znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 51/2023-49 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Ivana Fiačana (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ ,, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Perhács, s. r. o., Jelenec 353, IČO 51 864 983, proti postupu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod ČVS: ORP-903/3-VYS-B2-2016 a Okresnej prokuratúry Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 1Pv 176/19/1107 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod ČVS: ORP-903/3-VYS-B2-2016 a Okresnej prokuratúry Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 1Pv 176/19/1107 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnej prokuratúre Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 1Pv 176/19/1107 p r i k a z u j e k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré mu j e p o v i n n á zaplatiť Okresná prokuratúra Bratislava II do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresná prokuratúra Bratislava II j e p o v i n n á nahradiť sťažovateľovi trovy konania 632,11 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. januára 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II (ďalej len,,okresné riaditeľstvo“) a Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len,,okresná prokuratúra“) v namietanom konaní. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal porušovateľom konať bez zbytočných prieťahov a zároveň si uplatnil nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 7 000 eur.

2. Ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie z prehľadov úkonov okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry zistil vo veci nasledovný skutkový stav:

3. Po podaní trestného oznámenia Slovenskou advokátskou komorou a informácie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti zaslanou z oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave z roku 2016 bolo uznesením vyšetrovateľa zo 17. júna 2019 začaté trestné stíhanie a sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie pre úmyselný prečin neoprávneného podnikania podľa §251 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ mal ako štatutárny zástupca troch obchodných spoločnosti v dobe najmenej od roku 2013 do vznesenia obvinenia neoprávnene podnikať bez podnikateľského oprávnenia (bez zápisu do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou), pričom vykonával zastupovanie klientov, najmä cudzincov v konaní pred orgánmi verejnej moci, a to najmä pred útvarmi cudzineckej polície, daňovým úradom, ako aj pred okresným úradom odborom živnostenského podnikania. Sťažovateľ poskytoval právne rady, spisoval v mene klientov listiny o právnych úkonoch a poskytoval právne poradenstvo a právnu pomoc, sústavne a za odmenu, a to najmenej v prípadoch 72 cudzích štátnych príslušníkov.

4. Dňa 10. júla 2019 bola doručená sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu zo 17. júna 2019, ktorá neobsahovala odôvodnenie a jej obsahom bola žiadosť o určenie termínu nazretia do spisového materiálu pre účely neskoršieho doplnenia odôvodnenia sťažnosti. Sťažovateľ 13. septembra 2019 realizoval úkon nazretia do vyšetrovacieho spisu a následne 20. októbra 2019 policajt prostredníctvom mailu zaslal vyžiadané podklady obhajcovi. Dňa 29. októbra 2019 bolo okresnému riaditeľstvu doručené doplnenie sťažnosti obvineného a sťažnosť bola vyšetrovateľom 21. januára 2020 predložená na okresnú prokuratúru.

5. Dozorujúca prokurátorka vydala 25. februára 2021 uznesenie, ktorým sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietla.

6. Výsluch sťažovateľa v procesnom postavení obvineného bol vykonaný 12. mája 2021.

7. Na základe návrhu sťažovateľa z 25. mája 2021 adresovaného generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky prebiehalo konanie podľa § 363 až 367 Trestného poriadku. Z tohto dôvodu bol vyšetrovací spis a dozorový spis predložený generálnej prokuratúre na ďalšie konanie. Súčasťou tohto návrhu bola námietka sťažovateľa voči celkovej nečinnosti v konaní. Generálna prokuratúra listom zo 7. júna 2021 upovedomila sťažovateľa o odložení jeho návrhu pre jeho oneskorené podanie a uložila podriadenej prokuratúre preskúmať jeho námietku o prítomnosti prieťahov v konaní.

