znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 514/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. R. H., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 127/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2013 doručená sťažnosť A. S., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 127/2004.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu 5. apríla 2004 domáhala náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví.

Sťažovateľka v sťažnosti argumentovala, že v priebehu označeného konania došlo k zrušeniu   dvoch   prvostupňových   rozhodnutí   a dochádzalo   v   ňom   k značným prieťahom, preto využila prostriedok nápravy poskytovaný jej právnou úpravou – sťažnosť na   prieťahy   v konaní,   resp.   viaceré   sťažnosti,   ktoré   predseda   okresného   súdu   dvakrát vyhodnotil ako dôvodné.

Sťažovateľka v sťažnosti zároveň uviedla, že namietané konanie bolo právoplatne skončené prijatím druhostupňového rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 19. júna 2013, ktorým   tento   potvrdil   prvostupňový   rozsudok   okresného   súdu   z 23.   novembra   2012. Právoplatné rozhodnutie napadla sťažovateľka podľa svojho vyjadrenia dovolaním.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby o jej sťažnosti   rozhodol   nálezom,   ktorým   by   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   127/2004,   priznal   jej   primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € a tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v podanej sťažnosti namieta zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví, a teda   porušenie   svojho   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je teda   požiadavka   smerovania   sťažnosti   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov verejnej   moci   do základných   práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   z princípu, podľa ktorého   sťažnosť   zohráva   aj   významnú   preventívnu   funkciu,   a   to   ako   účinný prostriedok   slúžiaci   na to,   aby sa   predišlo   zásahu   do   základných   práv,   a   v   prípade,   že už k zásahu   došlo,   aby   sa   v porušovaní   základných   práv   ďalej   nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012). Ústavný súd preto v rámci svojej rozhodovacej   činnosti   (napr.   IV. ÚS 61/03,   IV. ÚS   26/07, III.   ÚS   41/07, II.   ÚS   46/07, I. ÚS 96/07,   II.   ÚS   214/08)   prezentuje   už   ustálený   záver,   že   základnému   právu na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   sa   poskytuje ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti a   jej príloh bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že konanie vedené   okresným   súdom   pod sp. zn.   16   C   127/2004   bolo   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   (15.   augusta   2013)   právoplatne   skončené   (na   fotokópii   písomného vyhotovenia   rozsudku   okresného   súdu   je   ako   dátum   právoplatnosti   vyznačený   19.   jún 2013).

Sťažovateľka sa teda so svojou sťažnosťou na ústavný súd obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013