znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 51/03-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., bytom N. Z., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., Advokátska kancelária, N. Z., pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7 Co 418/01-68 z 31. októbra 2001 a takto

r o z h o d o l:

Sťažnosť Ing. J. J.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. novembra 2002 doručená sťažnosť Ing. J. J., bytom N. Z. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   D.,   Advokátska   kancelária,   N.   Z.   Sťažovateľ   vo svojej   sťažnosti   uviedol,   že   bol   podielovým   spoluvlastníkom   nehnuteľnosti v katastrálnom území mesta Nové Zámky vedenej na LV č. 4195 Správy katastra Nové Zámky,   a to   pozemku   parc.   č.   197   -   zastavaná   plocha   o výmere   750   m2 a stavby súpisné číslo 166 spolu s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi, a to Ing. J. Ö., bytom K., a Ing. A. Z., bytom H. - V., a to každý v podiele 1/3.

Na základe záložnej zmluvy z 27. júla 1998 a osvedčení ručiteľa o uznaní dlhu a súhlase   s exekúciou   sp.   zn.   N   92/98,   NZ   74/98   a sp.   zn.   N   93/98,   NZ   75/98 z 25. marca 1998 bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa ŠKODA AUTO Slovensko, s. r. o., B., zabezpečenie jeho pohľadávky v sume 2 398 805,26 Sk voči spoločnosti JOKO autotuning, s. r. o., N. Z. Oprávnený podal 25. novembra 1998 návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor JUDr. E. V., so sídlom N. Z., podal návrh na schválenie príklepu v rámci   dražby predmetnej nehnuteľnosti Okresnému súdu Nové Zámky, ktorý udelenie príklepu neschválil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený   odvolanie.   Na   základe   toho   Krajský   súd   v Nitre   uznesením   č.   k. 7 Co 335/00-23 z 31. augusta 2000 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. Er 3544/98-26 zo 4. januára 2001 schválil príklep v prospech vydražiteľa, proti čomu podal odvolanie sťažovateľ. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7 Co 127/01-43 z 30. apríla 2001, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie   konanie   s odôvodnením,   že   príklep   bol   udelený   na   predaj   nehnuteľnosti v celosti, avšak sťažovateľ je vlastníkom iba spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3. Na základe toho Okresný súd Nové Zámky uznesením č. Er 3544/98-57 z 3. septembra 2001   príklep   neschválil   z dôvodu,   že   tu   nebol   exekučný   titul   voči   ďalším   dvom spoluvlastníkom.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podal   odvolanie   oprávnený s odôvodnením, že ďalší dvaja spoluvlastníci nehnuteľnosti dali písomný súhlas na predaj   nehnuteľnosti   ako   celku.   Krajský   súd   v Nitre   svojím   uznesením   č.   k. 7 Co 418/01-68 z 31. októbra 2001 zmenil uznesenie prvostupňového súdu a udelenie príklepu schválil. Sťažovateľ podal na Okresnom súde Nové Zámky 19. marca 2002 návrh na obnovu konania, v ktorom uviedol, že podpisy ďalších dvoch spoluvlastníkov na   písomnom   súhlase   o predaji   nehnuteľnosti   ako   celku   sú   sfalšované.   Návrh na obnovu konania bol zamietnutý.

Porušenie   základných   práv   a   slobôd   vidí   sťažovateľ   v tom,   že   uvedené skutočnosti   jednoznačne   poukazujú   na   to,   že   bolo   porušené   vlastnícke   právo podielových   spoluvlastníkov,   a to s poukazom   na čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vzhľadom na to, že exekučný titul bol iba proti jednému z   troch   spoluvlastníkov,   pričom   súhlas   ďalších   dvoch   spoluvlastníkov   na   predaj nehnuteľnosti   ako   celku   bol   sťažovateľom   spochybnený,   o čom   nebolo   vykonané žiadne ďalšie náležité dokazovanie. Podľa tvrdenia sťažovateľa tento postup považuje za protiprávny, pretože exekúciu bolo možné vykonať iba na jeho spoluvlastnícky podiel.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný   súd   zrušuje   napadnuté   uznesenie   Krajského   súdu   v   Nitre č.   7   Co   418/01-68   z 31.   10.   2001,   ktorým   bol   schválený   príklep   udelený dňa   10.   3.   2000   súdnym   exekútorom   JUDr.   E.   V.,   so   sídlom   v N.   Z.,   pri   dražbe nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Nové Zámky, vedenej na LV č. 4195, ako parc.   č.   197   -   zastavané plochy   o výmere   750   m2 spolu   so   stavbou   s.   č.   166   pre vydražiteľa Ing. P. V., s obchodným názvom Ing. P. V. - firma Eliška, so sídlom N. Z., s najvyšším podaním vo výške Sk 3.620.000,- a konštatuje, že týmto rozhodnutím bolo porušené základné právo sťažovateľa a jeho spoluvlastníkov k uvedenej nehnuteľnosti na vlastníctvo podľa čl. 20, ods. 1, druhá veta Ústavy SR.

Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   vo   výške Sk 200.000,-.“

II.