8. Dňa 28. septembra 2021 vyšetrovateľ vypracoval žiadosť o zbavenie mlčanlivosti svedka.

9. Postup vyšetrovateľa v druhej polovici roka 2021 bol predmetom preskúmavania zo strany dozorujúcej okresnej prokuratúry (14. mája 2021, 21. júna 2021, 13. októbra 2021), ako aj Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“). Krajská prokuratúra si vyžiadala 10. augusta 2021 vyšetrovací spisu a dozorový spis na kontrolu. Dňa 14. októbra 2021 bol na okresné riaditeľstvo vrátený vyšetrovací spis z okresnej prokuratúry po opätovnom preskúmaní krajskou prokuratúrou.

10. V roku 2022 došlo k realizácii 5 výsluchov, a to výsluch svedka 23. mája 2022, výsluch sťažovateľa 25. mája 2022, výsluchy svedkov 12. septembra 2022 a 23. septembra 2022. Na základe pokynu dozorujúcej prokurátorky zo 16. mája 2022 došlo k realizácii finančného vyšetrovania obvineného, výsledkom bolo 11. októbra 2022 spracovanie majetkového profilu. Boli tiež vykonané previerky pobytov a zisťovanie kontaktných údajov na cudzích štátnych príslušníkov. V rámci finančného vyšetrovania došlo k zabezpečeniu výpisov z bankových účtov, odpovede z bankových inštitúcií boli doručené v období novembra 2022 až januára 2023.

11. Dozorujúca prokurátorka žiadala vyšetrovateľa o poskytnutie správ o stave konania, o predloženie spisu s cieľom vykonania previerky vyšetrovania, ukladala pokyny, ako postupovať v konaní (napr. 16. februára 2022, 16. marca 2022, 26. apríla 2022, 5. mája 2022, 16. mája 2022, 23. augusta 2022, 18. novembra 2022).

12. Dňa 28. decembra 2022 vyšetrovateľ dohodol s obhajcom sťažovateľa termín záverečného preštudovania spisu na 26. január 2022. Preštudovanie spisu sa nerealizovalo na základe neskoršieho ospravedlnenia obhajcu, ako aj sťažovateľa. Sťažovateľ zároveň podal žiadosť o preskúmanie postupu policajta.

13. Na 27. február 2023 bol dohodnutý so sťažovateľom a obhajcom nový termín realizácie záverečného preštudovania spisu. Po oboznámení sa so spisovým materiálom sťažovateľ vyhlásil, že žiada, aby bol ešte vypočutý k úkonom realizovaným po 25. máji 2022, najmä k odpovediam na žiadosť o poskytnutie informácií tvoriacich bankové tajomstvo.

14. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 4. januára 2023, t. j. 7 dní potom, ako bol už dohodnutý termín záverečného preštudovania spisu.

II.

Argumentácia sťažovateľa

15. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva a okresná prokuratúra v napadnutých konaniach neukončili vyšetrovanie a prípravné konanie v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, čím porušili ním označené základné práva. Namieta dĺžku prípravného konania v trvaní 3,5 rokov.

16. Podľa sťažovateľa predmetnú trestnú vec nie je možné považovať za právne a fakticky zložitú, nevyžaduje sa zdĺhavé dokazovanie. Všetky potrebné dôkazy bolo možné zabezpečiť výsluchom svedkov a vykonaním procesných úkonov. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno hodnotiť ako súčinné. V dôsledku toho nemohlo ani správanie sťažovateľa prispieť k neprimeranej dĺžke konania.

17. Sťažovateľ uvádza, že celú dobu od vznesenia obvinenia je vystavený negatívnym účinkom trestného stíhania, došlo k zhoršeniu jeho rodinných pomerov, odsúdeniu jeho okolím a k zníženiu jeho profesijného postavenia, čo sťažovateľ mimoriadne ťažko znáša. Vzhľadom na okolnosti žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 eur.

III.

