znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 500/2014-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu25. novembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne JanyBaricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť

,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Petrom   Machajom,Radlinského   47,   Dolný   Kubín,   pre   namietané   porušenie   jeho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súduNámestovo   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   285/2008   po   právoplatnosti   nálezuÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v   konaní   vedenompod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikyč. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004   p o r u š e n é   b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(tritisíc   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Námestovo   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Námestovo j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania   v   sume   331,12   €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a   dvanásť   centov)   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokátaJUDr. Petra Machaja, Radlinského 47, Dolný Kubín.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 500/2014-6 zo 6. augusta 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej   len   „sťažovateľ“)   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03-27z 18. februára 2004.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrilak sťažnosti podaním sp. zn. Spr 945/14 doručeným ústavnému súdu 11. novembra 2014,v ktorom uviedla:

„Po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu 3C/285/2008 som zistila, že návrh na ochranu osobnosti bol dňa 7.10.1998 podaný na Okresný súd Dolný Kubín, na ktorom sa viedol pôvodne pod spisovou značkou 7C/1876/1998.

Rozpis procesných úkonov:

- dňa 22.10.1998 zaslaná výzva odporcom, aby sa vyjadrili k návrhu

- dňa 22.10.1998 zaslanie výzvy navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol uhradený 30.10.1998

- pojednávanie vytýčené na deň 20.5.1999 - súd pojednávanie odročil za účelom predloženia dokladov

-   vytýčenie   pojednávania   na   deň   2.12.1999,   pojednávanie   odročené   z   dôvodu vznesenej námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o vznesenej námietke; z KS sa spis vrátil   dňa   12.4.2000,   pričom   sudca ⬛⬛⬛⬛ bol   vylúčený   z   prejednania a rozhodnutia veci

-   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň   27.2.2004   -   súd   pojednávanie   odročil na neurčito z dôvodu predvolania svedkov

-   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň   28.10.2005   -   pojednávanie   odročené na neurčito za účelom zistenia stavu správneho konania

- vytýčený termín pojednávania na deň 7.4.2006 - súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta

- na pojednávaní dňa 7.4.2006 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie navrhovateľom a spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline

-   odvolací   súdu   zrušil   rozsudok   okresného   súdu,   vec   vrátil   na   ďalšie   konanie uznesením zo dňa 4.10.2007.

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd Námestovo zák. č. 511/2007 Z.z. bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu Námestovo, kde bola pridelená zákonnej sudkyni ⬛⬛⬛⬛ a veci bola pridelená nová spisová značka 3C/285/2008.

Po odchode zákonnej sudkyne na materskú dovolenku bol spis pridelený do senátu 2C ⬛⬛⬛⬛.   Následne   po   personálnom   posilnení   súdu   bol   vec pridelená do senátu 6C sudkyni ⬛⬛⬛⬛ a po návrate zákonnej sudkyne z materskej dovolenky, bol spis vrátený ⬛⬛⬛⬛. Po ďalšom personálnom posilnení súdu bola vec dňa 19.1.2011 výnimkou prevedená do senátu 9C

v súlade s Dodatkom č. 1 K Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2011. V konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Námestovo boli vykonané nasledovné úkony:

- dňa 8.12.2008 vyžiadané spisy z Okresného súdu Dolný Kubín

- dňa 22.1.2013 súd uznesením č.k. 3C/285/2008-220 konanie voči žalovanému 2/ zastavil a vo vzťahu k žalovanému 2/ rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

-   dňa   22.1.2013   bol   určený   termín   pojednávania   na   deň   20.3.2013,   ktoré   bolo odročené na termín 26.4.2013, za účelom doloženia dokladov zo strany žalovaného a ich doručenie žalobcovi a predvolania PZ žalovaného

-   22.3.2013   boli   doklady   zo   strany   žalovaného   doručené   súdu   a   dňa   25.3.2013 zaslané žalobcovi

- dňa 24.4.2013 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu na rozšírenie okruhu účastníkov konania a o zmene návrhu( návrhy boli doručené súdu dňa 5.4.2013)

-   uznesením   zo   dňa   9.9.2013   súd   pripustil,   aby   do   konania   vstúpili   na   strane žalovaných ďalší účastníci, v časti uloženia povinnosti bolo konanie zastavené a vo zvyšnej časti bola pripustená zmena návrhu

-   dňa   9.9.2013   bol   určený   termín   pojednávania   na   deň   18.9.2013,   ktoré   bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia sa žalovaných a ich právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na termín 23.10.2013

-   pojednávanie   dňa   23.10.2013   bolo   odročené   na   termín   27.11.2013   za   účelom výsluchu účastníkov konania

-   pojednávanie   dňa   27.11.2013   bolo   odročené   na   termín   15.1.2014   za   účelom zabezpečenia spisov Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5C/786/98 a 5C/2105/98

-   dňa   10.1.2014   bol   zrušený   termín   pojednávania   a   bol   určený   nový   termín pojednávania na deň 31.1.2014

-   dňa   27.1.2014   bol   zrušený   termín   pojednávania   z   dôvodu   žiadosti   právneho zástupcu žalobcu z dôvodu jeho pobytu mimo územia SR a bol nariadený nový termín pojednávania na deň 28.2.2014

