znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 50/01-79

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2002 v senáte zloženom z predsedu J. B. a členov E. B. a Ľ. D. prerokoval ústavnú sťažnosť MVDr. K. Č., CSc.,   bytom   Liptovská   Lúžna,   a MVDr.   A.   H.,   bytom   Liptovská   Lúžna,   zastúpených advokátom JUDr. P. V., Liptovský Mikuláš, ktorou namietali porušenie svojich práv podľa čl.   1   prvej   vety   v spojení   s čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Obecného   zastupiteľstva   obce   Liptovská   Lúžna   č.   2000/1 z 1. decembra 2000, a takto

r o z h o d o l :

1. Právo MVDr. K. Č., CSc., a MVDr. A. H. zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 1 prvou vetou   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Obecného   zastupiteľstva   obce   Liptovská Lúžna č. 2000/1 z 1. decembra 2000 p o r u š e n é   n e b o l o.

2.   MVDr. K. Č., CSc., a MVDr. A. H. ani Obecné zastupiteľstvo obce Liptovská Lúžna a Obecná rada obce Liptovská Lúžna nemajú nárok na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2001 doručená ústavná sťažnosť MVDr. K. Č., CSc., bytom Liptovská Lúžna, a MVDr. A.   H.,   bytom   Liptovská   Lúžna   (ďalej   len   „navrhovatelia“),   zastúpených   advokátom JUDr. P. V., Liptovský Mikuláš, ktorou namietali porušenie svojich práv podľa čl. 1 prvej vety v spojení s čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Obecného zastupiteľstva obce Liptovská Lúžna (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“ alebo „účastník konania“) a Obecnej rady obce Liptovská Lúžna (ďalej len „obecná rada“) pri zvolávaní   a počas   mimoriadneho   zasadnutia   obecného   zastupiteľstva   1.   decembra   2000 a prijatým uznesením č. 2000/1 z tohto zasadnutia.

Navrhovatelia žiadali, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:

„Uznesením z mimoriadneho OZ Lipt. Lúžna č. 2000/1 konaného dňa 1. 12. 2000 prijatým   obecným   zastupiteľstvom   obce   Liptovská   Lúžna   na   zasadnutí   obecného zastupiteľstva mimoriadne zvolaného na 1. decembra 2000 na základe rozhodnutia obecnej rady obce Liptovská Lúžna zo dňa 1. decembra 2000 bez toho, aby oznámilo a zverejnilo program jeho rokovania na úradnej tabuli obce aspoň 24 hodín pred jeho konaním, došlo k porušeniu   základných   práv   a slobôd   sťažovateľov   –   ľudia   sú   slobodní   a rovní v dôstojnosti i v právach, - právo zúčastniť sa na správe verejných vecí, upravených v čl. 12 ods. 1 a 2 a v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a uvedené rozhodnutia sú tiež v nesúlade s čl. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesenie z mimoriadneho OZ Lipt. Lúžna č. 2000/1 konaného dňa 1. 12. 2000 sa zrušuje.

Obec Lipt. Lúžna je povinná nahradiť sťažovateľom trovy konania.“

Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu 9.   mája   2001   a uznesením   č.   k.   III.   ÚS   50/01-13   ju   prijal   na   ďalšie   konanie   v časti namietajúcej porušenie čl. 1 prvej vety v spojení s čl. 30 ods. 1 ústavy. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Navrhovatelia ústavnú   sťažnosť v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie konanie, odôvodnili takto:

„Podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Ide o právo kolektívneho charakteru v tom zmysle, že ide o právo spolupodieľať sa s ostatnými občanmi na správe verejných vecí.

Vzhľadom na to, že základné právo – právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nenachádza medzi právami, ktoré sú vymenované v čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, obsahujúcom výpočet práv, ktorých sa možno domáhať len v medziach zákonov ktoré tieto zákony vykonávajú, možno toto právo   považovať za   bezprostredne   aplikovateľné   priamo z ústavy.   Ide   teda   o právo   pre ktorého   priamu   a bezprostrednú   aplikáciu   sa   nevyžaduje   prijatie   normatívnej   úpravy. V danom prípade však existuje zákon, t. j. zákon č. 369/1990 Zb., preto považujeme za celkom logické, že realizácia uvedeného základného práva sa riadi aj ustanoveniami tohto zákona. Je to podľa názoru sťažovateľov z toho dôvodu, že Slovenská republika ako právny štát (čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je viazaná aj ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. a pri realizácii „práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí“ musí sa podľa nich postupovať.

Preto na to, aby obecné zastupiteľstvo, v prípadoch uvedených v § 13b ods. 5 písm. b)   a c)   zákona   č.   369/1990   Zb.,   zvolané   obecnou   radou   podľa   §   13b   ods.   6   zákona č. 369/1990 Zb. na mimoriadne zvolanom zasadnutí mohlo rokovať a prijať právoplatné rozhodnutie – uznesenie je okrem iných, potrebné aby súčasne boli splnené predovšetkým tieto podmienky:

-zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá obecná rada, ak nie je zriadená, zástupca starostu a poslanci, ktorých obecné zastupiteľstvo určilo na pomoc zástupcovi starostu (§ 13b ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.),

-návrh   programu   rokovania   sa   oznámil   a zverejnil   na   úradnej   tabuli   obce   aspoň 24 hodín pred jeho konaním (§ 12 ods. 1 veta tretia zákona č. 369/1990 Zb.), a tým sa umožnilo obyvateľom obce realizovať ich právo zúčastniť sa na samospráve, uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb.,

