znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 52/02-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2002   prerokoval   žiadosť   P.   T.,   bytom   Ž.,   o ustanovenie   právneho   zástupcu a predbežne   prerokoval   jeho   sťažnosť   pre   namietané   porušenie   práv   nečinnosťou Okresného súdu v Žiline vo veci sp. zn. 8 C 438/93 a takto

r o z h o d o l :

1.   Žiadosti   P.   T.   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní pred   Ústavným súdom Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

2.   Sťažnosť   P.   T.   o d   m   i e   t   a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 12. februára 2002 doručené podanie označené ako „Podnet na prešetrenie“, ktorým P. T., bytom Ž. (ďalej len „navrhovateľ“), namietal porušenie jeho základných práv a slobôd konaním Okresného súdu v Žiline (ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn. 8 C 438/93.

Navrhovateľ uviedol, že 1. júna 1993 podal na okresný súd žalobu „na náhradu škody z titulu pracovného úrazu v priamej súvislosti so službou“. Vec bola vedená pod sp. zn. 8 C 438/93. Do 14. januára 1998 sa konali iba štyri súdne pojednávania. Keďže súd nebol schopný ukončiť konanie vo veci, podal písomnú sťažnosť adresovanú do rúk predsedu okresného súdu.

Na túto sťažnosť odpoveď nedostal, preto 23. februára 1999 podal sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Žiline. Dňa 10. apríla 2001 podal sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   ktoré   ho   informovalo   o tom,   že   bude   vec sledovať a o výsledku bude navrhovateľa informovať. Navrhovateľ preto žiada vec prešetriť a vykonať nápravu v jeho kauze. K podaniu pripojil odpoveď na sťažnosť predsedu okresného súdu z 20. februára 2002.

Podanie   navrhovateľa   nespĺňalo   náležitosti   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

Navrhovateľ   neuviedol,   porušenie   ktorých   základných   práv   alebo   slobôd namieta ani akého rozhodnutia sa v tejto súvislosti domáha. K sťažnosti navrhovateľa taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z 13.   februára   2002   vyzval   navrhovateľa   na   doplnenie návrhu   na   začatie   konania,   pričom   mu   uložil   lehotu   na   odstránenie   uvedených nedostatkov. Navrhovateľ listom z 11. marca 2002 doplnil podanie, avšak neodstránil vytýkané nedostatky a zároveň z dôvodu nemajetnosti požiadal o právne zastúpenie. Listom   z 18.   marca   2002   bol   navrhovateľ   poučený   o možnosti   právneho zastúpenia, ako aj o predpokladoch na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom,   pričom   mu   bolo   zaslané   tlačivo   na   preukázanie   majetkových   pomerov s poučením,   aby   ho   v lehote   do   14   dní   predložil   ústavnému   súdu   s tým,   že   ak v stanovenej   lehote   podanie   nedoplní,   súd   môže   jeho   podanie   odmietnuť   na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ   výzvu   na   doplnenie   podania   prevzal   22.   marca   2002,   avšak v stanovenej lehote podanie nedoplnil.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nie   je ústavný   súd   príslušný,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne   neoprávnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť navrhovateľa z 12. februára 2002 ani jej doplnenie z 11. marca 2002 nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Navrhovateľ napriek upozorneniu na možný postup a odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona na výzvu doposiaľ nereagoval.

Navrhovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu.

Podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo   právnickej   osobe   právneho   zástupcu,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Dva z týchto predpokladov navrhovateľ splnil tým, že požiadal o ustanovenie právneho   zástupcu   a nešlo   o zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu ústavnosti.   Na   preukázanie   tretieho   predpokladu,   a to   odôvodnených   pomerov navrhovateľa, bol tento vyzvaný 18. marca 2002, avšak na výzvu ústavného súdu v stanovenej lehote nereagoval.

Bez splnenia všetkých troch   predpokladov   súčasne nemožno navrhovateľovi ustanoviť   právneho   zástupcu,   na   čo   bol   citovaným   listom   upozornený,   ako   aj   na možné   právne   dôsledky   nesplnenia   výzvy.   Jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho zástupcu preto ústavný súd nevyhovel.

Vzhľadom na túto skutočnosť bola sťažnosť navrhovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2002