- po vykonaní dôkazov bolo pojednávanie odročené na termín 21.3.2014 za účelom vyhlásenia rozsudku

- na pojednávaní dňa 21.3.2014 nebol vyhlásený rozsudok, nakoľko bolo rozhodnuté, že   súd   bude   pokračovať   v   konaní   výsluchom   žalobcov   a   pojednávanie   bolo   odročené na termín 10.4.2014

- pojednávanie po vykonaní dôkazov bolo odročené na termín 2.5.2014 za účelom vyhlásenia rozsudku

- na pojednávaní dňa 2.5.2014 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd v časti žalobcu v 21 rade žalobe vyhovel a v časti žaloby žalobcu v 1/ rade zamietol

-   po   podaní   odvolania   žalovaným   v   2/   rade   bol   spis   dňa   15.7.2014   predložený Krajskému súdu v Žiline

Ku konaniu vedenému na Okresnom súde v Dolnom Kubíne nie som oprávnená sa vyjadriť. Po zriadení Okresného súdu Námestovo, prešlo na tento súd veľké množstvo veci, ktoré neboli ku dňu vzniku súdu vybavené. Vo väčšine prípadov to boli veci už reštančné, v ktorých konanie začalo napríklad v roku 1997 ( aj v tomto prípade konanie začalo v roku 1998), teda išlo o vec, v ktorej sa na odovzdávajúcom súde konalo 9 rokov. Z dôvodu personálneho   poddimenzovania   súdu   nebolo   možné   v   každej   veci   priebežné   konať a postupne   sa   veci   prideľovali   sudcom,   ktorí   boli   postupne   na   súd   pridelení.   Vo   veci, z uvedených dôvodov, začala konať sudkyňa v roku 2013, ktorá aj rozhodla. Okrem týchto skutočnosti na dĺžku konania malo vplyv aj správanie sa účastníkov konania, ktorí žiadali odročiť pojednávanie, predkladali procesné návrhy, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť a až po   právoplatnosti   rozhodnutí   pokračovať   v   konaní.   Konania   na   ochranu   osobnosti   sú vo všeobecnosti konaniami skutkovo zložité, náročné na dokazovanie, čo je aj   v tomto prípade jedným z dôvodov, ktorý podstatným spôsobom ovplyvnil dĺžku konania.

Oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 285/2008 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ   sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci (predmetom je ochrana osobnosti),ústavný   súd   konštatuje,   že   napadnuté   konanie   možno   považovať   po   vecnej   stránkeza zložitejšie   (žalobný   petit   bol   viackrát   menený,   menil   sa   okruh   účastníkov   konania).Doterajší   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemôže   pripísať   lenna vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrík štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne zložitá.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania   podstatneneprispeli okolnosti na strane sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecipo   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   217/03-27   z   18.   februára   2004a poukazuje   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   10   rokov   a   8   mesiacov,   z   tohona okresnom súde 8 rokov a 8 mesiacov po právoplatnosti už uvedeného nálezu ústavnéhosúdu, je už samo osebe neprimerané.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že 7. apríla 2006 Okresný súd DolnýKubín rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 C 1876/98, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietolv celom rozsahu. Dňa 4. októbra 2007 Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok súdu prvéhostupňa   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Dňa   2.   mája   2014   okresný   súd   rozhodolrozsudkom č. k. 3 C 285/2008-572.

Ústavný súd zistil aj obdobie nečinnosti okresného súdu. Zo spisu okresného súduvyplýva, že okresný súd v období od 7. februára 2008 do 22. januára 2013 urobil iba jedenúkon (vyžiadal dva spisy od Okresného súdu Dolný Kubín). Ústavný súd poukazuje na to,že   aj samotná   dĺžka   predmetného   konania   na   okresnom   súde   po   právoplatnosti   nálezuústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   217/03-27   z   18.   februára   2004   je   neprimeraná.   Ústavnýsúd zdôrazňuje,   že   časť   konania   sa   vykonávala   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubína po reorganizácii okresných súdov na Okresnom súde Námestovo, čo však neospravedlňujevzniknuté prieťahy v konaní.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Keďže   všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   ajza zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základnýmúčelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), a jehoneefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd pretonemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a dĺžka konania jespôsobená objektívnymi dôvodmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   ním   vedené   pod   sp.   zn.   3   C   285/2008po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004, došlok zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd síce zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenompod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03-27z 18. februára 2004, avšak neprikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,z dôvodu,   že   okresný   súd   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   č.   k.   3   C   285/2008-572z 2. mája 2014 a v súčasnosti sa vec nachádza na odvolacom súde (Krajský súd v Žiline).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume20 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konanívedenom   pod   sp.   zn.   3   C   285/2008   po   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súduč. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej vecia najmä   skutočnosť,   že   ide   o   opakované   prieťahy,   považoval   priznanie   sumy   3   000   €sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľatrovy konania vyčíslil sumou 331,12 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane danez pridanej   hodnoty   (prevzatie   právneho   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   s   klientom,sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trovkonania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípadepriemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvompolroku 2012   v   sume   781   €.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   (§   36   ods.   2   zákonao ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právnyzástupca   sťažovateľa   aj   nárok   na   náhradu   režijného   paušálu   7,81   €   za   jeden   úkonpodľa vyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto saodmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhradatrov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 331,12 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014