znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 50/08-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. mája 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť JUDr. V. R., V., zastúpenej advokátkou Mgr. M. K., S., pre namietané porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského súdu   v Prešove   sp.   zn. 11 CoP 11/2007 z 30. októbra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Právo   JUDr.   V.   R.   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 CoP 11/2007 z 30. októbra 2007   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   50/08-11 zo 14. februára   2008   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   JUDr.   V.   R.   (ďalej   len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 11/2007 z 30. októbra 2007.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Návrh   sa   dotýka   porušenia   práva   sťažovateľky   byť   účastníčkou   konania 6 P 57/2007 a 11 CoP 11/2007 zo strany Slovenskej republiky, Krajského súdu Prešov. Išlo o návrh na zvýšenie výživného pre maloletého syna M. R. a to konanie do dovŕšenia plnoletosti,   teda   týkalo   sa   obdobia   od   01.   09.   2006   do   28.   06.   2007,   v ktorom   sa sťažovateľka domáhala zvýšenia výživného zo sumy 3 500.- Sk na sumu 6 000.- Sk mesačne na syna zo strany otca maloletého. Krajský súd vo svojom uznesení 11 CoP 11/2007 zo dňa 30.   10.   2007   právoplatnom   01.   12.   2007   uviedol,   citujem:   „teda aj za obdobie   jeho plnoletosti“ s tým, že sa vie na výživnom s otcom dohodnúť.

Navrhovateľka sa domáha zrušenia Uznesenia 11 CoP 11/2007 preto, že v konaní pred   Krajským   súdom   Prešov   bolo   porušené   jej   právo   byť   účastníčkou   konania   a bola jej spôsobená škoda vo výške 25 000.- Sk (...).

Právo sťažovateľky bolo porušené a preto podľa § 49 zák. č. 38/1993 Z. z., čl. 127 Ústavy   SR   podáva   sťažnosť,   pretože SR   –   Krajský súd Prešov   sťažovateľku nepripustil do konania ako účastníčku konania za obdobie do plnoletosti jej syna, a teda sťažovateľka namieta nespravodlivé súdne konanie.»

Z obsahu sťažnosti a jej príloh teda vyplýva, že podstatou sťažovateľkinej námietky je nespokojnosť s uznesením krajského súdu č. k. 11 CoP 11/2007-270 z 30. októbra 2007, ktorým   krajský   súd   v rámci   odvolacieho   konania   iniciovaného   sťažovateľkou   pripustil späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil, a to aj napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky mohol jej syn, ktorý vzal návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu späť, týmto návrhom disponovať len za obdobie od nadobudnutia svojej plnoletosti, nie však spätne za čas, keď bol ešte maloletým.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1. Krajský súd v Prešove v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 11 CoP 11/2007 porušil právo JUDr. V. R. byť účastníčkou konania do plnoletosti jej syna M. R. zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a jej   právo   na spravodlivé   súdne   konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Právoplatné Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 11 CoP 11/2007 zo dňa 30. 10. 2007 zrušuje.

3.   Sťažovateľke   sa   priznáva   suma   30   000.-   Sk   ako   primerané   finančné zadosťučinenie za porušenie práva nepriznaním výživného za obdobie do plnoletosti M. R. a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   krajský   súd, zastúpený jeho predsedom kolégia, listom zo 6. marca 2008 sp. zn. Spr 10045/08, v ktorom sa uvádza:

„Predmetná vec napadla na Krajský súd v Prešove na odvolacie konanie dňa 9. 8. 2007 a bola zaradená pod vyššie uvedenú sp. zn. 11 CoP 11/2007.

Po naštudovaní veci a zvládnutí jej skutkovej a právnej náročnosti bolo vo veci rozhodnuté dňa 27. 9. 2007 a po napísaní rozhodnutia a jeho kontrole bola vec zaslaná Okresnému súdu Kežmarok.

Z uvedeného vyplýva, že k prieťahom v konaní nedošlo v predmetnej veci. Súd   prvého   stupňa   napadnutým   rozsudkom   zamietol   návrh   matky   navrhovateľa, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na v tom čase maloletého navrhovateľa a rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Proti rozsudku podala matka - JUDr. V. R. odvolanie písomným podaním zo dňa 26. 7. 2007. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zvýši výživné na dieťa voči otcovi zo sumy 3 500,- Sk na 6 000,- Sk mesačne, počnúc 1. 9. 2006, vrátane úhrady nedoplatku na výživnom.