Na   základe   listinných   dôkazov   predložených   samotným   sťažovateľom v uvedenej   veci   a   vyžiadaného   spisu   Okresného   súdu   Nové   Zámky   sp.   zn. Er 3544/98 zistil ústavný súd tento skutkový stav:

Sťažovateľ   je   spolu   s Ing.   J.   Ö.   a Ing.   A.   Z.   podielovým   spoluvlastníkom nehnuteľnosti (každý v podiele 1/3), ktorá je vedená na LV č. 4195 Správy katastra Nové Zámky, katastrálne územie Nové Zámky - pozemok parc. č. 197 - zastavaná plocha o výmere 750 m2 a stavba s. č. 166 stojaca na parcele č. 197.

Dňa 25. marca 1998 bola spísaná notárska zápisnica - osvedčenie vyhlásenia o uznaní   dlhu   sp.   zn.   N   92/98,   NZ   74/98,   v ktorej   sťažovateľ   ako   konateľ spoločnosti   JOKO   autotuning,   s.   r.   o.,   vyhlásil,   že   uznáva   dlh   voči   spoločnosti ŠKODA AUTO Slovensko, s. r. o., B., vo výške 2 398 805,26 Sk. Toho istého dňa bola   spísaná   notárska   zápisnica   sp.   zn.   N   93/98,   NZ   75/98   -   osvedčenie   ručiteľa o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, v ktorej sťažovateľ vyhlásil, že ako ručiteľ uhradí záväzok   spoločnosti   JOKO   autotuning,   s.   r.   o.,   voči   spoločnosti   ŠKODA   AUTO Slovensko, s. r. o., vo výške 2 398 805,26 Sk, a zároveň súhlasil, aby táto notárska zápisnica   bola   exekučným   titulom   na   celý   jeho   majetok.   Na   základe   toho   podal oprávnený ŠKODA AUTO Slovensko, s. r. o., návrh na vykonanie exekúcie a Okresný súd Nové Zámky udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. E. V., N. Z.

Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. Er 3544/98-11 z 30. mája 2000 neschválil   príklep   udelený   10.   marca   2000   povereným   súdnym   exekútorom JUDr. E. V. pri dražbe nehnuteľnosti vedenej na   LV č. 4195, k. ú. Nové Zámky a exekúciu   zastavil   z dôvodu,   že exekúcia   bola vykonávaná na podklade   notárskej zápisnice, pričom novela Exekučného poriadku - zákon č. 280/1999 Z. z. nepozná notársku zápisnicu ako exekučný titul s výnimkou prípadov, v ktorých ako oprávnený subjekt vystupuje banka (§ 41 ods. 3 Exekučného poriadku). Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený ŠKODA AUTO Slovensko, s. r. o. Krajský súd v Nitre v konaní o odvolaní uznesením č. k. 7 Co 335/00-23 z 31. augusta 2000 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení sa uvádza, že   notárska   zápisnica,   na   podklade   ktorej   sa   vykonávala   exekúcia,   bola   spísaná a k povereniu exekútora došlo ešte pred účinnosťou novely Exekučného poriadku - zákona č. 280/1999 Z. z., pričom nový procesný predpis nemôže negovať exekučné tituly vydané podľa skorších predpisov.

Okresný   súd   Nové   Zámky,   ktorý   bol   viazaný   uznesením   odvolacieho   súdu, uznesením   č.   k.   Er   3544/98-26   zo 4.   januára   2001   schválil   udelený   príklep.   Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie sťažovateľ. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7 Co 127/01-43 z 30. apríla 2001 zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že z uznesenia prvostupňového súdu vôbec nie je zrejmé,   ako   súd   zhodnotil   okolnosť,   že   príklep   exekútora   bol   udelený   na   predaj nehnuteľnosti   ako celku, zatiaľ čo   z   LV č.   4195,   k.   ú. Nové   Zámky   vyplýva, že sťažovateľ (povinný) nie je vlastníkom celej nehnuteľnosti, ale jeho spoluvlastnícky podiel činí len 1/3. Následne Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. Er 3544/98-57 z 3. septembra 2001 neschválil udelený príklep pri dražbe predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že súdny exekútor realizoval exekúciu predajom celej nehnuteľnosti, hoci sa táto nachádza v podielovom spoluvlastníctve povinného, ktorý vlastní podiel 1/3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený.

Krajský súd v Nitre v konaní o tomto odvolaní rozhodol tak, že uznesením č. k. 7   Co   418/01-68   z 31.   októbra   2001   zmenil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   tak, že   udelený   príklep   pri   dražbe   nehnuteľnosti   schválil   s prihliadnutím   na   súhlasné prejavy ostatných dvoch spoluvlastníkov na predaj nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie nadobudlo   právoplatnosť   11.   februára   2002.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   nepodal sťažovateľ dovolanie, ale návrh na obnovu konania doručený Okresnému súdu Nové Zámky 19. marca 2002. Tento návrh bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Nové Zámky   č.   k.   4   Er   582/02-9   z 23.   mája 2002   z dôvodu,   že obnova   konania nie   je prípustná   v exekučnom   konaní   v zmysle   §   254   ods.   2   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 20 ods.   1 ústavy rozhodnutím   Krajského súdu   v Nitre sp.   zn. 7 Co 418/01-68 z 31. októbra 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. februára 2002.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02).

Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonnej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu   do   základných   práv   alebo   slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv na ústavnom súde podľa   čl.   127   ústavy,   uplynula   už   lehota   stanovená   pre   tento   typ   konania   pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   sťažnosť bola   podaná   oneskorene   a rozhodol   o jej   odmietnutí   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003