znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 509/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 12286/2012, Rvp 12287/2012, Rvp 12288/2012, Rvp 12289/2012, Rvp   12290/2012,   Rvp   12291/2012,   Rvp   12292/2012   a sp. zn. Rvp 12300/2012   vo   veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a práva podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Žilina a jeho uzneseniami sp. zn. 18 Er/1256/2002 z 20. júna 2012,   sp. zn. 24   Er/590/2007   z 26.   júna   2012,   sp. zn. 18 Er/1251/2002   z 20.   júna   2012, sp. zn. 24 Er/49/2003 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/345/2004 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/1139/2004   z 22.   júna   2012,   sp. zn. 24 Er/366/2006   z 21.   júna   2012   a sp.   zn.   24 Er/3802/2006 z 26. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 12286/2012, Rvp 12287/2012, Rvp 12288/2012, Rvp 12289/2012, Rvp 12290/2012, Rvp 12291/2012, Rvp 12292/2012 a sp. zn. Rvp 12300/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 509/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. septembra 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 12286/2012, Rvp 12287/2012, Rvp 12288/2012, Rvp 12289/2012, Rvp 12290/2012, Rvp 12291/2012, Rvp 12292/2012 a sp. zn. Rvp 12300/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) a jeho rozhodnutiami sp. zn. 18 Er/1256/2002 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/590/2007 z 26. júna 2012, sp. zn. 18 Er/1251/2002 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/49/2003 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/345/2004 z 20. júna 2012, sp. zn. 24 Er/1139/2004 z 22. júna 2012, sp. zn. 24 Er/366/2006 z 21. júna 2012 a sp. zn. 24 Er/3802/2006 z 26. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere poskytla   dlžníkom   úvery,   ktoré   boli   títo   povinní   vrátiť   podľa   podmienok   dojednaných v úverových zmluvách. Keďže dlžníci nesplnili svoje záväzky riadne a včas, tak ako sa zaviazali,   sťažovateľka   v súlade   s   dohodami   uzatvorenými   medzi   ňou   a dlžníkmi prostredníctvom   rozhodcovských   rozsudkov   Stáleho   rozhodcovského   súdu   zriadeného S., a. s.,   B.,   resp.   prostredníctvom   inštitútu   notárskej   zápisnice   ako   exekučných   titulov podala súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcií. V priebehu exekučných konaní okresný   súd   napadnutými uzneseniami „ex offo   rozhodol   o vylúčení   súdneho exekútora JUDr.   R.   K.   z vykonávania   exekúcie   a...   o zamietnutí   návrhu   oprávneného   na   zmenu pôvodného exekútora“, čím došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky.

V predostretej   obšírnej   argumentácii   sťažovateľka   atakovala   právne   závery okresného   súdu,   ktorý   tak   rozhodol   vychádzajúc   z   nálezu   ústavného   súdu č. k. III. ÚS 322/2010-37 z 13. apríla 2011.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom   a napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu,   zruší   napadnuté   rozhodnutia okresného   súdu   a veci   mu   vráti   na   ďalšie   konanie   a prizná   sťažovateľke   finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 12286/2012, Rvp 12287/2012, Rvp 12288/2012, Rvp 12289/2012, Rvp 12290/2012, Rvp 12291/2012, Rvp 12292/2012 a sp. zn. Rvp 12300/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky   a okresného   súdu   a   krajského   súdu,   proti   ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj k namietanému   porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu

Ústavný   súd   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti   zistil,   že   odôvodnenie   sťažností sťažovateľky je v podstate totožné s odôvodnením sťažností súdneho exekútora JUDr. R. K., ktorého sťažnosti ústavný súd už odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou (I. ÚS 477/2012, II. ÚS 369/2012, III. ÚS 485/2012).

V zmysle svojej konštantnej judikatúry, na ktorú týmto ústavný súd odkazuje a ktorá je sťažovateľke dobre známa (napr. I. ÚS 220/2012, III. ÚS 224/2012, III. ÚS 234/2012, III. ÚS 414/2012 a iné), ústavný súd naďalej trvá na tom, že okresný súd postupoval ústavne súladným spôsobom, keď rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcií z dôvodu, že mal preukázanú pochybnosť o jeho nezaujatosti pre pomer k sťažovateľke ako účastníčke exekučného konania (m. m. III. ÚS 322/2010, IV. ÚS 157/2012). Na základe týchto skutočností ústavný súd odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené (bod 2 výroku tohto uznesenia).

Je zarážajúce, že sťažovateľka, ktorá je právne zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektuje zákon o ústavnom súde a napriek viacerým upozorneniam (napr. I. ÚS 283/2012, III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012 a iné) naďalej predkladá buď také sťažnosti, ktoré neobsahujú náležitosti ustanovené citovaným zákonom, alebo neúplné, resp. zmätočné podania. Ani v posudzovaných prípadoch   sťažovateľka napadnuté rozhodnutia okresného súdu nepredložila.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012