Vyjadrenie okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry a replika sťažovateľa

III.1. Vyjadrenie okresného riaditeľstva:

18. K ústavnej sťažnosti sťažovateľa sa rozsiahlo vyjadril riaditeľ okresného riaditeľstva, ktorý k vyjadreniu pripojil podrobný chronologický prehľad úkonov a uviedol, že nie je možné stotožniť sa so skutočnosťami uvádzanými sťažovateľom v ústavnej sťažnosti. Po predložení sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia na okresnú prokuratúru 21. januára 2020 do vydania uznesenia o jej zamietnutí z 25. februára 2021 s poukazom na vzťah a vzájomné procesné práva prokurátora a policajta vyšetrovateľ nemal ako ovplyvniť dĺžku, priebeh ani výsledok tohto procesu. Procesný postup vyšetrovateľa bol opakovane preskúmaný prokuratúrou, a to okresnou, ale aj krajskou prokuratúrou, pričom nikdy nedošlo ku konštatovaniu jeho nečinnosti. V rámci vyšetrovania sa dodržiavalo právo sťažovateľa na obhajobu, okrem iného aj pri určovaní termínov realizácie relevantných procesných úkonov tak, aby sa ich mohol zúčastniť. Povaha niektorých úkonov (napr. finančné vyšetrovanie) neumožňovala bezprostredné zabezpečenie dôkazov. Z hľadiska skutkového vymedzenia obvinený mal prostredníctvom troch právnických osôb poskytovať právne služby v období trvajúcom viac než 6 rokov, a to minimálne v prípadoch 72 osôb cudzej štátnej príslušnosti pred minimálne 6 štátnymi orgánmi. Už iba z titulu takto vymedzeného skutkového rozsahu (pričom samotný spisový materiál obsahuje viac než 1000 listov a pomocný materiál zahŕňajúci kópie zabezpečených administratívnych spisov má viac než 6600 listov) je zrejmé, že o skutkovo jednoduchú vec ísť nemôže. V rámci žiadosti o preskúmanie postupu policajta z 27. januára 2023 obvinený navrhuje vypočuť všetkých 72 osôb cudzej štátnej príslušnosti.

III.2. Vyjadrenie generálnej prokuratúry:

19. K ústavnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadrila generálna prokuratúra, uviedla, že vyšetrovanie trestnej veci sťažovateľa sa v súčasnosti nachádza v záverečnej fáze. Hoci orgány prokuratúry spočiatku prispeli k neodôvodneným prieťahom prípravného konania, tieto boli neskôr účinne eliminované. Svedčí o tom list okresného prokurátora zo 6. júla 2021, ktorým bol sťažovateľ na základe jeho podania z 25. mája 2021 upovedomený o zistených prieťahoch v postupe dozorového prokurátora, ktorý nerozhodol viac ako 16 mesiacov o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Voči prokurátorovi, ktorý vykonával dozor nad dodržiavanom zákonnosti v prípravnom konaní v období od 1. októbra 2019 do 11. februára 2021, už nebolo možné vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť, a to pre zánik jeho služobného pomeru. Pridelením trestnej veci sťažovateľa inému prokurátorovi okresnej prokuratúry vo februári 2021 boli odstránené dovtedy trvajúce prieťahy. Prokurátorka okresnej prokuratúry po pridelení trestnej veci rozhodla o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a ďalej vykonáva plnohodnotný výkon dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní. Od februára 2021 prebieha prípravné konanie plynule a adekvátne povahe a zložitosti trestnej vec.

20. Vo veci sťažovateľa je vedené trestné stíhanie síce len voči jednej osobe, avšak pre neoprávnené podnikanie smerujúce voči desiatkam jednotlivcov, ktorí sú občanmi štátov mimo Európskej únie. Práve prítomnosť cudzieho prvku v trestnej veci sťažovateľa negatívne ovplyvnila rýchlosť vyšetrovania. Zistenie, že cudzí štátni príslušníci, v prospech ktorých sťažovateľ vykonával neoprávnene právne služby, sú na neznámom mieste, si vyžiadalo v júni 2022 zapojenie operatívnych policajných zložiek pre účely zistenia miesta ich pobytu a prípadného ich výsluchu v trestného konaní.

