znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 501/2014-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J. R.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Zdenkou Hulmanovou, Advokátska kancelária, Kysucká cesta 3, Žilina, pre namietané porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Er 1079/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2014 doručená a 17. júna 2014 a 20. júna 2014 doplnená sťažnosť J. R. (ďalej len „sťažovateľ“), pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 24 Er 1079/2004.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„V rámci   exekučného   konania   vedeného   exekútorským   úradom   J. M.,   súdneho exekútora, vo veci oprávneného... proti povinnému... o vymoženie 254.929,29 EUR, súdny exekútor J. M. vykonal dražbu nehnuteľností na... a súdny exekútor J. K. prihlásil moju pohľadávku uplatnenú v exekučnom konaní č. k. EX 1109/2006 vo výške 11.629.810,05,- Sk vrátane úrokov z omeškania ku dňu 30. 09. 2008 do rozvrhu v exekučnom konaní č. k. EX 25/2004. Dňa 07. 05. 2009 sa uskutočnilo u J. M. prvé rozvrhové pojednávanie o výťažku z dražby, ktorú Okresný súd Žilina aj s prihliadnutím na moje námietky uznesením č. k. 24 Er 1079/2004-107 zo dňa 30. 08. 2010 neschválil. Neschválenie potvrdil aj Krajský súd Žilina   uznesením   č.   k.   8   CoE/98/2011-174   zo   dňa   30.   08.   2011.   Dňa   01.   03.   2012 sa uskutočnilo u J. M. druhé rozvrhové pojednávanie o výťažku z dražby, proti ktorému som rovnako   podal   námietky   dňa   24.   05.   2012,   o   ktorých   nebolo   Okresným   súdom   Žilina do dnešného dňa rozhodnuté.“

V súvislosti   s touto   skutočnosťou   sťažovateľ   podal   predsedovi   okresného   súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 24 Er 1079/2004, na ktorú mu odpovedal listom sp. zn. 1 SprS 224/2013 z 2. júla 2013, v ktorom uviedol: „V   spise   sa...   žiadne   podania   týkajúce   sa   námietok   od   súdneho   exekútora nenachádzajú. Preto sme požiadali exekútora, aby súdu predložil podklady na rozhodnutie súdu,   ak   také   existujú.   Dňa   18.   06.   2013   požiadavka   bola   expedovaná   súdnemu exekútorovi...

Po prešetrení všetkých skutočností konštatujem, že sťažnosť nie je dôvodná. Zatiaľ tunajší súd nemal o čom rozhodovať. S ďalšími informáciami ohľadne námietok sa môžete obrátiť na súdneho exekútora ako účastník konania.“

Sťažovateľ sa domnieva, že v predmetnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a preto v petite navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Právo sťažovateľa, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Žilina pod č. 24 Er 1079/2004 porušené bolo.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 eur, ktoré   je   Okresný   súd   Žilina   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Er 1079/2004 odôvodnená tým, že dosiaľ nerozhodol o námietkach sťažovateľa z 24. mája 2012.

Ústavný   súd   už   v minulosti   vyslovil,   že   úlohou   okresného   súdu,   ktorý   je v exekučnom   konaní exekučným súdom,   je „dohliadať“ na exekučné   konanie a v tomto konaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov exekučného   konania   predložených   mu   exekútorom,   pričom   v niektorých   prípadoch   má vzhľadom   na obsah   týchto   návrhov   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene   a   doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   ustanovenú   lehotu na svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa jeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré začína   doručením   návrhu   na   vykonanie   exekúcie   exekútorovi   a pokračuje   niektorým zo spôsobov   vykonávania   exekúcie   ustanovených   vo štvrtej   časti   Exekučného   poriadku, exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide o odklad, resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57 Exekučného poriadku   môže   exekučný   súd   v niektorých   prípadoch   rozhodnúť   aj   bez   návrhu (m. m. III. ÚS 68/2013).