V   priebehu   odvolacieho   konania   navrhovateľ,   ktorý   dosiahol   plnoletosť,   zobral písomným   podaním   zo   dňa   27.   8.   2007   návrh   na   zvýšenie   výživného   od   nadobudnutia plnoletosti späť. Uviedol, že sa nechce s otcom súdiť a dohodne sa s ním mimosúdne. Na odvolacom pojednávaní navrhovateľ doplnil svoje podanie zo dňa 27. 8. 2007 tak, že zobral návrh na zvýšenie výživného späť v celom rozsahu, teda aj za obdobie do jeho plnoletosti s tým, že sa vie na výživnom s otcom dohodnúť. Zároveň potvrdil, že ho v konaní jeho matka už nezastupuje a nedal jej žiadne poverenie na zastupovanie.

Odporca na odvolacom pojednávaní vyslovil, že nemá žiadne námietky v súvislosti so späťvzatím návrhu navrhovateľom a potvrdil, že dohoda o výživnom medzi nimi je. Podľa § 208 O. s. p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého   stupňa,   ale   jeho   rozhodnutie   nie   je   dosiaľ   právoplatné,   odvolací   súd   rozhodne o pripustení   späťvzatia.   Súd   späťvzatie   nepripustí,   ak   druhý   účastník   s   tým   nesúhlasí. Ak späťvzatie   pripustí,   odvolací   súd   zruší   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   a konanie zastaví.

Pretože   navrhovateľ   zobral   návrh   na   zvýšenie   výživného   v   celom   rozsahu   späť po tom, čo súd prvého stupňa vyhlásil vo veci rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť a odporca so späťvzatím návrhu súhlasil, odvolací súd v súlade s ustanovením § 208 O. s. p. pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

K námietke zaujatosti, v konaní vznesenej JUDr. V. R., je potrebné doplniť, že o tejto námietke súd nerozhodoval, keďže nebola vznesená oprávnenou osobou, nakoľko JUDr. V. R.,   už   v   tom   čase   plnoletého   navrhovateľa   v   konaní   ako   zákonná   zástupkyňa nezastupovala a nebolo jej navrhovateľom udelené plnomocenstvo na jeho zastupovanie. Preto   okolnosti   uvádzané   navrhovateľom   v   ústavnej   sťažnosti   považujeme za nedôvodné a predmetnú sťažnosť navrhujeme zamietnuť.“

Predseda   kolégia   krajského   súdu   v podaní   zo 6.   marca   2008   uviedol,   že   netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v podaní   z 26.   marca   2008   uviedla,   že   trvá na verejnom ústnom pojednávaní. Dňa 29. apríla 2008 oznámila, že na ústnom prerokovaní veci netrvá.

Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho prerokovania veci z dôvodu, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom,   ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Článok   6   ods.   1   dohovoru   každému   zaručuje   právo   podať   žalobu   na   uplatnenie svojich občianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide   o organizáciu   a zloženie súdu   a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. februára 1975, séria A č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo   byť   prítomný   na   pojednávaní,   právo   na   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu.

Podľa   §   19   Občianskeho   súdneho   poriadku   spôsobilosť   byť účastníkom   konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 Občianskeho súdneho poriadku každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 208 Občianskeho súdneho poriadku ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Podľa   §   7   ods.   1 Občianskeho   zákonníka   spôsobilosť   fyzickej   osoby   mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

Podľa § 8 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred   dosiahnutím   tohto   veku   sa   plnoletosť   nadobúda   len   uzavretím   manželstva. Takto nadobudnutá   plnoletosť   sa   nestráca   ani   zánikom   manželstva   ani   vyhlásením manželstva za neplatné.

Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine   (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

V odôvodnení uznesenia krajského súdu sp. zn. 11 CoP 11/2007 z 30. októbra 2007 sa uvádza:

„(...) V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ, ktorý dosiahol plnoletosť, zobral písomným   podaním   zo   dňa   27.   8.   2007   návrh   na   zvýšenie   výživného   od   nadobudnutia plnoletosti späť. Uviedol, že sa nechce s otcom súdiť a dohodne sa s ním mimosúdne. Na odvolacom pojednávaní navrhovateľ doplnil svoje podanie zo dňa 27. 8. 2007 tak, že zobral návrh na zvýšenie výživného späť v celom rozsahu, teda aj za obdobie do jeho plnoletosti s tým, že sa vie na výživnom s otcom dohodnúť. Zároveň potvrdil, že ho v konaní jeho matka už nezastupuje a nedal jej žiadne poverenie za zastupovanie.

