znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 518/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., Z., zastúpeného obchodnou spoločnosťou C. s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. M. K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Malacky sp. zn. 1 T/168/2009 z 27. februára 2013 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Tos/50/2013 zo 6. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta 2013   doručená   sťažnosť   M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Malacky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 1 T/168/2009   z   27.   februára   2013   (ďalej   aj   „napadnuté   uznesenie   okresného   súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tos/50/2013 zo 6. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 1 T/168/2009-166 z 21. októbra 2009 bol sťažovateľ uznaný vinným „pre prečin krádeže   spolupáchateľstvom   podľa   §   20,   §   212   ods.   2.   písm.   a)   Trestného   zákona...   v jednočinnom   súbehu   s   prečinom   neoprávneného   zásahu   do   práva   k   domu,   bytu   alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. Tr. zák...“.

Okresný   súd   schválil «dohodu   o   vine   a   treste   medzi   prokurátorom   okresnej prokuratúry Malacky..., za čo ho odsúdil... na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. s/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Neskôr   sa   sťažovateľ   dňa   18.   04.   2011,   3   dni   pred   uplynutím   vyššie   uvedenej skúšobnej doby dopustil prečinu pytliactva, za čo bol Trestným rozkazom Okresného súdu v Malackách č. k.; 3 T/85/2011-37 zo dňa 16. 06. 2011.... odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pričom tento trest sťažovateľ 26. 8. 2011 vykonal.

Následne   Okresný   súd...   na   verejnom   zasadnutí   dňa   27.   02.   2013...   zistil,   že sťažovateľ bol trestným rozkazom Okresného súdu sp. zn.: 3 T 85/2011 uznaný za vinného zo spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest vo výmere 1 mesiac, pričom sťažovateľ sa uvedeného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia...

Na   to   bolo   na   verejnom   zasadnutí   uznesením   Okresného   súdu   Malacky   č.   k. 1 T 168/2009-206 zo dňa 27. 02. 2013 podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že sťažovateľ sa v   skúšobnej   dobe   podmienečného   odsúdenia   podľa   rozsudku   Okresného   súdu   Malacky, sp. zn.: 1 T/168/2009-166 zo dňa 21.10.2009 neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov vykoná.

Proti   tomuto   uzneseniu   podal   sťažovateľ   prostredníctvom   zvoleného   obhajcu v zákonnej   lehote   sťažnosť.   Následne   Krajský   súd...   Uznesením   sp.   zn.:   2   Tos   50/2013 zo dňa 06. 06. 2013 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť zamietol, pričom okrem iného uviedol, že sťažovateľ sa predmetného skutku pytliactva dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bolo preto na mieste, keď súd prvého stupňa v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a podmienečne odložený trest vykoná...

Sťažovateľ namieta a je schopný preukázať, že Uznesením Okresného súdu Malacky č. k.: 1 T 168/2009-206 zo dňa 27. 02. 2013 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: 2 Tos 50/2013 zo dňa 06. 06. 2013 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu vyplývajúce z článku 46 ods. 1... Ústavy..., právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že názor vyjadrený uznesením Okresného   súdu   Malacky   č.   k.:   1   T   168/2009-206   zo   dňa   27.   02.   2013   a   uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.. 2 Tos 50/2013 zo dňa 06. 06. 2013 nie je správny a nesúhlasíme   so   stanoviskom,   že:   „odsúdený   sa   dopustil   skutku   prečinu   pytliactva   v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bolo preto na mieste, keď súd prvého stupňa v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a má teda podmienečne odložený trest vykonať.“

Je pravdou, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dňa 18. 04. 2011 (t. j. 3 dni pred uplynutím podmienečného odsúdenia do 21. 04. 2011) dopustil prečinu pytliactva, za čo mu bolo dňa 18. 04. 2011 vznesené obvinenie.

