znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 517/2025-6

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 269/2025 z 13. mája 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ ky, s kutkový sta v veci a argumentácia sťažovateľky

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. júna 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) označeným uznesením ústavného súdu.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a namietaného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21C/23/2021 z 11. januára 2024 vydaným vyššou súdnou úradníčkou bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania 1 703,09 eur. Proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala výšku priznaných trov konania žalovanému v 2. rade s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31. decembra 2023.

3. Sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky bola zamietnutá uznesením okresného súdu zo 14. marca 2024 vydaným sudcom.

4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu zo 14. marca 2024 ústavnú sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol namietaným uznesením sp. zn. III. ÚS 269/2025 z 13. mája 2025, ktorým ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

5. Sťažovateľka v predloženej ústavnej sťažnosti uvádza okolnosti týkajúce sa rozhodovania veci pred všeobecným súdom a vytýka, že ústavný súd v uznesení sp. zn. III. ÚS 269/2025 z 13. mája 2025 považoval odôvodnenie namietaného uznesenia okresného súdu z 14. marca 2024 za dostatočné a nearbitrárne.

6. Sťažovateľka tiež uvádza okolnosti týkajúce sa exekučného konania. Potom, ako podala predchádzajúcu ústavnú sťažnosť, informovala exekútora a žiadala o zastavenie exekúcie, napriek tomu bola voči nej vykonaná exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Za porušenie svojich práv žiada vrátenie 851,55 eur ako trov konania, a to buď Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, alebo sudcom okresného súdu Mgr. Petrom Sivákom.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Podľa § 55 písm. c) zákona č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania je neprípustný ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

8. Z citovaného zákona o ústavnom súde teda jednoznačne vyplýva, že ústavný súd nedisponuje v konaní o ústavnej sťažnosti právomocou preskúmať svoje vlastné právoplatné rozhodnutia, resp. im predchádzajúce postupy. Ak sa na ústavný súd fyzická osoba alebo právnická osoba s takto formulovanou ústavnou sťažnosťou obráti, musí ju ústavný súd, rešpektujúc § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde, vyhodnotiť ako neprípustnú.

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia základných práv uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 269/2025 z 13. mája 2025, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. c) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2025

Robert Šorl

predseda senátu