Odporca na odvolacom pojednávaní vyslovil, že nemá žiadne námietky v súvislosti so späťvzatím návrhu navrhovateľom a potvrdil, že dohoda o výživnom medzi nimi je. (...) Pretože   navrhovateľ   zobral   návrh   na   zvýšenie   výživného   v celom   rozsahu   späť po tom, čo súd prvého stupňa vyhlásil vo veci rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť a odporca so späťvzatím návrhu súhlasil, odvolací súd v súlade s ustanovením § 208 O. s. p. pripustil späťvzatie návrhu, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil.“

Občianske procesné právo rozoznáva spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť.   Obidve   sú   procesnými   podmienkami   občianskeho   súdneho   konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 Občianskeho súdneho poriadku). Občiansky súdny poriadok vytvára túto procesnú podmienku konania tak, že ju zásadne viaže na normy hmotného práva, ktoré upravujú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením; túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé (§   7   ods.   1   Občianskeho   zákonníka).   Okrem   spôsobilosti   byť účastníkom   konania v teórii občianskeho procesného práva rozoznávame aj procesnú spôsobilosť. Každý môže pred súdom samostatne konať (procesná spôsobilosť) ako účastník v tom rozsahu, v akom má   spôsobilosť   vlastnými   úkonmi   nadobúdať   práva   a brať   na   seba   povinnosti (§ 20 Občianskeho   súdneho   poriadku).   Rozsah   procesnej   spôsobilosti   zásadne   závisí od rozsahu   hmotnoprávnej   spôsobilosti   na   právne   úkony   podľa   noriem   občianskeho hmotného   práva.   Spôsobilosť   fyzickej   osoby   vlastnými   právnymi   úkonmi   nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou; plnoletosť   sa   nadobúda   dovŕšením   osemnásteho   roku   (§   8   ods.   1   a   2 Občianskeho zákonníka). Kto má spôsobilosť byť účastníkom konania, ale nemá procesnú spôsobilosť,   musí   byť   v občianskom   súdnom   konaní   zastúpený   zástupcom.   Občiansky súdny poriadok rozoznáva zastúpenie zákonné, zastúpenie na základe súdneho rozhodnutia a zastúpenie na základe plnomocenstva. Účastník konania, ktorý nemá procesnú spôsobilosť z dôvodu nedostatku veku, musí mať zákonného zástupcu. Zákonným zástupcom je v tomto prípade osoba, ktorú určuje hmotné právo. Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine (§ 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Teda   zákonným   zástupcom   maloletého   dieťaťa,   ktoré   je   účastníkom   súdneho   konania o zvýšenie výživného, je jeho rodič.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v konaní   o zvýšenie   výživného   na   maloleté   dieťa je účastníkom   konania   maloleté   dieťa.   Aj   fyzické   osoby,   ktoré   nie   sú   plnoleté, majú spôsobilosť   byť   účastníkom   konania.   Vzhľadom   na   to,   že   maloleté   dieťa   nemá procesnú spôsobilosť, v súlade s predpismi procesného práva (Občiansky súdny poriadok) a hmotného práva (Občiansky zákonník, zákon o rodine) musí byť toto dieťa zastúpené zákonným zástupcom. Zákonným zástupcom je v danom prípade rodič dieťaťa – matka, ktorej   bolo   maloleté   dieťa   zverené   do   výchovy   rozhodnutím   súdu.   Do   dosiahnutia plnoletosti koná za maloleté dieťa (M. R.) jeho matka (sťažovateľka). Zákonné zastúpenie dieťaťa   rodičom   (v   danom   prípade   matkou)   končí   dosiahnutím   plnoletosti   dieťaťa. Dosiahnutím   plnoletosti   dieťaťa   fyzická   osoba   nadobúda   v plnom   rozsahu   procesnú spôsobilosť – spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Od tohto okamihu plnoletá osoba môže   vykonávať   akékoľvek   dispozičné   úkony   v občianskom   súdnom   konaní.   Môže vykonávať aj také úkony, ktoré sa viažu na úkony urobené v súdnom konaní zákonným zástupcom   za   svoje   dieťa   pred   dosiahnutím   jeho   plnoletosti.   To   platí   aj pre späťvzatie návrhu   na   začatie   konania   o zvýšenie   výživného,   ktoré   bolo   začaté   pred   dosiahnutím plnoletosti   dieťaťa, ak späťvzatie návrhu na začatie konania bolo urobené už plnoletou osobou,   o ktorej   vyživovaciu   povinnosť   išlo.   Táto   plnoletá   osoba   na   späťvzatie   návrhu na začatie   konania   nepotrebuje   súhlas   bývalého   zákonného   zástupcu   (matky),   keďže zákonné   zastúpenie   dieťaťa   matkou   skončilo   dosiahnutím   plnoletosti   fyzickej   osoby a v danom   prípade   ide   o výživné   na   dieťa,   nie   o výživné   matky.   Preto   súhlas   matky na späťvzatie návrhu na začatie konania o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, osobou, ktorá   nadobudla   plnoletosť,   nie   je   potrebný.   Tento   súhlas   matky   na späťvzatie   návrhu na začatie   konania   nie   je   potrebný   nielen   pokiaľ   ide   o späťvzatie   návrhu   na   zvýšenie výživného, na ktoré vznikol nárok po dosiahnutí plnoletosti, ale ani na späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného, na ktoré vznikol nárok ešte pred dosiahnutím plnoletosti.

