znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 519/2015-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť

a ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpených   advokátom   JUDr.   Andrejom   Cifrom,   advokátska   kancelária, J. Kráľa 5/A, Lučenec, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co/620/2014 z 18. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť a ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2015 doručená sťažnosť a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“, „sťažovateľ v 2. rade“ alebo spolu „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co/620/2014 z 18. novembra 2014.

Dňa 1. apríla 2015 a 13. októbra 2015 právny zástupca sťažovateľov sťažnosť doplnil o originály   splnomocnení,   ktoré   mu   sťažovatelia   udelili   na   zastupovanie   v konaní   pred ústavným súdom.

Zo   sťažnosti   a z   pripojených   príloh   vyplýva,   že   Okresný   súd   Martin   (ďalej   len „okresný súd“) prvým výrokom rozsudku č. k. 7 C/201/2013-106 z 9. apríla 2014 zamietol návrh navrhovateľky – obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ktorým sa proti sťažovateľovi   v 2.   rade   ako   odporcovi   domáhala   zaplatenia   sumy   15 323,96   €   s prísl. predstavujúcej   dlh   z úverovej   zmluvy   uzavretej   s obchodnou   spoločnosťou Keďže   sťažovateľ   v 1.   rade   v tomto   konaní   vystupoval   ako   vedľajší   účastník   na   strane odporcu, pričom obaja boli zastúpení rovnakým právnym zástupcom, druhým výrokom citovaného rozsudku okresný súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný uhradiť trovy konania odporcu a vedľajšieho účastníkova v sume 1 882,88 € na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania navrhovateľa krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co/620/2014 z 18. novembra 2014 rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 544,95 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Odvolanie navrhovateľa sa prvého výroku okresného súdu nedotýkalo a v tejto časti nadobudol právoplatnosť 3. mája 2014. Druhý výrok rozhodnutia okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudol právoplatnosť 11. decembra 2014.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že   k odvolaniu   navrhovateľa   sa   vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 23. júna 2014, v ktorom zastali stanovisko o účelnosti a dôvodnosti priznania náhrady trov konania obom účastníkom konania. Okrem toho   sťažovatelia   poukázali   na   skutočnosť,   že   hoci   navrhovateľ   rozsudok   okresného súdu prevzal 16. apríla 2014, odvolanie proti nemu podal až 5. mája 2014, teda po uplynutí 15-dňovej   lehoty   ustanovenej   §   204   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“).   Sťažovatelia   tvrdia,   že   aj   keď   krajský   súd   disponoval   kompletným   spisovým materiálom   súdu   prvého   stupňa,   s uvedenom   skutočnosťou   sa   žiadnym   spôsobom nevysporiadal,   a preto   jeho   závery „neboli   žiadnym   spôsobom   odôvodnené,   sú   ústavne neudržateľné   a arbitrárne“. Podľa   názoru   sťažovateľov „pripustením   meritórneho preskúmavania   odvolaním   napadnutého   rozhodnutia...   bolo   dotknuté   základné   právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy... Skutkovým a právnym záverom odvolacieho súdu, ktoré boli zjavne neodôvodnené a arbitrárne zároveň došlo k porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov v konaní garantovaného čl. 47 ods. 3 ústavy... Zásade rovnosti účastníkov konania by zodpovedal postup súdu, ktorým by bolo odmietnuté odvolanie žalobcu ako oneskorene podané.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia v petite žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že uznesením krajského súdu sp. zn. 9 Co/620/2014 z 18. novembra 2014 došlo k porušeniu ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľom priznal náhradu trov konania v sume 355,73 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   9   Co/620/2014   z 18.   novembra   2014,   ktorému sťažovatelia   vytýkajú,   že   zmenil   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   7   C   201/2013-16 z 9. apríla 2014 vo výroku o trovách konania bez toho, aby sa najprv vysporiadal s tým, či opravný prostriedok proti nemu bol navrhovateľom podaný v zákonom ustanovenej lehote, pretože doklady nachádzajúce sa v súdnom spise takúto skutočnosť nepreukazujú.

Pre účely overenia sťažnostných námietok ústavný súd listom č. k. Rvp 1692/2015-14 z 25.   septembra   2015   vyzval   predsedníčku   krajského   súdu   na   vyjadrenie   k predloženej sťažnosti, ktorá tak urobila listom sp. zn. Spr 426/2015 z 8. októbra 2015 a uviedla, že podľa predkladacej   správy   bolo   odvolanie   navrhovateľa   proti   uvedenému   rozsudku   okresného súdu podané faxom 2. mája 2014 a doplnené originálom daným na poštovú prepravu 5. mája   2014,   teda   včas,   a   preto   sťažnosť   sťažovateľov   nepovažuje   za   dôvodnú.   Tieto skutočnosti si ústavný súd overil vyžiadaním písomných podkladov zo spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 201/2013, ktoré mu boli doručené 14. októbra 2015.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľmi vznesená námietka nie   je   spôsobilá   spochybniť   nielen   právny   záver   krajského   súdu   o včasnosti   podania odvolania   protistranou   v konaní,   ale   ani   záver   o   nepriznaní   náhrady   trov   konania sťažovateľovi   v 1.   rade.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   danou problematiku sa zaoberal už vo svojich skorších rozhodnutiach (napr. I.   ÚS 615/2014, II. ÚS   838/2014,   III.   ÚS   146/2015   a iných),   pričom   a aj   v posudzovanej   veci   dospel k rovnakému   názoru,   a síce,   že   odôvodnenie   napadnutého   rozhodnutia   krajského   súdu zodpovedá   požiadavkám   vyplývajúcim   z   §   157   ods.   2   OSP   a   sťažovateľom   poskytuje náležitú interpretáciu relevantnej právnej úpravy, ktorá aplikáciou na daný skutkový stav nijako nepopiera jej zmysel a nenesie ani znaky svojvôle či arbitrárnosti.

Keďže   medzi   napadnutým   rozhodnutím   krajského   súdu   a základnými   právami sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých namietali, neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vysloviť ich porušenie po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd ich sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015