znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 510/2013-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   29.   októbra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou L. s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Pezinok   v konaní   o návrhu   na   zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2052/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L. s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2052/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:« Sťažovateľ sa ako oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.02.2008 doručeným Exekútorskému úradu v B., Mgr. D. S., súdny exekútor dňa 14.02.2008 domáhal vymoženia sumy 3.000,-Sk s príslušenstvom a trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom konaní a trov právneho zastúpenia v exekučnom Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bola   okrem   iných   písomností   aj   zmluva   o   postúpení   pohľadávok   č.   1/2008   A.   zo   dňa 21.01.2008.

Na základe   návrhu na   vykonanie exekúcie   súdny exekútor požiadal Okresný súd Bratislava II o udelenie poverenia na vymoženie 3.000,-Sk s prísl.

Písomnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   II   zo   dňa   12.03.2008   označenou   ako „Postúpenie veci“ doručenou do advokátskej kancelárie L. s.r.o. (dňa 31.03.2008, Okresný súd Bratislava II v zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 O.s.p. postúpil predmetnú právnu vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Pezinok.

Písomnosťou zo dňa   19.03.2008   označenou   ako   „Návrh   na   zmenu   súdneho exekútora“ doručenou Okresnému súdu   Pezinok dňa 02.05.2008 advokátska kancelária navrhovala, aby Okresný súd Pezinok rozhodol o zmene pôvodne navrhovaného súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Ing. JUDr. R. L., Exekútorský úrad H.

Písomnosťou   zo   dňa   16.01.2009   označenou   ako   „Žiadosť   o   konanie   vo   veci“ advokátska   kancelária   žiadala   konajúci   súd   o   konanie   v   predmetnej   právnej   veci a poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch... podľa ktorého je súd povinný rozhodnúť o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

K pochybeniu Okresného súdu Pezinok došlo už tým, že po podaní návrhu na zmenu súdneho   exekútora   súd   nerešpektoval   zákonnú   lehotu   na   rozhodnutie   o   zmene   súdneho exekútora a prvý úkon konajúceho súdu v predmetnej veci po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol vykonaný dňa 12.08.2009 t.j. 467 dní po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora a to vo forme výzvy adresovanej súdnemu exekútorovi na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Dňa 25.02.2013 sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou podal na Okresný súd Pezinok písomnosť zo dňa 21.02.2013 označenú ako „Sťažnosť na postup súdu podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch... spočívajúci v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ a požiadal predsedu súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijal a zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažností sťažovateľ namietal postup súdu, ktorý smeruje proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to z toho dôvodu, že konajúci súd od zaslania návrhu na zmenu   súdneho   exekútora   (30.04.2008),   ktorý   bol   súdu   doručený   dňa   02.05.2008 v rozpore s ustanoveniami   exekučného   poriadku nekoná   a   ku dňu podania sťažnosti je nečinný viac ako 1 758 dní. Sťažovateľ mal za to, že takýmto postupom Okresného súdu Pezinok došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

V písomnosti Okresného súdu Pezinok zo dňa 08,03.2013 označenej ako „Odpoveď na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sp.   zn.   31   Er   2052/2003“   doručenej   advokátskej kancelárii dňa 13.03.2013 podpredseda Okresného súdu Pezinok uviedol, že vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a uviedol, že prieťahy boli zapríčinené objektívnymi dôvodmi. V sťažnosti zároveň uviedol, že dňa 05.03.2013 kancelária expedovala oprávnenému písomnosť označenú ako „Doloženie listín preukazujúcich singulárnu sukcesiu v zmysle § 37 ods. 3 exekučného poriadku, ktorou nás súd vyzval na doloženie prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2008 A.“.

Napriek skutočnosti, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok, a to vrátane príloh,   bola   súdnemu   exekútorovi   doložená   spolu   s   návrhom   na   začatie   exekúcie   dňa 14.02.2008, advokátska kancelária na predmetnú výzvu súdu reagovala písomnosťou zo dňa 21.03.2013 označenou ako „Doloženie listín“ a zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1/2008 A. súdu opätovne doložila.

Napriek   tejto   skutočností,   do   dnešného   dňa   nebolo   Okresným   súdom   Pezinok o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté.

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Pezinok ako všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty sťažovateľa naďalej trvá.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné   právo   sťažovateľa   L.   s.r.o.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa ä, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn.: 31Er 2052/2008 porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Pezinok   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   spis.   zn.: 31 Er 2052/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   L.   s.r.o.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   3.000,-EUR   (slovom tritisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Pezinok   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Sťažovateľovi   L.   s.r.o.   priznáva   náhradu   trov   konania,   ktoré   je   Okresný   súd Pezinok   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   15   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2052/2008.

Sťažovateľka   vidí   porušenie   označených   práv   v   nečinnosti   okresného   súdu pri rozhodovaní   o   jej   návrhu   doručenom   okresnému   súdu   2.   mája   2008   na   pripustenie zmeny exekútora.

Podľa   sťažovateľky   okresný   súd   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu nerozhodol o tomto jej návrhu.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že sa domáhala ochrany svojich práv aj podaním sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu jeho predsedovi 21. februára 2013, pričom táto   jej   sťažnosť   bola   v odpovedi   podpredsedu   okresného   súdu   (z   8.   marca   2013) vyhodnotená ako dôvodná.

Ústavný   súd   v súčinnosti   s okresným   súdom   zistil,   že   okresný   súd   uznesením sp. zn. 31   Er   2052/2008   z 27.   marca   2013   okrem   iného   vyhovel   žiadosti   sťažovateľky na zmenu   súdneho   exekútora,   tak   ako   navrhovala   sťažovateľka.   Toto   uznesenie   bolo doručené   poverenému   exekútorovi,   ako   aj   sťažovateľke   5.   apríla   2013.   Z uvedeného vyplýva,   že   právna   neistota   sťažovateľky   v súvislosti   s jej   návrhom   na   zmenu   súdneho exekútora bola odstránená najneskôr v deň doručenia uvedeného uznesenia okresného súdu, teda 5. apríla 2013. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 26. júna 2013, teda potom, ako okresný súd doručil svoje uznesenie o zmene súdneho exekútora, ktorého vydania sa sťažovateľka domáhala.

V súlade so svojou judikatúrou (obdobne IV. ÚS 26/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08, III.   ÚS   207/2011)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde   uplatnená   v čase,   keď k namietanému   porušeniu   označeného   práva   došlo,   alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv   ďalej   nepokračovalo,   t.   j.   aby   napríklad   v prípadoch   namietania   zbytočných prieťahov v súdnom   konaní   došlo   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Ústavný súd po vyhodnotení všetkých okolností danej veci uzatvára, že v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora zjavne došlo   k   prieťahom,   avšak   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   okresný   súd   už o zmene   súdneho   exekútora   rozhodol,   čím   vzniknutý   prieťah   –   stav   právnej   neistoty sťažovateľky – odstránil. Zároveň to poukazuje na to, že sťažnosť predsedovi okresného súdu (podaná sťažovateľkou po približne 5 rokoch od podania predmetného návrhu) bola účinná.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013