Na   základe   uvedených   skutočností   máme   za   to,   že   pri   odsúdenom   tak   malo   byť aplikované nie ustanovenie § 50 ods. 4) Tr. zák., ale ustanovenie § 50 ods. 5) Tr. zák.: „Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Uvedené ustanovenie upravuje vznik zákonnej fikcie, že sa odsúdený osvedčil, a to za nasledujúcich zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne: uplynula   jednak   skúšobná   doba   a   jednak   i   ďalší   jeden   rok   po   nej,   pričom   sa nevyžaduje, aby odsúdený viedol v skúšobnej dobe, resp. aj ďalší rok po nej, riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, v priebehu skúšobnej doby ani v priebehu ďalšieho roku po jej uplynutí nedošlo k rozhodnutiu súdu o tom, že sa trest vykoná a na tom, že súd nerozhodol o neosvedčení, nemá odsúdený vinu.

Tieto podmienky boli pri odsúdenom naplnené a v takom prípade nastáva fikcia osvedčenia a má sa za to, že podmienečne odsúdený sa v skúšobnej osvedčil.

Fikcia osvedčenia nastáva zo zákona uplynutím stanovenej lehoty bez toho, aby bolo potrebné uznesenie súdu. Pre vznik tejto fikcie nie je dôležité, aký spôsob života odsúdený viedol v skúšobnej dobe a v priebehu jednoročnej lehoty po uplynutí skúšobnej doby. Ak je odsúdený stíhaný za trestný čin, ktorý mal spáchať v skúšobnej dobe, o ktorom treba najskôr rozhodnúť, nemôže súd vo vykonávacom konaní rozhodnúť, že sa trest vykoná podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., pokiaľ sa nezistia iné dôvody na také rozhodnutie, ale je povinný vyčkať na právoplatné skončenie tohto trestného stíhania.

Tento dôvod u odsúdeného jednoznačne pominul, nakoľko trestné stíhanie bolo po 4 mesiacoch právoplatne skončené a súd tak mal pri odsúdenom použiť ustanovenie zákonnej fikcie upravenej v § 50 ods. 5) Tr. zák.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol   nálezom, že „1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy... a čl. 2 ods. 2 Ústavy uznesením Okresného súdu Malacky č.   k.:   1 T   168/2009-206 zo dňa   27.   02.   2013 a   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave č. k.: 2 Tos 50/2013 zo dňa 06. 06. 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Malacky č. k.: 1 T 168/2009-206 zo dňa 27. 02. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: 2 Tos 50/2013 zo dňa 06. 06. 2013 sa zrušujú a vec sa Okresnému súdu Malacky vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 EUR.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“.

Súčasne   navrhuje,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o   dočasnom   opatrení   a   odložil vykonateľnosť oboch napadnutých uznesení, keďže zastáva názor, že sú splnené podmienky na takýto postup podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T/168/2009 z 27. februára 2013 a uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos/50/2013 zo 6. júna 2013 v súvislosti s rozhodovaním o tom, či sa odsúdený v skúšobnej lehote osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody.

1.   K   namietanému   porušeniu   v   sťažnosti   označených   základných   práv sťažovateľa podľa ústavy napadnutým uznesením okresného súdu

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že   všeobecné   súdy   sú   ústavou   povolané   chrániť   nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť. Právomoc   ústavného   súdu   je   preto   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Sťažovateľ   mal   možnosť   podať   proti   napadnutému   uzneseniu   okresného   súdu sťažnosť   (čo   aj   využil),   o   ktorej   bol   oprávnený   a   aj   povinný   rozhodnúť   krajský   súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

2.   K   namietanému   porušeniu   v   sťažnosti   označených   základných   práv sťažovateľa podľa ústavy napadnutým uznesením krajského súdu

Sťažovateľ   namieta,   že   postupom   krajského   súdu   v   napadnutom   konaní   a   jeho napadnutým uznesením bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   o   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

V danom prípade sťažovateľ namieta porušenie svojich označených základných práv podľa ústavy a dohovoru pri rozhodovaní okresného súdu a krajského súdu o tom, či sa osoba odsúdená na trest odňatia slobody, ktorého výkon sa podmienečne odložil, osvedčila, alebo sa nariadi výkon trestu odňatia slobody.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol, že okresný súd „rozhodol   podľa   §   50   ods.   4   Tr.   zák.,   že   odsúdený   M.   P.   sa   v   skúšobnej   dobe podmienečného odsúdenia podľa rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1 T/168/2009 zo   dňa   21.10.2009   neosvedčil   a   uložený   trest   odňatia   slobody   vo   výmere   5   mesiacov vykoná.   Pre   výkon   uloženého   trestu   ho   súd   zaradil   do   ústavu   s   minimálnym   stupňom stráženia.“.

