SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 500/2014-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu25. novembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne JanyBaricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Machajom,Radlinského 47, Dolný Kubín, pre namietané porušenie jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduNámestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezuÚstavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenompod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republikyč. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004 p o r u š e n é b o l o.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu advokátaJUDr. Petra Machaja, Radlinského 47, Dolný Kubín.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 500/2014-6 zo 6. augusta 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03-27z 18. februára 2004.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilak sťažnosti podaním sp. zn. Spr 945/14 doručeným ústavnému súdu 11. novembra 2014,v ktorom uviedla:
„Po oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu 3C/285/2008 som zistila, že návrh na ochranu osobnosti bol dňa 7.10.1998 podaný na Okresný súd Dolný Kubín, na ktorom sa viedol pôvodne pod spisovou značkou 7C/1876/1998.
Rozpis procesných úkonov:
- dňa 22.10.1998 zaslaná výzva odporcom, aby sa vyjadrili k návrhu
- dňa 22.10.1998 zaslanie výzvy navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol uhradený 30.10.1998
- pojednávanie vytýčené na deň 20.5.1999 - súd pojednávanie odročil za účelom predloženia dokladov
- vytýčenie pojednávania na deň 2.12.1999, pojednávanie odročené z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o vznesenej námietke; z KS sa spis vrátil dňa 12.4.2000, pričom sudca ⬛⬛⬛⬛ bol vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci
- vytýčený termín pojednávania na deň 27.2.2004 - súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu predvolania svedkov
- vytýčený termín pojednávania na deň 28.10.2005 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom zistenia stavu správneho konania
- vytýčený termín pojednávania na deň 7.4.2006 - súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta
- na pojednávaní dňa 7.4.2006 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie navrhovateľom a spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline
- odvolací súdu zrušil rozsudok okresného súdu, vec vrátil na ďalšie konanie uznesením zo dňa 4.10.2007.
V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd Námestovo zák. č. 511/2007 Z.z. bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu Námestovo, kde bola pridelená zákonnej sudkyni ⬛⬛⬛⬛ a veci bola pridelená nová spisová značka 3C/285/2008.
Po odchode zákonnej sudkyne na materskú dovolenku bol spis pridelený do senátu 2C ⬛⬛⬛⬛. Následne po personálnom posilnení súdu bol vec pridelená do senátu 6C sudkyni ⬛⬛⬛⬛ a po návrate zákonnej sudkyne z materskej dovolenky, bol spis vrátený ⬛⬛⬛⬛. Po ďalšom personálnom posilnení súdu bola vec dňa 19.1.2011 výnimkou prevedená do senátu 9C
v súlade s Dodatkom č. 1 K Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2011. V konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Námestovo boli vykonané nasledovné úkony:
- dňa 8.12.2008 vyžiadané spisy z Okresného súdu Dolný Kubín
- dňa 22.1.2013 súd uznesením č.k. 3C/285/2008-220 konanie voči žalovanému 2/ zastavil a vo vzťahu k žalovanému 2/ rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
- dňa 22.1.2013 bol určený termín pojednávania na deň 20.3.2013, ktoré bolo odročené na termín 26.4.2013, za účelom doloženia dokladov zo strany žalovaného a ich doručenie žalobcovi a predvolania PZ žalovaného
- 22.3.2013 boli doklady zo strany žalovaného doručené súdu a dňa 25.3.2013 zaslané žalobcovi
- dňa 24.4.2013 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu na rozšírenie okruhu účastníkov konania a o zmene návrhu( návrhy boli doručené súdu dňa 5.4.2013)
- uznesením zo dňa 9.9.2013 súd pripustil, aby do konania vstúpili na strane žalovaných ďalší účastníci, v časti uloženia povinnosti bolo konanie zastavené a vo zvyšnej časti bola pripustená zmena návrhu
- dňa 9.9.2013 bol určený termín pojednávania na deň 18.9.2013, ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia sa žalovaných a ich právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na termín 23.10.2013
- pojednávanie dňa 23.10.2013 bolo odročené na termín 27.11.2013 za účelom výsluchu účastníkov konania
- pojednávanie dňa 27.11.2013 bolo odročené na termín 15.1.2014 za účelom zabezpečenia spisov Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5C/786/98 a 5C/2105/98
- dňa 10.1.2014 bol zrušený termín pojednávania a bol určený nový termín pojednávania na deň 31.1.2014
- dňa 27.1.2014 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu z dôvodu jeho pobytu mimo územia SR a bol nariadený nový termín pojednávania na deň 28.2.2014
- po vykonaní dôkazov bolo pojednávanie odročené na termín 21.3.2014 za účelom vyhlásenia rozsudku
- na pojednávaní dňa 21.3.2014 nebol vyhlásený rozsudok, nakoľko bolo rozhodnuté, že súd bude pokračovať v konaní výsluchom žalobcov a pojednávanie bolo odročené na termín 10.4.2014
- pojednávanie po vykonaní dôkazov bolo odročené na termín 2.5.2014 za účelom vyhlásenia rozsudku
- na pojednávaní dňa 2.5.2014 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd v časti žalobcu v 21 rade žalobe vyhovel a v časti žaloby žalobcu v 1/ rade zamietol
- po podaní odvolania žalovaným v 2/ rade bol spis dňa 15.7.2014 predložený Krajskému súdu v Žiline
