SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 508/2012-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. F., N., zastúpeného advokátom Mgr. P. L., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1802/OEK-NR-2011-Ur (pôvodne pod sp. zn. ČVS: ORP-949/OEK-NR-2004-Ša a ČVS: ORP-527/OEK-NR-2008-Ur) a postupom Okresnej prokuratúry Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Pv 301/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Pv 1291/2004) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť V. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta 2012 doručená sťažnosť V. F., N., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1802/OEK-NR-2011-Ur (pôvodne pod sp. zn. ČVS: ORP-949/OEK-NR-2004-Ša a ČVS: ORP-527/OEK-NR-2008-Ur) a postupom Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Pv 301/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Pv 1291/2004).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Dňa 30. 7. 2004 som ako poškodený podal na Krajskú prokuratúru v Nitre podnet na prešetrenie konania F. S...
Môj podnet bol postúpený Okresnému riaditeľstvu PZ v Nitre. OR PZ v Nitre vydalo dňa 3. 12. 2004 Uznesenie ČVS: ORP-949/OEK-NR-2004-Ša, ktorým uznesením začalo trestné stíhanie vo veci... spis vo veci môjho podnetu bol dňom 20. 1. 2005 zaslaný na Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre...
KR PZ v Nitre po vykonaní procesných úkonov vydalo dňa 15. 1. 2007 uznesenie ČVS: KRP-11/OEK-NR-2005, ktorým trestné stíhanie zastavilo, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Dňa 24. 1. 2007 som proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, na základe ktorej Okresná prokuratúra v Nitre uznesením 2 Pv 1291/2004 zo dňa 28. 2. 2007 predmetné uznesenie KR PZ v Nitre zrušila a uložila vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
KR PZ následne v danej veci vydalo uznesenie ČVS: KRP-11/OEK-NR-2005 zo dňa 30. 4. 2007, ktorým uznesením trestné stíhanie opätovne zastavilo, znovu z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Dňa 17. 5. 2007 som proti uvedenému uzneseniu znovu podal sťažnosť. Okresná prokuratúra v Nitre svojim uznesením 2 Pv 1291/2004 zo dňa 29. 6. 2007 moju sťažnosť zamietla, pretože podľa názoru Okresného prokurátora nie je dôvodná.
Po obdržaní uvedeného uznesenia Okresnej prokuratúry, keďže toto som považoval za nezákonné, som podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry v Nitre v konaní 2 Pv 1291/2004...
Krajská prokuratúra v Nitre ma svojim prípisom 1 KPt 658/07 zo dňa 17. 1. 2008... informovala o tom, že môj podnet je dôvodný...
... po tom, čo sa vyše jedného roka vo veci nič nedialo, som dňa 13. 3. 2009 podal na Krajskú prokuratúru v Nitre (a na vedomie aj Okresnej prokuratúre v Nitre) sťažnosť z dôvodu nečinnosti a nekonania orgánov činných v danom trestnom konaní.
Krajská prokuratúra v Nitre uvedenú sťažnosť posúdila ako podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Okresnej prokuratúry v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 1291/2004. O spôsobe vybavenia uvedeného podnetu som bol vyrozumený prípisom Krajskej prokuratúry 1 KPt 658/07-18 zo dňa 5. 5. 2009...
Dňa 24. 8. 2009 som prostredníctvom svojho splnomocnenca... podal na Generálnu prokuratúru SR podanie... V tomto podaní som Generálnu prokuratúru SR informoval, že od obdržania upovedomenia Krajskej prokuratúry v Nitre č. 1 KPt 658/07-18 zo dňa 5. 5. 2009 nebolo v danom konaní vykonané nič, resp. že nemám o nijakom kroku zo strany Okresnej prokuratúry, ani zo strany vyšetrovateľa PZ, nijakú vedomosť... Následne som uvedený podnet doplnil svojimi podaniami zo dňa 17. 10. 2010 a 25. 10. 2010...
Následne mi bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, ÚJaKP v Nitre ČVS:ORP-527/OEK-NR-2008-Ur zo dňa 10. 2. 2011, ktorým uznesením vyšetrovateľ OR PZ v Nitre trestné stíhanie zastavil, lebo podľa jeho názoru je nepochybné, že nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci...
Okrem iného aj preto som proti predmetnému uzneseniu podal dňa 21. 2. 2011 sťažnosť, ktorú som doplnil o písomné dôvody dňa 7. 3. 2011. Okresný prokurátor v Nitre moju sťažnosť svojim uznesením sp. zn. 4 Pv 301/2008 zo dňa 4. 4. 2011 zamietol, pretože podľa neho nie je dôvodná.