Ďalej krajský súd opísal námietky sťažovateľa v sťažnosti, ktorý uviedol, že „čo vykonal trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac za prečin pytliactva vedie riadny život, zamestnal sa na stavbe ako robotník, žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je na neho silne citovo viazaná.   Má za to,   že premenený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov je pre neho neprimerane prísny a žiadal v zmysle § 50 ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. o predĺženie skúšobnej doby, alternatívne o ustanovenie probačného dohľadu, ktorému je pripravený sa podrobiť“, a konštatoval, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu „uznaný vinným z prečinu krádeže... v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva domu, bytu alebo nebytového priestoru... a bol mu uložený trest odňatia slobody   vo   výmere   5   mesiacov   a   výkon   tohto   trestu   mu   bol   podmienečne   odložený   na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.“.

Okrem toho uviedol, že «trestným rozkazom Okresného súdu v Malackách sp. zn. 3 T/85/2011 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu pytliactva... a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac....

Odsúdený sa teda tohto skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bolo preto na mieste, keď súd prvého stupňa v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a podmienečne odložený trest vykoná.

Pokiaľ   ide   o   požiadavku   uvedenú   v   sťažnosti   týkajúcu   sa   predĺženia   stanovenej skúšobnej doby je potrebné uviesť, že zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 12. 2012 sp. zn. TPj 43/2012 vyplýva, že rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm.   b/   Tr.   zák.   o   ponechaní   podmienečného   odsúdenia   v   platnosti   a   súčasne   o primeranom   predĺžení   skúšobnej   doby,   môže   súd   urobiť   len   v   skúšobnej   dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide. Pritom lehota predĺženej skúšobnej doby začína plynúť dňom, letory nasleduje po uplynutí posledného dňa skúšobnej doby, ktorá sa predĺži. Teda z tohto stanoviska je zrejmé, že predĺžiť skúšobnú dobu je možné len vtedy, ak táto skúšobná doba ešte neskončila, teda podmienečné odsúdenie musí v čase rozhodovania prebiehať, t. j. musí plynúť lehota ustanovenej skúšobnej doby.

V danom prípade došlo k odsúdeniu dňa 21. 10. 2009 s právoplatnosťou dňa 21. 10. 2009, kedy začala plynúť 18-mesacná skúšobná doba do 21. 04. 2011. Súd prvého stupňa však rozhodoval o premene dňa 27. 02. 2013, teda takmer dva roky po uplynutí skúšobnej doby. Z uvedených dôvodov potom vzhľadom na citované stanovisko nebolo možné žiadosti a sťažnosti odsúdeného vyhovieť...».

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   obsahu   námietok   sťažovateľa,   ako   aj   odôvodnenia napadnutého   uznesenia   krajského   súdu   dospel   k   záveru,   že   napadnuté   uznesenie   treba kvalifikovať ako ústavne udržateľné a zlučiteľné s obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   v   spojení   inými   článkami   ústavy   a   právom   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd súčasne dodáva, že napadnuté uznesenie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti. Naopak, závery krajského súdu vyslovené v označenom rozhodnutí možno charakterizovať ako logické a úplne legitímne. Z napadnutého uznesenia krajského súdu (a okresného súdu) tiež vyplýva, že za podstatnú   skutočnosť   pre   svoje   rozhodnutie   považovali   to,   že   sťažovateľ   počas   trvania skúšobnej   doby   (3   dni   pred   jej   skončením)   spáchal   úmyselný   prečin,   za   ktorý   bol právoplatne odsúdený, a túto skutočnosť potvrdil aj sám sťažovateľ, keď uviedol v konaní pred okresným súdom, že „si je vedomý, že v skúšobnej dobe sa dopustil ďalšej trestnej činnosti“.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

ôPo   odmietnutí   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   uvedenými   v   sťažnosti   (vrátane   návrhu   na   odloženie vykonateľnosti namietaného uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013