-k prijatiu   platného   uznesenia,   ktorým   sa   obecné   zastupiteľstvo   uznesie   na   voľbe nového   starostu   je   potrebné   aby   za   uznesenie   hlasovala   aspoň   trojpätinová   väčšina všetkých poslancov (§ 13b ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.),

-rokovanie obecného zastupiteľstva vedie starosta, alebo zástupca starostu (§ 12 ods. 1, § 13 ods. 3 písm. a) a § 13b ods. 1 v spojení s § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb.),

-aby podaná petícia bola prijatá, zaevidovaná obecným úradom a obecným úradom, aby   bola   vykonaná   aj   kontrola,   či   petícia   spĺňa   náležitosti   ustanovené   zákonom   č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z. (ďalej len „zákon č. 85/1990 Zb.“),

-aby   petíciu   po   jej   prijatí,   zaevidovaní   a vykonanej   kontrole   obecným   úradom predložil na rokovanie obecného zastupiteľstva starosta alebo zástupca starostu (§ 4 ods. 4, 5, § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 85/1990 Zb. a v spojení s čl. 69 ods. 3 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, ale tiež s § 13 najmä ods. 1 a ods. 3 písm. d) a § 16 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.

Obecná rada a obecné zastupiteľstvo však túto úpravu nerešpektovali a ich činnosť poukazuje   na   cielený   postup   porušenia   Ústavy   Slovenskej   republiky   a zákona   prijatým uznesením a to okrem   iného aj tým, že obecné zastupiteľstvo rokovalo bez toho, že by termín a program rokovania aspoň 24 hodín vopred pred vlastným rokovaním bol oznámený a zverejnený na úradnej tabuli obce. Za cielený postup porušenia zákona je aj naliehanie jedného z členov obecnej rady a to Š. Č. na poslanca, ktorý nebol prítomný na rokovaní obecného   zastupiteľstva   na   dodatočné   podpísanie   písomnosti   z mimoriadne   zvolaného rokovania obecného zastupiteľstva.

Dodatočným podpisom podľa názoru sťažovateľov je spochybnená – resp. nebola splnená   podmienka   trojpätinovej   väčšiny   všetkých   poslancov   (3/5   z 25,   t.   j.   15,   pri výsledkoch hlasovania za 15, nie 1, zdržal sa 1) na prijatie platného uznesenia.

Okrem porušenia základných práv a slobôd, ku ktorému došlo okrem iného tým, že obecné zastupiteľstvo návrh programu rokovania neoznámilo a nezverejnilo aspoň 24 hodín pred jeho konaním a aj napriek tomu rozhodlo uznesením, došlo aj k nesúladu „Uznesenia z mimoriadneho OZ Liptovská Lúžna č. 2000/1 konaného dňa 1. 12. 2000“ s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Obecné zastupiteľstvo malo nielen možnosť ale aj povinnosť využiť procesné   prostriedky   na   ukončenie   veci   zákonom   určeným   spôsobom,   takto   však nepostupovalo.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   bolo   6.   júna   2001   doručené   ústavnému   súdu vyjadrenie obecného zastupiteľstva, v ktorom k veci uvádza:

„Dňa 30. 11. 2000 okolo 13.00 hod. starosta obce Liptovská Lúžna MVDr. K. Č. rozoslal pozvánky na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa malo konať 01. 12. 2000.

Keďže riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo 26. 05. 2000 a potom až 22. 09. 2000, obecná rada žiadala starostu obce, aby zvolal riadne zasadnutie, čo aj prisľúbil. Zostalo však len pri sľube. Sám navrhol plán zasadnutí na 23. 06., 25. 08., 20. 10., 24. 11. 2000 ale ani jedno z nich nezvolal.

Odďaľovanie zasadnutí obecného zastupiteľstva, zavádzanie poslancov a neriešenie problémov   sa   opakovalo   od   zloženia   sľubu   poslancov   tohto   volebného   obdobia.   Keďže s takýmto   postupom   poslanci neboli spokojní,   požiadali o poslanecký   prieskum   Národnú radu Slovenskej republiky.

Na   základe   porušovania   zákona   č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení,   zákona č. 303/1995   Zb.   o rozpočtových   pravidlách   ako   i zákona   č.   563/1991   Zb.   o účtovníctve požiadalo   starostu   jedenásť   poslancov   o zvolanie   mimoriadneho   zasadnutia   obecného zastupiteľstva následne so zvolaním verejného zhromaždenia obyvateľov obce Liptovská Lúžna. Starosta vôľu poslancov nerešpektoval.

Dňa 01. 12. 2001 sa konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré zvolal starosta obce K. Č., s programom uvedeným na pozvánke. Poslanci žiadali doplniť program. Starosta nedal hlasovať o doplnení programu ani po dvojhodinovom naliehaní poslancov. Nakoniec sa starosta snažil zasadnutie obecného zastupiteľstva ukončiť.

Poslanci sa ale rozhodli pokračovať v zasadnutí obecného zastupiteľstva v zasadačke požiarnej zbrojnice, nakoľko starosta obce rokovanie obecného zastupiteľstva v zasadačke obecného úradu neustále narušoval.

Tohto   zasadnutia   sa   zúčastnil   aj   starosta   K.   Č.,   hoci   sa   na   prezenčnú   listinu nepodpísal.