Dosiahnutím plnoletosti nadobúda fyzická osoba procesnú spôsobilosť a spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Táto procesná spôsobilosť ani spôsobilosť na právne úkony už po dosiahnutí plnoletosti nemôže byť obmedzovaná žiadnym súhlasom zákonného zástupcu. Súhlas zákonného zástupcu na hmotnoprávny úkon alebo procesnoprávny úkon po   dosiahnutí   plnoletosti   fyzickej   osoby   už   nie   je   potrebný.   Žiaden   právny   predpis to nevyžaduje.   Spôsobilosť   konať   pred   súdom   by   mohla   byť obmedzená   po   dosiahnutí plnoletosti   iba   vtedy,   ak   by   všeobecný   súd   v občianskom   súdnom   konaní   pozbavil alebo obmedzil   spôsobilosť   tejto   osoby   na   právne   úkony   za   zákonom   ustanovených podmienok.

Keďže   M.   R.   nadobudol   plnoletosť   28.   júna   2007,   nadobudol   týmto   okamihom aj plnú spôsobilosť na právne úkony a plnú procesnú spôsobilosť (spôsobilosť konať pred súdom) a nebol pozbavený ani obmedzený rozhodnutím všeobecného súdu v spôsobilosti na právne   úkony.   Preto   dosiahnutím   plnoletosti   nadobudol   M.   R.   možnosť   vykonávať všetky dispozičné úkony v občianskom súdnom konaní, teda aj spävzatie návrhu na začatie konania bez toho, aby sa na to vyžadoval súhlas bývalého zákonného zástupcu (v danom prípade jeho matky).

Krajský súd v predmetnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 11/2007 zisťoval, či M. R. udelil svojej matke plnú moc na zastupovanie po dosiahnutí plnoletosti. M. R. uviedol, že jej žiadnu plnú moc na zastupovanie po dosiahnutí plnoletosti neudelil. Z toho   krajský   súd   správne   usúdil,   že   po   dosiahnutí   plnoletosti   matka   už   svojho   syna M. R. v súdnom konaní nezastupovala, nemala v jeho mene robiť už žiadne právne úkony (či   ide   o procesnoprávne   úkony   alebo   úkony   hmotnoprávne)   a nevyžadoval   sa   už   na procesnoprávne alebo hmotnoprávne úkony M. R. ani jej súhlas. Preto mal M. R. možnosť urobiť späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu (teda aj v rozsahu výživného, na ktoré vznikol nárok do dosiahnutia plnoletosti) bez toho, aby sa na tento úkon vyžadoval súhlas   bývalého   zákonného   zástupcu   –   matky,   ktorej   zákonné   zastúpenie   skončilo dosiahnutím plnoletosti syna M. R. 28. júna 2007.

Navyše   krajský   súd   v predmetnom   súdnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 CoP 11/2007 zistil, že medzi M. R. a jeho otcom existuje dohoda týkajúca sa výživného. Zhodne to potvrdili obaja účastníci. Preto nie je možné nútiť M. R., aby sa súdil so svojím otcom o výživné do nadobudnutia plnoletosti, keď obaja vyhlásili, že je medzi nimi dohoda týkajúca sa platenia tohto výživného.

Ústavný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľky, že M. R. mohol disponovať sám návrhom na zvýšenie výživného len za čas od svojej plnoletosti do budúcna a s návrhom na zvýšenie výživného za čas do jeho plnoletosti sám nemohol disponovať, ale potreboval na to súhlas matky (sťažovateľky). Preto krajský súd postupoval správne, keď pripustil späťvzatie návrhu urobené M. R. na zvýšenie výživného nielen od plnoletosti do budúcna, ale aj pred plnoletosťou M. R. (späťvzatie v celom rozsahu), rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil aj za čas do plnoletosti M. R.

Ústavný súd nezistil porušenie princípov, ktoré ochraňuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. V postupe   krajského   súdu   nezistil   porušenie   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie, ktoré zahŕňa kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, právo na zdôvodnenie rozhodnutia, ani iné porušenie spravodlivého procesu ako je nestrannosť súdu a iné.

Vzhľadom na to ústavný súd dospel k záveru, že uznesením krajského súdu sp. zn. 11 CoP 11/2007 z 30. októbra 2007 nebolo porušené právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. mája 2008