Z konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   taktiež   vyplýva,   že   podstatou,   účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03 a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské práva   vo   veci   Miroslav   Mazurek   proti   Slovenskej   republike,   rozhodnutie   o   sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Pre   účely   overenia   sťažnostných   námietok   si   ústavný súd vyžiadal súvisiaci   spis okresného súdu, z obsahu ktorého zistil tieto skutočnosti:

Okresný   súd   (okrem   iného)   I.   výrokom   uznesenia   č.   k.   24   Er   1079/2004-595 z 2. októbra 2013 rozhodol, že „námietkam J. R.... proti rozvrhu výťažku na rozvrhovom pojednávaní   dňa   1.   marca   2012,   v časti   týkajúcej   sa   uspokojenia   úrokov   z omeškania oprávneného,   vyhovuje“ a že „námietky   vo   zvyšku...   zamieta“.   Uvedené   rozhodnutie v 35 vyhotoveniach   okresný   súd   následne   zaslal   súdnemu   exekútorovi   pre účely   jeho doručenia   účastníkom   konania.   Z pripojenej   poštovej   doručenky   vyplýva,   že pri   jej vypisovaní   zrejme   došlo   k nesprávnemu   označeniu   čísla   listu,   na   ktorom   sa uvedené rozhodnutie   okresného   súdu   nachádza   („uzn.   585“,   pozn.);   pričom   sťažovateľ   ho   mal prevziať 21. februára 2014. Na č. l. 585 sa v skutočnosti nachádza uznesenie Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.   2   Cdo   V 4/2013   z 10.   septembra   2013,   ktoré   podľa pripojenej poštovej doručenky sťažovateľ prevzal 9. októbra 2013.

Opravným uznesením č. k. 24 Er 1079/2004-710 zo 6. februára 2014 okresný súd vykonal opravu uznesenia č. k. 24 Er 1079/2004-595 z 2. októbra 2013 v časti týkajúcej sa poučenia; uvedené rozhodnutie sťažovateľ prevzal 10. februára 2014.

Opravným uznesením č. k. 24 Er 1079/2004-713 z 20. februára 2014 okresný súd vykonal opravu uznesenia č. k. 24 Er 1079/2004-710 zo 6. februára 2014 v časti týkajúcej sa poučenia; uvedené rozhodnutie sťažovateľ prevzal 28. februára 2014.

Pri   nazretí   do   súdneho   spisu   28.   apríla   2014   sťažovateľ   požiadal   o vyhotovenie fotokópií   rubových   strán   listov   č.   600   a č.   714,   na   ktorých   sa   nachádzajú   poštové doručenky.

Preskúmaním   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   v   súvislosti s uvedenými skutočnosťami   sťažovateľ   okresnému   súdu   nevzniesol   žiadne pripomienky/námietky, na základe   ktorých   by   bolo   možné   spochybniť   doručenie mu uznesenia č. k. 24 Er 1079/2004-595 z 2. októbra 2013 dňa 21. februára 2014. Preto vychádzajúc z prezumpcie správnosti jeho doručenia (t. j. pokiaľ nie je preukázaný opak, pozn.), ako aj doručenia súvisiacich opravných uznesení okresného súdu ústavný súd dospel k záveru, že v čase doručenia mu predmetnej sťažnosti (4. marca 2014) bolo o námietkach sťažovateľa z 24. mája 2012 zo strany okresného súdu rozhodnuté, a teda k namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy už nemohlo dochádzať. Ak by na   základe   podania   opravných   prostriedkov   účastníkmi   predmetného   konania   proti   už citovaným   rozhodnutiam   okresného   súdu   došlo   k ich   prípadnému   zrušeniu,   bude   mať sťažovateľ možnosť opätovne sa obrátiť na ústavný súd so žiadosťou o ochranu svojho práva vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 ústavy.

Keďže   však   v danom   prípade   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného   práva   sťažovateľa,   reálnosť   ktorej   by mohol   posúdiť   po prijatí   sťažnosti na ďalšie   konanie,   jeho   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014