Rokovanie   obecného   zastupiteľstva   sa   riadilo   pôvodným   programom   doplneným o návrhy poslancov.

Pretože   mimoriadne   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva   na   01.   12.   2000   zvolal samotný sťažovateľ MVDr. K. Č., CSc. nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

Zákonnosťou   zvolania   a uznesenia   obecného   zastupiteľstva   sa   zaoberala   Okresná prokuratúra v Ružomberku, ako aj Krajská prokuratúra v Žiline.“

Navrhovatelia   aj   účastník   konania   predložili   ústavnému   súdu   viaceré   fotokópie písomností na podporu svojich tvrdení. Senát ústavného súdu sa 27. júna 2001 oboznámil s videozáznamom   zo   zasadnutia   obecného   zastupiteľstva   konaného   1. decembra   2000. Navrhovatelia súhlasili s upustením od verejného ústneho pojednávania a účastník konania trval na verejnom ústnom pojednávaní. Preto sa 6. decembra 2001 konalo vo veci verejné ústne   pojednávanie.   Na   otázku   predsedu   senátu,   či   trvajú   na   prehratí   videozáznamu   zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 1. decembra 2000, navrhovateľ aj účastník konania odpovedali,   že   netrvajú   na   jeho   premietnutí.   Predseda   senátu   prečítal   úradný   záznam z premietnutia videozáznamu z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva.

Verejného   ústneho   pojednávania   sa   zúčastnili   obaja   navrhovatelia   a ich   právny zástupca a na strane účastníka konania Ing. A. H., starosta obce Liptovská Lúžna.

Právny zástupca navrhovateľov zotrval na ústavnej sťažnosti a predložil ústavného súdu stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcov, v ktorom uviedol hlavne nasledovné:

„Podľa názoru navrhovateľov odporca vo svojom vyjadrení (č. j. 380/2001 zo dňa 4. júna 2001) doručenom ústavnému súdu potvrdil skutočnosti, ktoré ústavný súd zobral na základe svojho rozhodnutia – uznesenia sp. zn. III. ÚS 50/01 zo dňa 9. mája 2001 o prijatí ústavnej sťažnosti K. Č. a A. H. na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení potvrdil, že:

-uznesenie obecného zastupiteľstva obce Liptovská Lúžna č. 2000/1 zo dňa 1. 12. 2000 bolo prijaté na zasadnutí obecného zastupiteľstva (ďalej len „OZ“) obce Liptovská Lúžna (ďalej len „LL“), mimoriadne zvolanom obecnou radou.

Dôkaz: Uznesenie z mimoriadneho OZ Liptovská Lúžna č. 2000/1 konaného dňa 1. 12. 2000.

Týmto   dôkazom,   podľa   názoru   navrhovateľov,   je   vyvrátené   tvrdenie   samotného odporcu o tom, že toto mimoriadne zvolané zasadnutie OZ na ktorom bolo prijaté citované uznesenie OZ, zvolal navrhovateľ K. Č.

Odporca zrejme prehliadol skutočnosť, že v citovanom uznesení OZ sám odporca uviedol, že toto uznesenie bolo prijaté na mimoriadnom zasadnutí OZ zvolanom obecnou radou a nie navrhovateľom K. Č.

Skutočnosť, že rokovanie OZ mimoriadne zvolané obecnou radou obce LL malo v programe   aj   bod,   ktorý   mal   byť   predmetom   rokovania   OZ   mimoriadne   zvolanom starostom, podľa názoru sťažovateľov, neodôvodňuje záver odporcu o tom, že rokovanie OZ mimoriadne zvolaného dňa 1. 12. 2000 obecnou radou na ten istý deň, t. j. 1. 12. 2000, je v súlade s platným právom. Práve naopak. Táto skutočnosť potvrdzuje porušenie platného práva odporcom a tým potvrdzuje aj porušenie práva sťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí verejných.

Odporca   vo   svojom   vyjadrení   tiež   uvádza,   že   poslanci   (neuviedol   ktorí)   žiadali doplniť program, ktorý bol uvedený na pozvánke, ktorou starosta, t. j. sťažovateľ K.Č., mimoriadne zvolal zasadnutie OZ LL.

Zároveň odporca uvádza, že navrhovateľ K.Č., nedal hlasovať o doplnení programu ním zvolaného zasadnutia OZ.

Tieto   skutočnosti   odporca   hodnotí   ako   porušenie   práva   navrhovateľom   K.Č. Odporca pri tomto svojom konaní – snahe o doplnenie programu (ale aj tvrdení) zrejme prehliadol, že programom rokovania OZ môže byť len to, čo bolo vopred oznámené v lehote a spôsobom podľa platného práva.

Odporca   v podanom   vyjadrení   potvrdil,   že   v zákonom   určenej   lehote   a zákonom určeným spôsobom nezverejnil program mimoriadne zvolaného zasadnutia OZ, na ktorom bolo prijaté citované uznesenie OZ a ústavnou sťažnosťou napadnutý postup a spôsob jeho prijatia.

... Navrhovateľ K.Č., ako starosta obce LL, zvolený vo voľbách v roku 1994 a opäť aj v roku   1998,   je oprávnený v súlade   s platným   právom   zastávať túto   verejnú   funkciu dovtedy, kým mu táto neskončí spôsobom, ktorý je v súlade s platným právom.