21. Konštatovala, že odvíjať činnosť orgánov činných v trestnom konaní len od výsluchov obvineného tak, ako to prezentuje v ústavnej sťažnosti sťažovateľ, právne neobstojí. Vyšetrovateľ totiž vykonával aj iné procesné úkony, napr. spracovanie majetkového profilu sťažovateľa, požiadal oprávnené subjekty o poskytnutie informácií tvoriacich bankové tajomstvo, realizoval šetrenia k pobytu a adresám ďalších osôb pre dôkazné účely, t. j. úkony, ktoré neboli sťažovateľovi známe. Taktiež poukázala na skutočnosť, že svedkovia sa opakovane nedostavili na vyšetrovacie úkony z dôvodu svojej zdravotnej indispozície. Zdôraznila, že od decembra 2022 prebieha posledný úkon vyšetrovania, oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.

III.3. Replika sťažovateľa:

22. Sťažovateľ v replike uviedol, že k jeho ťažiskovej námietke týkajúcej sa vydania uznesenia o vznesení obvinenia sa namietané orgány činné v trestnom konaní nevyjadrili. Poukazuje na to, že k majetkovému profilovaniu sťažovateľa došlo až v roku 2022, a nie hneď po vznesení obvinenia, taktiež žiadosť o poskytnutie informácií tvoriacich bankové tajomstvo bola podaná až v roku 2022, t. j. orgány činné v trestnom konaní zabezpečili tieto dôkazy až viac ako 3 roky od vznesenia obvinenia. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, bolo základnou povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vypočuť osoby označené v uznesení o vznesení obvinenia (72 cudzích štátnych príslušníkov). K vyjadreniu generálnej prokuratúry uviedol, že nechala bez povšimnutia nedostatky uznesenia o vznesení obvinenia, najmä že jednotlivé skutky neobsahujú opis konania ani následok, absentuje zavinenie sťažovateľa, výška údajnej odmeny za právne služby. Sťažovateľ považuje za prekvapivé vyjadrenie generálnej prokuratúry, že vyšetrovanie sa nachádza v záverečnej fáze, a podľa vyjadrenia generálnej prokuratúry je toho názoru, že jeho návrhy na doplnenie dokazovania budú odmietnuté.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

23. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len,,ESĽP“) má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok ESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968). Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci vychádza zo všeobecnej zásady uznávanej aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03).

24. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo ako poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02, II. ÚS 649/2016, II. ÚS 215/2015). Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo navrhne v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (I. ÚS 316/2014).

25. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).

26. Predmetom napadnutého konania je trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného podnikania sťažovateľa, ktorého sa mal dopúšťať v období trvajúcom najmenej 6 rokov, pred viacerými orgánmi verejnej moci, ktoré sa týka 72 osôb. Vyšetrovanie sa vzťahovalo na preskúmanie množstva administratívnych spisov orgánov verejnej moci, v ktorých vystupoval sťažovateľ ako právny zástupca cudzích štátnych príslušníkov, zisťoval sa pobyt cudzích štátnych príslušníkov, preveroval sa majetkový profil sťažovateľa, zisťovali sa informácie tvoriace bankové tajomstvo. Vzhľadom na uvedené je možné toto trestné konanie považovať za skutkovo náročnejšie.

27. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta v. Taliansko z 25. 6. 1987)].

28. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní o danom návrhu k zbytočným prieťahom.

