znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 517/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   obchodnou   spoločnosťou   Advokátska   kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Katarína Almášiová, ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu a základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov „právoplatnosťou Zmenkového   platobného   rozkazu   č.   k.   1   Zm/1332/2011-14   na   základe   jeho   vadného doručenia“ a postupom Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) a (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu   podľa   a základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov „právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k. 1 Zm/1332/2011-14 na základe jeho vadného doručenia“ a postupom Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   Okresný   súd   Bratislava   V vydal   26.   septembra   2012 zmenkový   platobný   rozkaz   sp.   zn.   1   Zm/1332/2011   na   zaplatenie   zmenkovej sumy 7 325,19 € s príslušenstvom. Tento zmenkový platobný rozkaz mala za sťažovateľov prevziať   ich   matka   na   základe   splnomocnenia   na   preberanie   zásielok   udeleného   podľa poštových podmienok a následne mali rodičia sťažovateľov v ich mene podať námietky proti zmenkovému   platobnému   rozkazu.   Okresný   súd   Bratislava   V mal   podľa   sťažovateľov vedomosť   o spôsobe   doručovania   uvedeného   zmenkového   platobného   rozkazu „z doručeniek,   z ktorých   je   zjavné,   že   zmenkové   platobné   rozkazy   neboli   doručené do vlastných rúk zákonným spôsobom, s čím sa ale Okresný súd Bratislava V zákonne nevysporiadal“. Námietky   proti   zmenkovému   platobnému   rozkazu   boli   uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm 221/2013-25 zo 17. júna 2013 zamietnuté a odvolanie   proti   tomuto   uzneseniu   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) uznesením č. k. 4 CoZm/45/2013-30 odmietol ako podané oneskorene.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že 27. decembra 2013 podal sťažovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia na Okresnom súde Bratislava V a návrh na zrušenie zmenkového platobného rozkazu pre vady doručenia. Tieto návrhy však boli uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/221/2013-39 z 20. januára 2014 zamietnuté a krajský súd na odvolanie   sťažovateľa   toto   rozhodnutie   potvrdil   ako   vecne   správne   uznesením   č.   k.   2 CoZm/15/2014-58 zo 7. apríla 2014.

Zo sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovatelia sa na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky neúspešne domáhali podania mimoriadneho dovolania prostredníctvom podnetu, resp. opakovaného podnetu podaného podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Rovnako ďalším návrhom doručeným 11. novembra 2013 Okresnému súdu Bratislava IV sa domáhali určenia „neplatnosti zmluvy o úvere a zmenky... Okresný súd   návrhy,   ktoré   boli   podané   ako   samostatné   nové   konania,   bez   označenia   spisovou značkou, priradil k spisovej značke č. 15Er 3929/2012, pod ktorou je na okresnom súde vedené iné konanie“. Následne mal Okresný súd Bratislava IV návrhy postúpiť Okresnému súdu Bratislava V k veci vedenej pod sp. zn. 1 Zm 1332/2011 a sp. zn. 1 Cb Zm 221/2013, ten však postúpený spis vrátil späť Okresnému súdu Bratislava IV s tým, že Okresnému súdu   Bratislava   V   k veciam   vedeným   pod   sp.   zn.   1   Zm/1332/2011   a sp.   zn.   1 CbZm/221/2013   nepatrí.   Okresný   súd   Bratislava   IV   opätovne   zaslal   spis   s návrhmi Okresnému   súdu Bratislava V a opätovne v oznámení uviedol sp. zn. 15 Er 3929/2012, ktorá patrí inému súdnemu konaniu. S ohľadom aj na ďalšie opísané súvislosti sťažovateľ uvádza, že podané návrhy si „okresné súdy medzi sebou zbytočne postupovali, pričom sa jednalo aj o návrh na predbežné opatrenie, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť v zákonnej lehote   30   dní   odo   dňa   podania.   Povinnosťou   okresných   súdov   bolo   vec   bezodkladne postúpiť   nadriadenému   súdu   –   Krajskému   súdu   v   Bratislave,   ktorý   mal   rozhodnúť   o príslušnosti súdu konať vo veci a o podaných návrhoch rozhodovať. O podaných návrhoch na predbežné opatrenie a návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmenky zo dňa 11.11.2013   do   dnešného   dňa   nezačalo   žiadne súdne   konanie...   Doručená   sťažnosť   na prieťahy   v   súdnom   konaní   nebola   do   dnešného   dňa   predsedníčkou   Okresného   súdu Bratislava IV vybavená a sťažovateľom nebola doručená odpoveď... Z uvedeného je zrejmé, že predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV. porušila svoju zákonnú povinnosť, keď nevybavila sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní v zákonnej lehote... Až po doručení sťažnosti   predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   V,   bolo   sťažovateľom   doručené   dňa 18.12.2014 uznesenie č. 1CbZm 49/2014-36, v ktorom súd vyzval sťažovateľov na doplnenie a opravenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.11.2013... Vzhľadom k skutočnosti, že súd nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v lehote 30 dní   od   jeho   doručenia,   sťažovatelia   vzali   podaný   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia späť, návrh vzali späť aj v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere... a zotrvali na podanom návrhu o určenie neplatnosti zmluvy na vyplňovacie právo k blankozmenke.“. Zo   súčasne   doručeného   uznesenia   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) sp. zn. Ndob 10/2014 z 25. júna 2014 vyplýva, že na prerokovanie veci je príslušný Okresný súd Bratislava V.