Spôsob pri zvolávaní zasadnutia OZ obce LL dňa 1. 12. 20000 obecnou radou, lehota a spôsob   zverejnenia   programu   rokovania   tohto   OZ,   však   nebola   v súlade   s platným právom.

Obecná rada obce LL zvolala zasadnutie OZ dňa 1. 12. 2000 ihneď po tom, t. j. ešte v ten   istý   deň,   čo   sa   jej   členom   a niektorým   ďalším   poslancom   nepodarilo   v rozpore s právom doplniť program starostom na uvedený deň mimoriadne zvolaného zasadnutia OZ.

Obecná rada ňou zvolané zasadnutie OZ označila ako mimoriadne zasadnutie a na jeho   program   zaradila   pôvodný   bod   programu   rokovania   OZ   mimoriadne   zvolaného starostom   a zaradila   tiež   ďalší   bod   programu   a to   „petíciu   skupiny   obyvateľov   obce požadujúcich voľbu nového starostu“ (ďalej len „petícia“).

Odporca zvolanie uvedeného zasadnutia OZ a program jeho rokovania neoznámil, nezverejnil v lehote a spôsobom určeným zákonom o obecnom zriadení.

Zákon   o obecnom   zriadení   v prípade   rokovania   OZ   o petícii   kogentne   upravuje postup OZ a to v § 13b ods. 5 písm. c) a ods. 6 v spojení s § 12 ods. 1.

Zasadnutie OZ v tomto prípade zvoláva obecná rada a návrh programu rokovania sa musí oznámiť a zverejniť na úradnej tabuli obce aspoň tri dni pred zasadnutím OZ, alebo ak ide o mimoriadne zvolané zasadnutie aspoň 24 hodín pred jeho konaním.

Na   tomto   právnom   základe   tvrdenie   odporcu:   „pretože   mimoriadne   zasadnutie zastupiteľstva   na   deň   1.   12.   2000   zvolal   samotný   sťažovateľ   K.Č.,   nemohlo   dôjsť k porušeniu   jeho   základných   práv   a slobôd“,   je   v rozpore   s právom   nielen   vo   vzťahu k navrhovateľke A. H., ale aj v rozpore s právom aj vo vzťahu k navrhovateľovi K.Č.

Rozpor s právom je vo vzťahu k navrhovateľom v tom, že na predmetnom rokovaní OZ bolo na programe rokovanie o petícií. O tomto bode, t. j. o petícii sa môže rokovať len a len na zasadnutí OZ zvolanom obecnou radou a nie starostom ako to tvrdí odporca (§ 13b ods. 6 zák. o obecnom zriadení – znenie platné do 1. 12. 2000).

Uvádzané tvrdenie odporcu navrhovatelia považujú za účelovú obranu. Za účelovú obranu navrhovatelia považujú aj tvrdenie odporcu,   že jeden z navrhovateľov (K.Č.)   sa zúčastnil predmetného zasadnutia hoci sa na prezenčnú listinu nepodpísal.

Nedodržanie platným právom upraveného postupu a spôsobu pri zvolávaní zasadnutí OZ v uvedenom prípade, sa nedá napraviť tým, že sa navrhovateľ K.Č., zúčastnil uvedeného zasadnutia. Platná právna úprava bola porušená tým, že postup OZ, spôsobom pri zvolávaní zasadnutia OZ – t. j. lehota a spôsob zverejnenia programu rokovania OZ neboli dodržané. Práve nedodržaním postupu a spôsobu pri zvolávaní zasadnutia OZ sa zasiahlo na strane jednej do práva navrhovateľa K.Č. – ako starostu (skončenie funkcie spôsobom, ktorý je v súlade s platným právom) a na strane druhej do práva občanov a teda aj navrhovateľky A. H. a tiež K. Č. – zúčastňovať sa správy verejných vecí v súlade s platným právom.

Právna   úprava   neumožňuje   alternatívy   spôsobu   zverejnenia,   či   nezverejnenia programu rokovania OZ. Právna úprava umožňuje len skrátenie lehoty na jeho oznámenie a zverejnenie najviac na 24 hodín pred konaním mimoriadne zvolaného zasadnutia OZ.

Je   to   aj   z toho   dôvodu,   ako   konštatuje   aj   ústavný   súd   v citovanom   uznesení,   že informovanie   o zasadnutí   OZ   zákonným   spôsobom   a v zákonom   stanovenej   lehote   je závažným   predpokladom   účasti   (nielen   fyzická   prítomnosť,   ale   aj   príprava   na   aktívne vystúpenie   a zaujatie   stanoviska   a   pod.)   občana   na   tomto   zasadnutí,   ktoré   je   formou realizácie práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.

