znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 513/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra 2011   predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky,   práva na   spravodlivé   súdne   konanie   a na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a   práva   na ochranu   majetku   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica o návrhu P. K. „na zmenu exekučného titulu“ v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 27/1999 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2011 doručená sťažnosť P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“), na   verejné   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho prítomnosti,   práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu   Banská Bystrica (ďalej len „okresný   súd“) o návrhu P.   K. „na   zmenu exekučného titulu“ v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 27/1999.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   doručil «04.02.2004   Okresnému   súdu Banská Bystrica návrh, ktorým sa domáhal zmeny exekučného titulu, uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20 Cb 1729/1994 a to na peňažné plnenie od odporcu... Návrh bol zaradený do registra „8C“, neskôr po viac ako jednom roku bol preradený do registra Er, pod sp. zn. 1Er 27/99 prebiehajúceho konania.

Okresný   súd   vo   veci   návrhu   dlhodobo   nekonal.   Sťažovateľ   doručil   23.07.2010 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť predseda okresného   súdu   oznámil   sťažovateľovi,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   pretože   bola   zistená nečinnosť   zo   strany   súdu.   Zároveň   sťažovateľovi   oznámil,   že   spôsobenými   prieťahmi sťažovateľ nebol ukrátený na právach a nevznikla mu škoda.

Okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľa až uznesením č. k. 1Er 27/99-68 zo dňa 06.   júla   2010,   ktorým   návrh   sťažovateľa   zamietol.   Na   prejednanie   návrhu   nenariadil pojednávanie. O podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu rozhodol Krajský súd Banská Bystrica, ktorý uznesením č. k. 17 CoE/223/2010-84 zo dňa 30. septembra 2010 napádané uznesenie potvrdil. Na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie. Sťažovateľ   podal   10.12.2010   proti   potvrdzujúcemu   uzneseniu   Krajského   súdu dovolanie.»

Sťažovateľ   ďalej   v sťažnosti   uviedol,   že „utrpel   doterajším   postupom   okresného súdu nielen majetkovú ujmu ale aj ujmu nemajetkovú“, a preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa P. K., trvalo bytom B. na spravodlivé súdne konanie v   primeranej   lehote   upravené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   právo   na   verejné   prerokovanie   jeho   veci   v   jeho   prítomnosti   bez zbytočných prieťahov, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   ochranu   majetku,   ktoré   je   súčasťou základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky a Dodatkového   protokolu   č.   1   k   Dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica v konaní   o   návrhu   sťažovateľa   doručeného   súdu   04.02.2004   zaradeného   pod   sp.   zn. 1 Er 27/1999 bolo porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva nemajetková ujma v sume 2.000 euro, ktorú mu je Okresný súd   Banská   Bystrica   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Banská   Bystrica   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania o ústavnej sťažnosti a trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov z dôvodu nemajetnosti a zlej finančnej situácie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   stabilne   zotrváva   na   stanovisku,   že   nedodržanie   uvedenej   lehoty   je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene podľa § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).

Ako to zo sťažnosti vyplýva, predmetom tohto konania pred ústavným súdom je napadnutý postup okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 27/1999 pri   rozhodovaní   o návrhu   sťažovateľa   (doručenom   okresnému   súdu   4.   februára   2004, pozn.), ktorým malo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Sám sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že o jeho návrhu bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Er 27/99 zo 6. júla 2010 a o odvolaní sťažovateľa (proti tomuto uzneseniu okresného súdu, pozn.) bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 CoE 223/2010 z 30. septembra 2010, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Er 27/99 zo 6. júla 2010 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 17 CoE 223/2010 z 30. septembra 2010 nadobudlo právoplatnosť 20. novembra 2010 a o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu nebolo do dňa tohto rozhodnutia rozhodnuté.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   o návrhu   sťažovateľa   bolo právoplatne rozhodnuté 20. novembra 2010 (uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Er 27/99 zo   6.   júla   2010 v spojení   s uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   17   CoE   223/2010 z 30. septembra 2010). Sťažovateľ svoju sťažnosť odoslal na poštovú prepravu ústavnému súdu 24. októbra 2011, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom súde na podanie sťažnosti. Ústavný súd preto posúdil predloženú sťažnosť ako oneskorene podanú a odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Skutočnosť, že sťažovateľ podal dovolanie proti   uzneseniu krajského súdu sp. zn. 17 CoE 223/2010 z 30. septembra 2010, pričom o jeho dovolaní nebolo dosiaľ rozhodnuté, nie   je   rozhodujúca,   pretože   podaním   dovolania   napadnuté   rozhodnutie   nestráca právoplatnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších návrhoch uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011