Sťažovatelia argumentujú právnymi závermi uvedenými v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 36/2008 zo 4. augusta 2008, že „im vinou vadného doručenia zmenkového platobného   rozkazu   nebolo   umožnené   konať   pred   súdom   o   ich   námietkach   proti zmenkovému platobnému rozkazu a efektívne sa voči nemu brániť“, čím došlo „k porušeniu základného   práva   sťažovateľov   na   súdnu   ochranu“. Taktiež   uvádzajú,   že   nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava V a Okresného súdu Bratislava IV, keď tieto súdy nepredložili „svoj   spor   o príslušnosť   nadriadenému   súdu...,   vznikli   v konaní   zbytočné prieťahy   a nebola   dodržaná   zákonná   lehota   na   rozhodnutie   o   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú vydať takéto rozhodnutie:

„Sťažovatelia   navrhujú,   aby   Ústavný   súd   SR   na   základe   uvedenýsch   skutočností rozhodol, že právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k.: 1Zm/1332/2011-14 na základe jeho vadného doručenia bolo porušené právo sťažovateľov na súdnu ochranu. Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR nariadil Okresnému súdu Bratislava V. opätovne konať vo veci sp. zn.: 1Zm/1332/2011, nakoľko nedošlo k riadnemu doručeniu Zmenkového platobného rozkazu č. k.: 1Zm/1332/2011-14 Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR na základe uvedených skutočností rozhodol, že nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava IV. a Okresného súdu Bratislava V. bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR nariadil Okresnému súdu Bratislava V. konať vo veci návrhu na určenie neplatnosti zmluvy na vyplňovacie právo k blankozmenke. Zároveň   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   priznal   Sťažovateľovi   1...   finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur a Sťažovateľovi 2... zadosťučinenie 5.000,- Eur. Sťažovatelia   navrhujú,   aby   Ústavný   súd   zaviazal   porušovateľov   základného   práva v 1. a 2. rade na náhradu trov konania vo výške 296,09 €... spoločne a nerozdielne.“

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   je   ústavný   súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho, proti komu návrh smeruje.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).

