znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 50/05-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   októbra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť MUDr. J. M., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. A. B., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 63/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Bratislava III   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 33 C 63/99 p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   33   C   63/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   MUDr.   J.   M.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 50 000 Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd Bratislava III   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia MUDr.   J.   M.   na   účet   advokáta   JUDr.   A.   B.,   B.,   vo   výške   6   309   Sk   (slovom šesťtisíctristodeväť slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti MUDr. J. M. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2005 doručená sťažnosť MUDr. J. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   A.   B.,   B.,   pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   žalobcu MUDr. J. M. proti žalovanému Ž. B. vedenom pod sp. zn. 33 C 63/99 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola podaná okresnému súdu 25. augusta 1999. Prieťahy v konaní vidí sťažovateľ v tom, že okresný súd viac ako 5 rokov od podania žaloby nevytýčil termín pojednávania. Do   dnešného   dňa   nie   je   vec   právoplatne   skončená.   V konaní   dochádza   podľa   názoru sťažovateľa k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Svoj   nárok   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   zdôvodnil   tým, že od podania návrhu do dnešného dňa je v stave právnej neistoty.

Namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   vidí   sťažovateľ   v tom,   že   konanie   na   okresnom   súde   začaté   podaním návrhu   z 25. augusta   1999   do   dnešného   dňa   nie   je   právoplatne   skončené   a   v konaní dochádza podľa jeho názoru k zbytočným prieťahom, čo spôsobuje stav právnej neistoty sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„a) Okresný súd Bratislava III postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 63/99 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru porušil základné právo MUDr. J. M. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   článkom   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

b) Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 33 C 63/99 bez zbytočných prieťahov konal.

c) MUDr. J. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

d)   Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   MUDr.   J.   M.   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. A. B., so sídlom B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 29. júna 2005 uviedol prehľad vykonaných úkonov v danej právnej veci a poukázal na to, že v konaní zistil dve obdobia dlhšej nečinnosti súdu, ktoré však nemajú subjektívny základ na strane sudcu, ale sú dôsledkom rozsiahlej agendy na okresnom súde.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 29. júna 2005 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 12. júla 2005 súhlasil tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 50/05-12 zo 16. februára 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedené na okresnom súde pod sp. zn. 33 C 63/99, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité na dokazovanie.

V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil také správanie účastníkov konania, ktorým by prispeli k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 33 C 63/99 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 25. augusta 1999 bola okresnému súdu podaná žaloba.Dňa 23. septembra 1999 bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe a doloženie listinných dokladov.

Dňa 18. októbra 1999 došlo okresnému súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe.Dňa   23.   novembra   1999   okresný   súd   vyzval   žalobcu   na   zaujatie   stanoviska k vyjadreniu žalovaného k žalobe.

Dňa   8.   decembra   1999   došlo   okresnému   súdu   stanovisko   žalobcu   k vyjadreniu žalovaného.

Dňa   10.   januára   2000   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o nahliadnutí   žalobcu do spisu.

Dňa 8. februára 2000 oznámil právny zástupca žalobcu okresnému súdu zmenu sídla svojej advokátskej kancelárie.

Dňa   20.   apríla   2000   požiadal   právny   zástupca   žalobcu   o vytýčenie   termínu pojednávania.

Dňa   27.   septembra   2002   okresný   súd   predvolal   právneho   zástupcu   žalobcu na informatívny výsluch nariadený na 23. október 2002.

Dňa   23.   októbra   2002   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam,   že   právny   zástupca žalobcu sa na informatívny výsluch nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil telefonicky a akceptoval termín 30. októbra 2002.

Dňa   30.   októbra   2002   sa   uskutočnil   na   okresnom   súde   informatívny   výsluch právneho zástupcu žalobcu.

Dňa 29. novembra 2004 sa v spise nachádza úradný záznam o nahliadnutí právneho zástupcu žalobcu do spisu.

Dňa   14.   decembra   2004   okresný   súd   vydal   uznesenie   o nepripustení   ďalšieho účastníka na strane žalovaného.

Dňa   20.   decembra   2004   okresný   súd   žiadal   žalovaného   o doloženie   listinných dokladov.

Dňa 10. januára 2005 sa v spise nachádza úradný záznam o nahliadnutí právničky žalovaného do spisu.

Dňa 21. januára 2005 žalovaný doručil okresnému súdu vyžiadané doklady.Dňa   31.   januára   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   boli   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na 2. marec 2005.

Dňa 1. februára 2005 právny zástupca doplnil do spisu listinné dôkazy.Dňa 15. februára 2005 došlo okresnému súdu vyjadrenie žalovaného.Dňa 23. februára 2005 bol určený termín pojednávania na 30. marec 2005.Dňa 30. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 5. apríla 2005 právny zástupca žalobcu zaslal súdu substitučnú plnú moc.Dňa 18. apríla 2005 žalovaný doručil okresnému súdu listinné doklady.Dňa 11. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 18. mája 2005 žalovaný doručil okresnému súdu vyžiadané doklady.Dňa 25. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa   30.   mája   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Na   pojednávaní   bol   vyhlásený rozsudok, ktorým sa žaloba zamietla.

Pri   skúmaní   tretieho   kritéria,   a to   postupu   súdu   v konaní,   ústavný   súd   zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 33 C 63/99 došlo k zbytočným prieťahom v období od 8. decembra 1999 (okresnému súdu došlo stanovisko žalobcu) do 27. septembra 2002 (okresný súd predvolal právneho zástupcu žalobcu na informatívny výsluch) v trvaní 33 mesiacov. K zbytočným prieťahom došlo aj v období od 30. októbra 2002 (informatívny výsluch   právneho   zástupcu   žalobcu)   do   14.   decembra   2004   (uznesenie   o nepripustení ďalšieho   účastníka   na   strane   žalovaného)   v trvaní   25   mesiacov.   Celkové   prieťahy   sú v trvaní 58 mesiacov.

Ústavný súd zistil, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k namietanému   porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 33 C 63/99 (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 33 C 63/99 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu a jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na už uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu (bod 3 výroku nálezu).

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom (bod 4 výroku nálezu).

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady, napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), plus 19 % DPH, t. j. 6 309 Sk, ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa. Ústavný súd nepriznal odmenu za vyjadrenie právneho zástupcu z 12. júla 2005, pretože išlo o úkon zo strany ústavného súdu nevyžiadaný (ústavný súd listom zo 6. júla 2005 žiadal iba vyčísliť trovy právneho zastúpenia a uviesť, či sťažovateľ trvá na ústnom pojednávaní).

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005