Ku konaniu vedenému na Okresnom súde v Dolnom Kubíne nie som oprávnená sa vyjadriť. Po zriadení Okresného súdu Námestovo, prešlo na tento súd veľké množstvo veci, ktoré neboli ku dňu vzniku súdu vybavené. Vo väčšine prípadov to boli veci už reštančné, v ktorých konanie začalo napríklad v roku 1997 ( aj v tomto prípade konanie začalo v roku 1998), teda išlo o vec, v ktorej sa na odovzdávajúcom súde konalo 9 rokov. Z dôvodu personálneho poddimenzovania súdu nebolo možné v každej veci priebežné konať a postupne sa veci prideľovali sudcom, ktorí boli postupne na súd pridelení. Vo veci, z uvedených dôvodov, začala konať sudkyňa v roku 2013, ktorá aj rozhodla. Okrem týchto skutočnosti na dĺžku konania malo vplyv aj správanie sa účastníkov konania, ktorí žiadali odročiť pojednávanie, predkladali procesné návrhy, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť a až po právoplatnosti rozhodnutí pokračovať v konaní. Konania na ochranu osobnosti sú vo všeobecnosti konaniami skutkovo zložité, náročné na dokazovanie, čo je aj v tomto prípade jedným z dôvodov, ktorý podstatným spôsobom ovplyvnil dĺžku konania.
Oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 285/2008 ústavnýsúd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,preto ich považoval za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, abyjeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislýma nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebozáväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možnoza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnomposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiuvo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. Kvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci (predmetom je ochrana osobnosti),ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie možno považovať po vecnej stránkeza zložitejšie (žalobný petit bol viackrát menený, menil sa okruh účastníkov konania).Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať lenna vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrík štandardnej agende všeobecných súdov a nie je právne zložitá.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatneneprispeli okolnosti na strane sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej vecipo právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 10 rokov a 8 mesiacov, z tohona okresnom súde 8 rokov a 8 mesiacov po právoplatnosti už uvedeného nálezu ústavnéhosúdu, je už samo osebe neprimerané.
Zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že 7. apríla 2006 Okresný súd DolnýKubín rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 C 1876/98, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietolv celom rozsahu. Dňa 4. októbra 2007 Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok súdu prvéhostupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 2. mája 2014 okresný súd rozhodolrozsudkom č. k. 3 C 285/2008-572.
Ústavný súd zistil aj obdobie nečinnosti okresného súdu. Zo spisu okresného súduvyplýva, že okresný súd v období od 7. februára 2008 do 22. januára 2013 urobil iba jedenúkon (vyžiadal dva spisy od Okresného súdu Dolný Kubín). Ústavný súd poukazuje na to,že aj samotná dĺžka predmetného konania na okresnom súde po právoplatnosti nálezuústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004 je neprimeraná. Ústavnýsúd zdôrazňuje, že časť konania sa vykonávala na Okresnom súde Dolný Kubína po reorganizácii okresných súdov na Okresnom súde Námestovo, čo však neospravedlňujevzniknuté prieťahy v konaní.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizovalv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť ajza zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základnýmúčelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), a jehoneefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd pretonemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a dĺžka konania jespôsobená objektívnymi dôvodmi.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajšímpostupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 3 C 285/2008po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004, došlok zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd síce zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenompod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 217/03-27z 18. februára 2004, avšak neprikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,z dôvodu, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3 C 285/2008-572z 2. mája 2014 a v súčasnosti sa vec nachádza na odvolacom súde (Krajský súd v Žiline).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume20 000 € z dôvodov v nej uvedených.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznaniefinančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivostiaplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 3 C 285/2008 po právoplatnosti nálezu ústavného súduč. k. III. ÚS 217/03-27 z 18. februára 2004, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej vecia najmä skutočnosť, že ide o opakované prieťahy, považoval priznanie sumy 3 000 €sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľatrovy konania vyčíslil sumou 331,12 €, a to za dva úkony právnej služby vrátane danez pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).
Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľovi náhradu trovkonania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípadepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvompolroku 2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákonao ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právnyzástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkonpodľa vyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto saodmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhradatrov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu predstavuje sumu 331,12 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2014