Nesplnenie   zákonných   požiadaviek   na   informovanie   o zasadnutí   OZ   zo   strany odporcu,   vytvorilo   tiež   závažnú   prekážku   a tým   i obmedzenie   základného   práva navrhovateľov a preto ide v danom prípade aj o závažný nedostatok procesného postupu, ktorý smeroval k prijatiu rozhodnutia o voľbe nového starostu obce LL.“

Predseda   senátu   oboznámil prítomných   na verejnom   pojednávaní so   stanoviskom navrhovateľov   k písomnému   vyjadreniu   odporcu   a odovzdal   účastníkovi   konania   jeho kópiu. Účastníkovi bol poskytnutý primeraný čas na oboznámenie sa s týmto stanoviskom. Po prestávke sa účastník konania vyjadril k tejto písomnosti. V reakcii na stanovisko Ing. H.   uviedol,   že   poslanci   chceli   rozšíriť   program   mimoriadneho   zasadnutia   obecného zastupiteľstva,   ale   starosta   o návrhoch   nedal   hlasovať   a viackrát   sa   snažil   zasadnutie ukončiť. Na základe návrhu obecnej rady sa pokračovalo v zasadnutí v požiarnej zbrojnici, kde sa prijal návrh na rozšírenie programu o prerokovanie petície. Aj keď boli technické nedostatky, tak boli spôsobené tým, že nemajú právnické vzdelanie, ale v skutočnosti sa v požiarnej zbrojnici pokračovalo v zasadnutí, ktoré začalo v zasadačke obecného úradu.

Na otázky predsedu senátu Ing. H. uviedol, že oboch častí zasadnutia sa zúčastnil K. Č. a ani jedného sa nezúčastnila A. H. V požiarnej zbrojnici sa rokovalo o pôvodnom, ale rozšírenom programe.

Podľa vyjadrenia K. Č. zasadnutiu obecného zastupiteľstva predchádzalo zasadnutie obecnej   rady,   kde   neboli   prednesené   návrhy   na   doplnenie   programu   mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Vopred nemal informáciu o petícii.

Ústavný súd vypočul svedkov P. P. a P. B., ktorých navrhli navrhovatelia, a Š. Č. a M. V., ktorých navrhol účastník konania.

Svedok P. P. na otázky zástupcu navrhovateľa, odporcu a ústavného súdu uviedol, že nevie,   či   bolo   zvolanie mimoriadneho   zasadnutia   obecného   zastupiteľstva   oznámené na úradnej   tabuli,   ale   z pozvánky   vie,   že   ho   zvolal   starosta.   Na   zasadnutí   vznikla   hádka o program.   Keďže   starosta   nepresadil   svoj   návrh   programu,   tak   oznámil,   že   rozpúšťa schôdzu. Potom sa prítomní rozišli. Ešte sa diskutovalo v miestnosti a na dvore, kde sa povedali rôzne veci, ale on považoval schôdzu za skončenú, lebo to povedal starosta, a asi po 5 minútach čakania odišiel domov. O pokračovaní rokovania sa dozvedel až nasledujúci deň. Nevie, či sa ešte na obecnom úrade a na dvore hovorilo o pokračovaní.

Svedok P. B. na otázky zástupcu navrhovateľa, odporcu a ústavného súdu uviedol, že o mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa dozvedel ako poslanec z pozvánky. Myslel, že zasadnutie po tom, čo starosta povedal, že rozpúšťa schôdzu, končí, ale vedel, že sa chystá ďalšie rokovanie.

Svedok Š. Č. na otázky odporcu, zástupcu navrhovateľa, navrhovateľa a ústavného súdu   uviedol,   že   starosta   znemožnil   doplnenie   programu   mimoriadneho   zasadnutia obecného   zastupiteľstva   a že   vzhľadom   na   predchádzajúce   skúsenosti   neverili   jeho prísľubom   o skorom   zvolaní ďalšieho   zasadnutia.   Starosta   opakovane hovoril,   že   končí zasadnutie,   ale stále ostával   za predsedníckym   stolom. Bol   podaný   návrh   na doplnenie programu, ale starosta o ňom nedal v rozpore s rokovacím poriadkom hlasovať. Potom sa išlo do požiarnej zbrojnice, kde sa pokračovalo v zasadnutí. Bol tam prítomný aj starosta a zúčastňoval sa rokovania. Presun z obecného úradu do požiarnej zbrojnice trval 10 – 15 minút. Na obecnom úrade i v požiarnej zbrojnici bolo prítomných 40 – 50 ľudí. Potvrdil, že prezenčná   listina   z   mimoriadneho   zasadnutia   obecného   zastupiteľstva   konaného 1. decembra 2000 bola podpisovaná na rokovaní v požiarnej zbrojnici. O tom, že sa bude rokovať v požiarnej zbrojnici, informovali všetkých poslancov.

Svedok M. V. na otázky odporcu, zástupcu navrhovateľa a ústavného súdu uviedol, že   vedel   o pokračovaní   zasadnutia   v požiarnej   zbrojnici,   ktoré   sa   do   nej   presunulo z obecného úradu. O zvolaní a programe mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva sa   dozvedel   aj   z úradnej   tabule.   Poprel   fyzický   stret   s navrhovateľom.   Rokovania v požiarnej   zbrojnici   sa   zúčastnila   väčšina   poslancov   i občanov   vrátane   starostu.   A.   H. nebola prítomná ani na obecnom úrade, ani v požiarnej zbrojnici. Nevie, kto presne povedal, že sa bude rokovať v požiarnej zbrojnici, ale bolo to oznámené v zasadačke za prítomnosti poslancov, ktorí sa zúčastnili rokovania. Na obecnom úrade i v požiarnej zbrojnici bolo prítomných 40 – 50 osôb.

II.