Keďže uvedené uznesenie Okresného prokurátora, ako aj jeho postup, som považoval za nezákonné, podal som podnet na ich preskúmanie.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre... ma o spôsobe vybavenia môjho podnetu vyrozumela svojim prípisom 1 KPt 530/11-6 zo dňa 8. 8. 2011. Z uvedeného upovedomenia znovu vyplýva, že aj tento môj podnet bol dôvodný...
Po tomto upovedomení mi bolo doručené už len uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, odboru kriminálnej polície v Nitre ČVS:ORP-1802/OEK-NR-2011-Ur zo dňa 19. 12. 2011, ktorým vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže. Vyšetrovateľ OR PZ podľa mojich vedomostí žiadne ďalšie kroky v danej trestnej veci nevykonal. Rovnako podľa mojich vedomostí neboli realizované nijaké úkony zo strany Okresnej prokuratúry v Nitre...
Vyšetrovateľ OR PZ v Nitre, ani Okresná prokuratúra v Nitre, neboli v danej trestnej veci schopní o mojom podnete, ktorý som podal 30. 7. 2004, teda pred viac ako 8 rokmi (!!!) do dnešného dňa rozhodnúť právne konformným spôsobom, resp. túto vec neboli schopní právne konformným spôsobom uzatvoriť.“
Sťažovateľ vyslovil názor, že postupom okresného riaditeľstva a postupom okresnej prokuratúry v uvedenom trestnom konaní dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„Základné právo V. F., nar...., bytom..., N., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Nitre v konaní sp. zn. ČVS: ORP-1802/OEK-NR-2011-Ur (pôvodne ČVS: ORP-949/OEK-NR-2004- Ša a ČVS: ORP-527/OEK-NR-2008-Ur) a postupom Okresnej prokuratúry v Nitre v konaní sp. zn. 4 Pv 301/2008 (pôvodne 2 Pv 1291/2004), porušené bolo.
Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Nitre a Okresnej prokuratúre v Nitre sa prikazuje, aby v konaní ČVS: ORP-1802/OEK-NR-2011, resp. 4 Pv 301/2008 konali bez zbytočných prieťahov.
Slovenská republika - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky a Slovenská republika - Okresná prokuratúra v Nitre sú povinné spoločne a nerozdielne vyplatiť V. F. finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 € do dvoch mesiacov od doručenia Nálezu.
Slovenská republika - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Slovenskej republiky a Slovenská republika - Okresná prokuratúra v Nitre sú povinné nahradiť V. F. trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet Mgr. P. L., advokáta, so sídlom Advokátskej kancelárie..., B., vedený v..., č. ú.:..., do dvoch mesiacov od doručenia Nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ namieta prieťahy v trestnom konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-1802/OEK-NR-2011-Ur (pôvodne pod sp. zn. ČVS: ORP-949/OEK-NR-2004-Ša a ČVS: ORP-527/OEK-NR-2008-Ur) a dozorujúcou okresnou prokuratúrou pod sp. zn. 4 Pv 301/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Pv 1291/2004).
V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že v danej trestnej veci nebolo dosiaľ vznesené obvinenie žiadnej konkrétnej osobe.
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. 56195/00) uviedol, že poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok požívať ochrany zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (napr. III. ÚS 189/06, III. ÚS 324/05).
Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (v znení zákona č. 650/2005 Z. z.) účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.
Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. I. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06, III. ÚS 254/2010) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ ho namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda, sa ustálila v tom, že taká osoba sa v rámci trestného konania vo veci bez vznesenia obvinenia (konkrétnej osobe) nemôže domáhať vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia je teda tým momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Vychádzajúc z už citovanej judikatúry, ako aj z okolností daného prípadu ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom vyšetrovateľa okresného riaditeľstva a postupom okresnej prokuratúry v tejto trestnej veci, jeho sťažnosť je potrebné hodnotiť ako zjavne neopodstatnenú. Ide totiž o prípad trestného konania proti neznámemu páchateľovi, kde si sťažovateľ ako poškodený nemôže uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči obvinenému, a tak z hľadiska možných prieťahov v konaní profitovať zo záruk podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (aj podľa čl. 48 ods. 2 ústavy). Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z tohto dôvodu odmietol.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v nej uplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2012