znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 51/02-7  

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., V. Č. a A. P., všetci trvalo bytom M., pre namietané porušenie základných práv Bytovým družstvom Humenné, Laborecká 1896/58, Humenné, neumožnením odkúpenia bytu do vlastníctva a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G., V. Č. a A. P.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2002   doručená   sťažnosť   podpísaná   M.   G.,   V.   Č.   a A.   P.,   všetci   trvalo   M.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   v   ktorej   vo   svojom   mene (ako   nájomcovia   bytov   v   bytovom   dome   na Švermovej ul. č. 193 v M.), ako aj v mene ostatných nájomcov bytov v bytovom dome na Švermovej ul. č. 193 v M. (ako členovia výboru samosprávy členov Bytového družstva Humenné,   ktorí   sú   nájomcami   bytov   v uvedenom   bytovom   dome)   namietali   porušenie základných práv Bytovým družstvom Humenné, Laborecká 1896/58, Humenné (ďalej len „bytové družstvo“).

Podľa   sťažovateľov   sa   v roku   1992   nájomcovia   bytov   v   bytovom   dome   na Švermovej ul. č. 193 v M. vo vlastníctve bytového družstva, ktorí sú zároveň členmi tohto bytového družstva, domáhali prevodu vlastníckeho práva k jednotlivým bytom v uvedenom bytovom   dome   podľa   §   24   zákona   č.   42/1992   Zb.   o úprave   majetkových   vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 42/1992 Zb.“). Aj napriek viacerým urgenciám zo strany jednotlivých nájomcov, ako   aj   výboru   členskej   samosprávy   členov   bytového   družstva,   ktorí   sú   obyvateľmi uvedeného   bytového   domu,   k prevodu   bytov   do   vlastníctva   nájomcov   (vrátane sťažovateľov)   doteraz   nedošlo.   Bytové   družstvo   podmieňuje   prevod   bytov   v uvedenom bytovom   dome   oznámením   nájomcov,   pre   akú   formu   správy   domu   podľa   §   6   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) sa rozhodli.

Podľa   sťažovateľov   bytové   družstvo   dostalo   odpoveď   vo   forme   oznámenia,   že nájomcovia bytov v uvedenom bytovom dome žiadajú v zmysle stanov bytového družstva o pokračovanie   trvania   členstva   s tým,   že   zaplatia   základný   členský   vklad   vo   výške stanovenej stanovami bytového družstva.

Aj   napriek   vyššie   uvedenému   bytové   družstvo   zotrváva   na   svojej   požiadavke a doposiaľ   prevod   vlastníctva   k jednotlivým   bytom   v uvedenom   bytovom   dome   na nájomcov bytov (vrátane sťažovateľov) neumožnilo.

Bytové družstvo si navyše nesplnilo ani povinnosť vyplývajúcu z § 23 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku a sú splnené podmienky na vydržanie podľa Občianskeho zákonníka, je vlastník domu povinný zápisom do katastra nehnuteľností usporiadať vlastníctvo pozemku pred prvým prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Na základe vyššie uvedeného sa sťažovatelia obrátili na ústavný súd.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy začne ústavný súd konanie, ak podá návrh každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a.

Zo znenia čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy, ako aj čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavnou   podmienkou   pre   začatie   konania   o ústavnej   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby je namietanie porušenia ich základného práva alebo slobody.

Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy môže teda fyzická osoba alebo právnická osoba podať jedine v záujme ochrany vlastných práv (III. ÚS 33/02).

Sťažovatelia   sa   podanou   sťažnosťou   pokúsili   vystupovať   aj   v mene   ostatných nájomcov   bytov v   bytovom   dome na Švermovej   ul. č.   193 v M. (ako   členovia   výboru samosprávy   členov bytového   družstva,   ktorí   sú   nájomcami bytov v uvedenom   bytovom dome), ústavný súd však môže konať (ako vyplýva z vyššie uvedeného) iba o porušení ich vlastných   základných   práv   (pozri   napr.   uznesenie   o prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie sp. zn. III. ÚS 23/00).

Sťažovatelia v prílohe sťažnosti predložili zápisnicu z rokovania členskej schôdze samosprávy   členov   bytového   družstva,   ktorí   sú   nájomcami   bytov   v   bytovom   dome   na Švermovej ul. č. 193 v M., zo dňa 20. februára 2002, podľa ktorej boli ostatnými nájomcami splnomocnení na zastupovanie „...v spore na Ústavnom súde SR v Košiciach“.

Zákon o ústavnom súde síce ustanovuje povinné zastúpenie osôb domáhajúcich sa ochrany svojich základných práv v konaní pred ústavným súdom, zástupcom však v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 uvedeného zákona môže byť iba advokát alebo komerčný právnik.

Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že ústavný súd sa sťažnosťou sťažovateľov (M. G., V. Č. a A. P.) mohol zaoberať len v rozsahu, v ktorom títo namietali porušenie vlastných práv.

Sťažovatelia sa domáhali ochrany svojich práv, ktorých porušenia sa malo bytové družstvo   dopustiť   nesplnením   svojich   povinností   vyplývajúcich   z ustanovení   zákona č. 42/1992 Zb. a zákona č. 182/1993 Z. z.

Právne vzťahy upravené zákonom č. 42/1992 Zb. týkajúce sa majetkových vzťahov a vyporiadania   majetkových   nárokov   v družstvách   a   právne   vzťahy   upravené   zákonom č.   182/1993   Z.   z.   týkajúce   sa   spôsobu   a   podmienok   nadobúdania   vlastníctva   bytov a nebytových priestorov v obytných domoch, práv a povinností vlastníkov týchto bytových domov, práv a povinností vlastníkov   bytov   a   nebytových   priestorov,   ich vzájomných vzťahov   a   práv   k pozemku   sú   svojou   povahou   vzťahmi   majetkovoprávnymi,   pričom ochrana   subjektívnych   práv   účastníkov   týchto   právnych   vzťahov   patrí   do   rozhodovacej právomoci všeobecných súdov, ktoré spory a iné právne veci vyplývajúce z týchto vzťahov prejednávajú   a rozhodujú   v občianskom   súdnom   konaní   (čl.   142   ods.   1   ústavy,   §   7 Občianskeho súdneho poriadku, § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.).

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ústavnú ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2002