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Obe rokovania obecného zastupiteľstva v zasadačke obecného úradu a v požiarnej zbrojnici tvoria jedno pokračujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva. Ústavný súd opiera tento záver o svedecké výpovede Š. Č. a   M. V., ktorí tvrdili, že podľa ich mienky išlo o jedno pokračujúce   zasadnutie,   a P.   P.   a P.   B.,   ktorí   tieto   tvrdenia   nevyvracali, ako aj o výpoveď A. H., ktorý taktiež chápal obe rokovania ako jedno pokračujúce zasadnutie. Ústavný súd teda pripísal väčšiu váhu uvedeným svedeckým výpovediam ako listinnému dôkazu,   a   to   uzneseniu   z mimoriadneho   zasadnutia   obecného   zastupiteľstva   zvolaného obecnou radou podľa § 13b   ods. 5 písm. b) a c) zákona   Slovenskej   národnej   rady č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o obecnom   zriadení“),   podľa   ktorého   predstavovalo   rokovanie   obecného   zastupiteľstva v požiarnej   zbrojnici   samostatné   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva   zvolané   obecnou radou, kým predchádzajúce rokovanie obecného zastupiteľstva v zasadačke by pri takomto chápaní bolo iným zasadnutím obecného zastupiteľstva zvolaným starostom obce.

Ústavný   súd   prijal   vysvetlenie   A.   H.,   že   ide   len   o administratívne   pochybenie, ktorého dôveryhodnosť podporuje i nízka úroveň obecnej administratívy.

V prospech   chápania   oboch   rokovaní   ako   jedného   pokračujúceho   zasadnutia obecného zastupiteľstva hovorí aj to, že oboch rokovaní sa podľa svedeckej výpovede M. V. zúčastnil približne rovnaký počet osôb.

Podľa výpovede svedka Š. Č. i podľa zápisnice z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva   konaného 1. decembra 2000 v požiarnej zbrojnici obce Liptovská Lúžna rokovalo obecné zastupiteľstvo v požiarnej zbrojnici aj o prevzatí 24 bytových jednotiek, čiže   o programe   zasadnutia   obecného   zastupiteľstva,   ktorý   navrhol   starosta   a ktorý   bol oznámený zákonom predpísaným spôsobom. Aj táto skutočnosť podporuje záver, že obe rokovania   obecného   zastupiteľstva,   a   to   v zasadačke   obecného   úradu   aj   v požiarnej zbrojnici, tvorili jediné zasadnutie obecného zastupiteľstva.

Podľa § 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   vychádza   ústavný   súd   zo skutkových   zistení   urobených   v predchádzajúcich   konaniach,   ak   sa   nerozhodne   inak. Rokovaním   obecného   zastupiteľstva   sa   už   zaoberali   Okresná   prokuratúra   Ružomberok, ktorá odložila podnet Z. P. na preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva č.   2000/1   z   1.   decembra   2000,   a Krajská   prokuratúra   Žilina,   ktorá   odložila   podnet i opakovaný podnet MVDr. K. Č., CSc. Okresná prokuratúra Ružomberok v liste č. Pd 4024/00-9   výslovne   uviedla:   „...17   poslancov   odišlo   do   objektu   zasadačky   požiarnej zbrojnice   a pokračovali   v zasadaní“,   čiže   považovala   rokovanie   v zasadačke   obecného úradu   a v požiarnej   zbrojnici   za   dve   časti   jedného   zasadnutia   obecného   zastupiteľstva. Krajská prokuratúra v Žiline vychádzala v liste č. Kd 4023/01-28 v tejto veci zo skutkového stavu zisteného Okresnou prokuratúrou v Ružomberku. Ústavný súd sa preto pri zisťovaní, či   rokovania   obecného   zastupiteľstva   v zasadačke   obecného   zastupiteľstva   a v požiarnej zbrojnici   boli   samostatnými   zasadnutiami   alebo   dvoma   časťami   jedného   zasadnutia, priklonil   k záverom   orgánov   prokuratúry,   ktoré   naviac   potvrdzovala   a nevyvracala   aj väčšina ním vykonaných dôkazov.

Podľa   v tomto   prípade   zhodných   výpovedí   navrhovateľa,   odporcu   aj   nimi navrhnutých   svedkov   bolo   mimoriadne   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva   1.   decembra 2000 zvolané starostom obce a pri jeho zvolávaní boli dodržané podmienky § 12 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

Pokiaľ ide o spochybnenie hlasovania obecného zastupiteľstva o uznesení č. 2000/1 z 1. decembra 2000, osvojil si ústavný súd podľa § 56 zákona o ústavnom súde závery orgánov   prokuratúry,   ktoré   zhodne   konštatovali,   že pokiaľ   ide   o kvórum,   bol   dodržaný § 13b ods. 5 písm. c) zákona o obecnom zriadení.

Navrhovatelia predložili ústavnému súdu fotokópiu čestného prehlásenia poslanca obecného zastupiteľstva J. S. (rodné číslo 541126/2516) o tom, že sa nezúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva 1. decembra 2000. Na fotokópii prezenčnej listiny zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 1. decembra 2000 však nie je pri mene J. S. podpis, a aj preto ústavný súd pokladá za irelevantné zaoberať sa jeho účasťou na tomto zasadnutí.

Podľa § 13b ods. 6 v spojení s § 13b ods. 5 písm. c) zákona o obecnom zriadení zvolá zasadnutie   obecného   zastupiteľstva,   na   ktorom   sa   má   uzniesť   o voľbe   nového   starostu, obecná rada.