29. Ústavný súd ďalej hodnotil postup vyšetrovateľa, resp. okresného riaditeľstva z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v konaní. Z prehľadu úkonov vyšetrovateľa je možné identifikovať kratšie obdobie nečinnosti už od 29. októbra 2019 do 21. januára 2020 (takmer 3 mesiace trvalo predloženie doplnenej sťažnosti sťažovateľa okresnej prokuratúre), pričom od 21. januára 2020 do 25. februára 2021 vyšetrovateľ nekonal až do rozhodnutia dozorujúcej prokurátorky o zamietnutí sťažnosti, keďže v tomto období sa vyšetrovací spis nachádzal na okresnej prokuratúre. Ďalšie kratšie obdobia nečinnosti vyšetrovateľa nastali od vrátenia vyšetrovacieho spisu po výsluch obvineného 12. mája 2021 (takmer 3 mesiace), od výsluchu obvineného do žiadosti o zbavenie mlčanlivosti svedka 28. septembra 2021 (4 mesiace) a do realizácie výsluchu svedkov 23. mája 2022 (8 mesiacov), pričom tento postup vyšetrovateľa nemožno hodnotiť ako plynulý a efektívny. Zmena v postupe vyšetrovateľa je zrejmá až od roku 2022, keď boli priebežne zabezpečované jednotlivé dôkazy.

30. Ústavný súd skúmal aj postup okresnej prokuratúry a konštatuje, že nečinnosť dozorového prokurátora v uvedenom období v trvaní 13 mesiacov pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia je za hranicou ústavnej akceptovateľnosti. Z prehľadu úkonov okresnej prokuratúry je zrejmé, že dozorujúca prokurátorka sa síce od roku 2021 pravidelne dopytovala na stav konania, vykonávala kontroly vyšetrovacieho spisu, dávala vyšetrovateľovi záväzné pokyny, napriek tomu nemožno jej postup vzhľadom na celkový postup vyšetrovania považovať za efektívny.

31. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu orgánov činných v trestnom konaní súd konštatuje, že ich postup nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, o čom svedčí, že priebeh konania vykazuje viaceré obdobia nečinnosti vyšetrovateľa, ako aj dlhšie obdobie nečinnosti okresnej prokuratúry. Doterajšia dĺžka konania nebola spôsobená zrejmou skutkovou náročnosťou veci, ale tým, že postup orgánov činných v trestnom konaní najmä do roku 2022 nemožno hodnotiť ako plynulý či sústredený.

32. Možno tak uzavrieť, že neefektívnym a nesústredným postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k neprimeraným prieťahom, čím bolo nesporne zasiahnuté do ústavne zaručeného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

33. Keďže ústavný súd zistil, že postupom okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry došlo k porušeniu označených práva sťažovateľa, prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov okresnej prokuratúre ako orgánu vykonávajúcemu dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy (bod 2 výroku nálezu).

V.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

34. Ústavný súd uvádza, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany základného práva v prípadoch, v ktorých nepostačuje len samotné vyslovenie porušenia práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 469/2020).

35. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na celkovú dĺžku konania, zohľadnil predmet a povahu sporu, okolnosti veci a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške celkom 1 000 eur, ktoré mu je povinná zaplatiť okresná prokuratúra v zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd uložil povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie okresnej prokuratúre, pretože práve tá je orgánom, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a má oprávnenie preskúmavať postup policajta podľa § 210 Trestného poriadku.

36. Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

37. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznal ústavný súd podľa výsledku konania sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia (bod 4 výroku tohto nálezu).

38. Pri výpočte náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 predstavuje v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sumu 193,83 eur (1/6 výpočtového základu) a náhrada hotových výdavkov za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 predstavuje sumu 11,63 eur (1/100 výpočtového základu). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 predstavuje v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sumu 208,67 eur (1/6 výpočtového základu) a náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 predstavuje sumu 12,52 eur (1/100 výpočtového základu). Trovy konania sťažovateľa pozostávajú z tarifnej odmeny právneho zástupcu sťažovateľa za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu), ktoré si sťažovateľ uplatnil za rok 2022, a jedného úkonu uskutočneného v roku 2023 (vyjadrenie). Sťažovateľovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia spolu vo výške 632,11 eur.

39. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresná prokuratúra povinná uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2023

Robert Šorl

predseda senátu