Ústavný   súd   konštatuje   neurčitosť   a nezrozumiteľnosť   petitu   sťažnosti,   keďže sťažovatelia   v ňom   neuvádzajú   články   ústavy,   prípadne   inej   medzinárodnej   zmluvy o základných   právach   a slobodách   (napríklad   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva a základných slobôd) obsahujúce sťažovateľom označené základné právo na súdnu ochranu a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mali byť podľa ich tvrdení porušené. V návrhu, ktorým sa sťažovatelia domáhajú vysloviť porušenie základného práva „právoplatnosťou Zmenkového platobného rozkazu č. k. 1 Zm/1332/2011-14“, tiež sťažovateľ neoznačuje orgán verejnej moci (súd), ktorý mal toto ich právo porušiť. Neurčitý je aj návrh na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže neobsahuje označenie konania, v ktorom malo k porušeniu tohto práva dôjsť, hoci vzhľadom na argumentáciu sťažovateľov možno z príloh pripojených k sťažnosti (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Ndob 10/2014 z 25. júna 2014) označenie spisovej značky tohto konania zistiť.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami sťažnosti ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr. III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010). Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Z uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v predloženej podobe (a obzvlášť   jej   petit)   nespĺňa   náležitosti,   ktoré   pre   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, čo je pri právnom zastúpení sťažovateľov dostatočným dôvodom na jej odmietnutie už v rámci predbežného prerokovania.

Ústavný súd navyše dospel k záveru, že na prerokovanie sťažnosti v časti smerujúcej proti   „právoplatnosti“   zmenkového   platobného   rozkazu   č.   k.   1   Zm/1332/2011-14 z 26. septembra 2012 nemá ústavný súd právomoc. Pod právoplatnosťou rozhodnutia sa totiž rozumie vlastnosť rozhodnutia spočívajúca v zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti rozhodnutia, a nie akési ďalšie „nadväzujúce“ rozhodnutie, opatrenie či zásah, ktorým by mohlo dôjsť k porušeniu základných práv. Ústavný súd nemá právomoc ani na prieskum označeného zmenkového platobného rozkazu, keďže ten možno preskúmavať postupom podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku na základe námietok podaných do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, pričom proti rozhodnutiu o námietkach proti zmenkovému   platobnému   rozkazu   možno   podať   odvolanie,   o ktorom   rozhoduje   súd vyššieho stupňa. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľmi namietané vady doručenia   zmenkového   platobného   rozkazu   boli   predmetom   súdneho   prieskumu   pred Okresným   súdom   Bratislava   V aj   na   základe   samostatného   návrhu   sťažovateľa z 27. decembra 2013, ako aj na základe odvolania pred krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoZm/15/2014. Právny poriadok preto jednoznačne poskytuje všeobecným súdom   právomoc   na   prieskum   zmenkového   platobného   rozkazu,   resp.   ustanovuje prostriedky nápravy, ktorými sa možno domáhať ochrany prípadného porušenia základných práv a slobôd priamo na všeobecnom súde, čo v zmysle čl. 127 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum označeného zmenkového platobného rozkazu.

Ďalšiu   časť   sťažnosti,   ktorou   sťažovatelia   namietajú   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v súvislosti   s návrhom   na   vydanie predbežného   opatrenia, na   určenie   neplatnosti   zmluvy   o úvere   a na   určenie   neplatnosti zmluvy   na vyplňovacie   právo   k blankozmenke   podaným   11.   novembra   2013   (uvedené vyplýva z odôvodnenia sťažnosti, nie však z jej petitu), možno zase považovať za zjavne neopodstatnenú,   pretože   už   samotná   dĺžka   označeného   súdneho   konania   (od   začiatku konania do podania sťažnosti ústavnému súdu ide približne o 15 mesiacov) aj vzhľadom na späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu vyslovenie porušenia uvedeného základného práva zaručeného hlavne čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažovateľmi doručenú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní. Keďže bola sťažnosť ako celok   odmietnutá,   rozhodovanie   o ďalších   procesných   návrhoch   v   danej   veci   stratilo opodstatnenie, v dôsledku čoho sa nimi ústavný súd už ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015