Keďže ústavný súd vyhodnotil obe rokovania obecného zastupiteľstva (v zasadačke obecného   úradu   a v   požiarnej   zbrojnici)   ako   jedno   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva a jeho konanie bolo oznámené v súlade s § 12 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, nebolo v súvislosti so zvolaním zasadnutia obecného zastupiteľstva porušené právo zúčastňovať sa správy verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 ústavy ani jedného z navrhovateľov. V prípade MVDr.   K.   Č.,   CSc.,   naviac   nemohlo   postupom   pri   zvolávaní   zasadnutia   obecného zastupiteľstva 1. decembra 2000 dôjsť k porušeniu jeho ústavných práv, lebo ako starosta zvolávajúci toto zasadnutie zodpovedal za dodržanie zákonného postupu pri jeho zvolávaní.

Ústavný súd si neosvojil argumentáciu navrhovateľov, podľa ktorej nie je možné na zasadnutí obecného zastupiteľstva rokovať aj o ďalších bodoch okrem tých, ktoré navrhol zvolávateľ   zasadnutia   a obsahoval   ich   zverejnený   návrh   programu.   Pred   zasadnutím obecného zastupiteľstva sa zverejňuje iba návrh programu rokovania, ktorý môže obecné zastupiteľstvo   zmeniť.   O programe   svojho   zasadnutia   rozhoduje   obecné   zastupiteľstvo a každý   poslanec   môže   navrhnúť   jeho   zmenu.   O jeho   návrhu   rozhodne   obecné zastupiteľstvo hlasovaním rovnako ako o návrhu programu predloženom starostom alebo v prípade, keď zasadnutie zvolala obecná rada, tak obecnou radou.

Občan, ktorý sa rozhoduje, či využije svoje právo a zúčastní sa zasadnutia obecného zastupiteľstva, musí počítať s tým, že návrh programu obecného zastupiteľstva sa môže líšiť od programu, ktorý schváli obecné zastupiteľstvo. Ak obecné zastupiteľstvo schváli iný program svojho zasadnutia, ako mu predložili starosta alebo obecná rada, a následne rokuje o otázkach, ktoré neboli súčasťou zverejneného návrhu programu, tak tým neporušuje právo obyvateľov obce zúčastňovať sa správy vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy. Preto ani právo   navrhovateľov   zúčastňovať   sa   správy   vecí   verejných   podľa   čl.   30   ods.   1   ústavy nebolo   porušené   tým,   že   obecné   zastupiteľstvo   rokovalo   1.   decembra   2000   o petícii občanov požadujúcej voľbu nového starostu, hoci táto nebola súčasťou návrhu programu, ktorý starosta zverejnil pred zasadnutím.

Pre rozhodnutie ústavného súdu je dôležitý výklad § 13b ods. 6 zákona o obecnom zriadení,   ktorý   znie:   „V   prípadoch   ustanovených   v   odsekoch   4   a 5   zvolá   obecné zastupiteľstvo obecná rada; ak nie je zriadená, zástupca starostu a poslanci, ktorých obecné zastupiteľstvo   určilo   na   pomoc   zástupcovi   starostu.“   Jedným   z prípadov   ustanovených v ods. 5 je rozhodovanie obecného zastupiteľstva o voľbe nového starostu na základe petície aspoň 20 % oprávnených voličov v obci, čiže situácia, ktorá nastala v obci Liptovská Lúžna 1. decembra 2000.

Ústavný   súd   porovnával   výklady   tohto   ustanovenia,   podľa   ktorých   zasadnutie obecného   zastupiteľstva,   na ktorom   sa   má rozhodovať   o voľbe   nového   starostu,   môže zvolať len obecná rada, alebo takéto zasadnutie môže zvolať obecná rada alebo starosta obce.   Gramatický doslovný výklad by sám osebe viedol k záveru, že zasadnutie obecnej rady, na ktorom sa má rozhodovať o voľbe nového starostu, môže zvolať iba obecná rada. Ústavný súd však uprednostnil   teleologický a systematický výklad § 13b ods. 6 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo môže o voľbe nového starostu na základe požiadavky petície aspoň 20 % oprávnených voličov v obci rokovať aj na zasadnutí zvolanom   starostom   obce,   aj   na   zasadnutí   zvolanom   obecnom   radou.   Takýto   záver podporuje aj occasio legis zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a v štátnej správe (ďalej len „zákon o opatreniach“).

Keďže dôvodová správa ani stenografický záznam z rozpravy Slovenskej národnej rady k § 13b ods. 6 zákona o obecnom zriadení sa nezmieňujú o jeho účele, vychádzal ústavný súd pri zisťovaní jeho účelu z porovnania textov zákona o obecnom zriadení pred a po účinnosti zákona o opatreniach.

Právna úprava prijímania uznesenia obecného zastupiteľstva o voľbe nového starostu bola do účinnosti zákona o opatreniach obsiahnutá v § 13 ods. 7 zákona o obecnom zriadení a neobsahovala zvláštnu úpravu zvolávania zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré má rokovať o voľbe nového starostu, čiže aj o tejto otázke mohlo obecné zastupiteľstvo rokovať len na zasadnutí zvolanom a vedenom starostom obce, prípadne jeho zástupcom. Starosta teda mohol vyhláseniu volieb nového starostu, a tým i skoršiemu ukončeniu svojej funkcie zabrániť   nezvolaním   obecného   zastupiteľstva,   čo   bolo   protizmyselné   zvlášť   preto,   lebo jedným zo zákonných dôvodov prijatia uznesenia obecného zastupiteľstva o voľbe nového starostu   bolo,   že   starosta   viac   ako   štyri   mesiace   nezvolal   zasadnutie   obecného zastupiteľstva.

