SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 510/2013-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou L. s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2052/2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2052/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:« Sťažovateľ sa ako oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.02.2008 doručeným Exekútorskému úradu v B., Mgr. D. S., súdny exekútor dňa 14.02.2008 domáhal vymoženia sumy 3.000,-Sk s príslušenstvom a trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní a trov právneho zastúpenia v exekučnom Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bola okrem iných písomností aj zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2008 A. zo dňa 21.01.2008.
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor požiadal Okresný súd Bratislava II o udelenie poverenia na vymoženie 3.000,-Sk s prísl.
Písomnosťou Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.03.2008 označenou ako „Postúpenie veci“ doručenou do advokátskej kancelárie L. s.r.o. (dňa 31.03.2008, Okresný súd Bratislava II v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 O.s.p. postúpil predmetnú právnu vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Pezinok.
Písomnosťou zo dňa 19.03.2008 označenou ako „Návrh na zmenu súdneho exekútora“ doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 02.05.2008 advokátska kancelária navrhovala, aby Okresný súd Pezinok rozhodol o zmene pôvodne navrhovaného súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Ing. JUDr. R. L., Exekútorský úrad H.
Písomnosťou zo dňa 16.01.2009 označenou ako „Žiadosť o konanie vo veci“ advokátska kancelária žiadala konajúci súd o konanie v predmetnej právnej veci a poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch... podľa ktorého je súd povinný rozhodnúť o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
K pochybeniu Okresného súdu Pezinok došlo už tým, že po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora súd nerešpektoval zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora a prvý úkon konajúceho súdu v predmetnej veci po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol vykonaný dňa 12.08.2009 t.j. 467 dní po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora a to vo forme výzvy adresovanej súdnemu exekútorovi na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Dňa 25.02.2013 sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou podal na Okresný súd Pezinok písomnosť zo dňa 21.02.2013 označenú ako „Sťažnosť na postup súdu podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch... spočívajúci v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ a požiadal predsedu súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažností sťažovateľ namietal postup súdu, ktorý smeruje proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to z toho dôvodu, že konajúci súd od zaslania návrhu na zmenu súdneho exekútora (30.04.2008), ktorý bol súdu doručený dňa 02.05.2008 v rozpore s ustanoveniami exekučného poriadku nekoná a ku dňu podania sťažnosti je nečinný viac ako 1 758 dní. Sťažovateľ mal za to, že takýmto postupom Okresného súdu Pezinok došlo k zbytočným prieťahom v konaní.
V písomnosti Okresného súdu Pezinok zo dňa 08,03.2013 označenej ako „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 31 Er 2052/2003“ doručenej advokátskej kancelárii dňa 13.03.2013 podpredseda Okresného súdu Pezinok uviedol, že vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a uviedol, že prieťahy boli zapríčinené objektívnymi dôvodmi. V sťažnosti zároveň uviedol, že dňa 05.03.2013 kancelária expedovala oprávnenému písomnosť označenú ako „Doloženie listín preukazujúcich singulárnu sukcesiu v zmysle § 37 ods. 3 exekučného poriadku, ktorou nás súd vyzval na doloženie prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2008 A.“.
Napriek skutočnosti, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok, a to vrátane príloh, bola súdnemu exekútorovi doložená spolu s návrhom na začatie exekúcie dňa 14.02.2008, advokátska kancelária na predmetnú výzvu súdu reagovala písomnosťou zo dňa 21.03.2013 označenou ako „Doloženie listín“ a zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2008 A. súdu opätovne doložila.
Napriek tejto skutočností, do dnešného dňa nebolo Okresným súdom Pezinok o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté.
Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Pezinok ako všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa L. s.r.o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ä, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn.: 31Er 2052/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.: 31 Er 2052/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi L. s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,-EUR (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi L. s.r.o. priznáva náhradu trov konania, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2052/2008.
Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v nečinnosti okresného súdu pri rozhodovaní o jej návrhu doručenom okresnému súdu 2. mája 2008 na pripustenie zmeny exekútora.
Podľa sťažovateľky okresný súd ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o tomto jej návrhu.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa domáhala ochrany svojich práv aj podaním sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu jeho predsedovi 21. februára 2013, pričom táto jej sťažnosť bola v odpovedi podpredsedu okresného súdu (z 8. marca 2013) vyhodnotená ako dôvodná.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd uznesením sp. zn. 31 Er 2052/2008 z 27. marca 2013 okrem iného vyhovel žiadosti sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora, tak ako navrhovala sťažovateľka. Toto uznesenie bolo doručené poverenému exekútorovi, ako aj sťažovateľke 5. apríla 2013. Z uvedeného vyplýva, že právna neistota sťažovateľky v súvislosti s jej návrhom na zmenu súdneho exekútora bola odstránená najneskôr v deň doručenia uvedeného uznesenia okresného súdu, teda 5. apríla 2013. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 26. júna 2013, teda potom, ako okresný súd doručil svoje uznesenie o zmene súdneho exekútora, ktorého vydania sa sťažovateľka domáhala.
V súlade so svojou judikatúrou (obdobne IV. ÚS 26/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08, III. ÚS 207/2011) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo, alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo, t. j. aby napríklad v prípadoch namietania zbytočných prieťahov v súdnom konaní došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora zjavne došlo k prieťahom, avšak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už o zmene súdneho exekútora rozhodol, čím vzniknutý prieťah – stav právnej neistoty sťažovateľky – odstránil. Zároveň to poukazuje na to, že sťažnosť predsedovi okresného súdu (podaná sťažovateľkou po približne 5 rokoch od podania predmetného návrhu) bola účinná.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2013