SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 5/2016-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduRimavská Sobota a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er/155/2008 z 26. februára 2014(Rvp 232/2015),sp. zn.12Er/7/2009z 27.februára2014(Rvp 233/2015),sp. zn. 1 Er/1299/2010 z 11. apríla 2012 (Rvp 997/2015), sp. zn. 1 Er/3000/2010zo 14. februára 2012 (Rvp 998/2015), sp. zn. 1 Er/2654/2010 z 5. marca 2012(Rvp 999/2015), sp. zn. 1 Er/2133/2010 z 15. februára 2012 (Rvp 1000/2015),sp. zn. 1 Er/1949/2006 z 13. marca 2014 (Rvp 1001/2015), sp. zn. 1 Er/2912/2010z 15. marca 2012 (Rvp 1626/2015), sp. zn. 1 Er/2444/2012 z 18. septembra 2013(Rvp 1627/2015), sp. zn. 1 Er/74/2011 zo 16. februára 2012 (Rvp 1628/2015),sp. zn. 1 Er/2999/2010 z 19. marca 2012 (Rvp 3212/2015), sp. zn. 1 Er/2915/2010zo 16. februára 2012 (Rvp 3213/2015), sp. zn. 2 Er/1738/2006 zo 16. decembra 2014(Rvp 4041/2015) a sp. zn. 2 Er/2175/2006 zo 16. decembra 2013 (Rvp 4042/2015)a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami sp. zn. 41 CoE/267/2014z 22. októbra 2014 (Rvp 232/2015), sp. zn. 5 CoE/72/2014 zo 14. októbra 2014(Rvp 233/2015), sp. zn. 43 CoE/370/2014 z 22. októbra 2014 (Rvp 997/2015),sp. zn. 41 CoE/296/2014 z 29. októbra 2014 (Rvp 998/2015), sp. zn. 6 CoE/98/2014z 30. októbra 2014 (Rvp 999/2015), sp. zn. 41 CoE/294/2014 z 29. októbra 2014(Rvp 1000/2015), sp. zn. 3 CoE/124/2014 z 22. októbra 2014 (Rvp 1001/2015),sp. zn. 3 CoE/93/2014 z 12. novembra 2014 (Rvp 1626/2015), sp. zn. 1 CoE/173/2014z 28. októbra 2014 (Rvp 1627/2015), sp. zn. 43 CoE/372/2014 z 22. októbra 2014(Rvp 1628/2015), sp. zn. 41 CoE/340/2014 z 26. novembra 2014 (Rvp 3212/2015),sp. zn. 1 CoE/267/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 3213/2015), sp. zn. 1 CoE/190/2014z 28. októbra 2014 (Rvp 4041/2015) a sp. zn. 4 CoE/56/2014 z 26. novembra 2014(Rvp 4042/2015) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 232/2015,Rvp 233/2015,Rvp 997/2015,Rvp 998/2015,Rvp 999/2015,Rvp 1000/2015,Rvp 1001/2015,Rvp 1626/2015,Rvp 1627/2015,Rvp 1628/2015,Rvp 3212/2015, Rvp 3213/2015, Rvp 4041/2015 a sp. zn. Rvp 4042/2015s p á j ana spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 5/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. januára2015, 26. januára 2015, 12. februára 2015, 4. marca 2015 a 27. marca 2015 doručenésťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalejlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dodatkový protokol“), práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskejúnie (ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len„postup a uznesenia okresného súdu“) a označeným postupom a uzneseniami Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „postup a uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami – dlžníkmi úvery, ktoréboli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadomna skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stalisa pohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov (rozhodcovskýchrozsudkov, resp. notárskych zápisníc) boli v prospech sťažovateľky začaté exekučnékonania, v priebehu ktorých okresné súdy uzneseniami rozhodli o vyhlásení exekúciíza neprípustné a o ich zastavení. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd svojimiuzneseniami potvrdil uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušnýchprávnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytujeústavnému súdu ich vlastnú interpretáciu.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, práva podľačl. 47 charty, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniamiokresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu, zruší uznesenia okresného súdua uznesenia krajského súdu, veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľkeprizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd jeviazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľana také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inaka povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primeraneustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ods. 1 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 232/2015,Rvp 233/2015,Rvp 997/2015,Rvp 998/2015,Rvp 999/2015,Rvp 1000/2015,Rvp 1001/2015,Rvp 1626/2015,Rvp 1627/2015,Rvp 1628/2015,Rvp 3212/2015, Rvp 3213/2015, Rvp 4041/2015 a sp. zn. Rvp 4042/2015 a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúcna totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniaccitované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami okresného súdu
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahovústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zastaveníexekúcií, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmtouzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľkaaj využila. Označené uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajskýmsúdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuťpre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami krajského súdu
Ústavnýsúdkonštatuje,žeužvoviacerýchsvojichrozhodnutiach(napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011,sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011,sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012,sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013,sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013,sp. zn. III. ÚS 462/2014 z 24. júla 2014 a iných) podrobne analyzoval dôvody zjavnejneopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, ktorými napádala rozhodnutia všeobecnýchsúdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a o ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudkyalebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté),neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.
S týmito dôvodmi odmietnutia sťažností sťažovateľky sa ústavný súd naďalej plnestotožňuje, a preto ani napadnutý postup a uznesenia krajského súdu nepovažuje za zjavneneodôvodnené alebo arbitrárne, resp. za také, ktoré by boli spôsobilé reálne zasiahnuťdo sťažovateľkou označených práv, porušenie ktorých v predložených sťažnostiachnamietala.
Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažnostívyplývajúce z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd prihliadajúc na zásaduprocesnej hospodárnosti konania predložené sťažnosti v tejto časti odmietol z dôvodu ichzjavnej neopodstatnenosti bez bližšieho odôvodnenia podľa poslednej vety § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. januára 2016