Na túto situáciu reagoval zákonodarca prijatím zákona o opatreniach, ktorý doplnil zákon o obecnom zriadení aj o § 13b ods. 6, ktorého zjavným účelom bolo odstrániť právny stav, keď starosta mohol protizákonným nezvolaním zasadnutia obecného zastupiteľstva zabrániť   uzneseniu   obecného   zastupiteľstva   o voľbe   nového   starostu,   a tým   i skoršiemu ukončeniu vlastnej funkcie. Pre dosiahnutie zjavného účelu § 13b ods. 6 zákona o obecnom zriadení stačí, ak sa toto ustanovenie vyloží v súvislosti s § 13 ods. 2 písm. a) o obecnom zriadení tak, že o voľbe nového starostu môže obecné zastupiteľstvo rokovať aj na zasadnutí zvolanom   starostom   obce,   aj na zasadnutí   zvolanom obecnou   radou.   Neexistuje   dôvod, ktorý by bránil tomu, aby sám starosta mohol zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa má zaoberať voľbou nového starostu, ale je dôležité, aby toto právo mal okrem starostu i ďalší subjekt. Ustanovenie § 13b ods. 6 zákona o obecnom zriadení neobmedzilo všeobecné právo a povinnosť starostu zvolávať a viesť zasadnutia obecného zastupiteľstva podľa § 13 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, ale naviac priznalo právo zvolať v určitých prípadoch zasadnutie obecného zastupiteľstva aj obecnej rade.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 76/97 práve vo vzťahu k čl. 30 ods. 1 ústavy vyslovil: „S ohľadom na prirodzeno-právnu povahu základných práv a slobôd, ktorá vyplýva aj z úpravy čl. 12 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, je zrejmé, že znemožnenie ich skutočného (faktického) vykonania (napr. protiprávnym konaním tretích osôb)   nespôsobuje   zánik   týchto   práv   a slobôd.“   Z uvedeného   možno   vyvodiť,   že k porušeniu   práva   zúčastňovať sa   správy   vecí   verejných   podľa   čl.   30   ods.   1   ústavy   je potrebný   závažný   protiprávny   zásah   do   možnosti   občana   zúčastňovať   sa   správy   vecí verejných. V prípade A. H. chýbajú oba prvky, závažnosť zásahu aj jeho protiprávnosť, lebo mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva 1. decembra 2000 bolo zvolané zákonom stanoveným spôsobom, a teda sa ho mohla zúčastniť. Občan by mohol lepšie predvídať, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva sa bude rokovať o voľbe nového starostu, keby o tejto otázke mohlo rokovať iba zasadnutie zvolané obecnou radou. Vzhľadom na už spomínanú možnosť   obecného   zastupiteľstva   zmeniť   program   navrhnutý   zvolávateľom   (starostom alebo vo výnimočných prípadoch obecnou radou) neznamená možnosť rokovať o voľbe nového starostu na zasadnutí obecného zastupiteľstva zvolanom starostom alebo obecnou radou také podstatné obmedzenie informovanosti občana, aby sa tým muselo zasiahnuť do podstaty   jeho   práva   podľa   čl.   30   ods.   1   ústavy   a   aby   sa   tým   nevyhnutne   podstatne obmedzila jeho možnosť účasti na správe vecí verejných.  

Postup obecného zastupiteľstva, čiže to, že obecné zastupiteľstvo rokovalo o petícii požadujúcej, aby sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na voľbe nového starostu na zasadnutí zvolanom   starostom   obce,   a   nie   obecnou   radou,   znamenalo   zníženie   možnosti navrhovateľky získať informácie o programe zasadnutia obecného zastupiteľstva, ale nešlo o také obmedzenie informovanosti, ktoré by v konkrétnych okolnostiach prípadu zasiahlo do podstaty jej práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.

V prípade K. Č. taktiež nedošlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 30 ods. 1, lebo sa zúčastnil rokovania v zasadačke obecného úradu aj v požiarnej zbrojnici, ktoré spolu tvorili jedno   mimoriadne   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva,   a pri   vedení   tohto   zasadnutia a hlavne pri vyhotovení zápisnice a uznesenia z neho došlo zo strany iných subjektov okrem navrhovateľa k administratívnym pochybeniam, ale nie k porušeniu zákona alebo ústavy. V procese   vedúcom   ku   prijatiu   napadnutého   uznesenia   sa   nepreukázala   protiprávnosť, a teda ani navrhovateľ nebol poškodený vo svojom práve zastávať verejnú funkciu dovtedy, kým túto neskončí spôsobom, ktorý je v súlade s platným právom ako súčasti obsahu práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.

Keďže nedošlo k porušeniu práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, nedošlo ani k porušeniu čl. 1 prvej vety ústavy.

K požiadavke   navrhovateľov,   aby   im   účastník   konania   nahradil   trovy   konania, ústavný súd uvádza, že v   konaní pred ústavným súdom platí podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde zásada, že účastník konania uhrádza trovy konania zo svojho. Ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde zakotvuje výnimku z tejto zásady. Ústavný súd však nenachádza v tomto konaní nič, čo by zdôvodňovalo úhradu trov konania navrhovateľov účastníkom konania.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.