znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 5/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť E. A., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a namietaného porušenia   čl.   12   ods.   1   a 4   v spojení   s čl.   1   ods.   1 a čl.   2   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v K. č. 70841/2-2011 z 11. júla 2011 a č. 70841/2-2011 z 15. júla 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2011 doručená sťažnosť E. A. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   a namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v K. (ďalej len „ústav“) č. 70841/2-2011 z 11. júla 2011 a č. 70841/2-2011 z 15. júla 2011.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol:

„1.   Sťažovateľ   je v   pozícii   odsúdeného   žiadajúceho   o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vykonávajúci trest odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v K.

2.   Dňa   11.07.2011   som   bol   potrestaný   disciplinárnym   trestom   č.   70841/2-   2011 umiestnenia na 3 dni do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase (samoväzba) za to, že som   dňa   16.06.2011   v   priestoroch   vymedzených   pre   orgány   činné   v   trestnom   konaní v ústave na výkon trestu odňatia slobody v K. odmietol poskytnúť príslušníkom Policajného zboru vzorku za účelom analýzy DNA, čím som mal porušiť ustanovenie § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Disciplinárny trest mi bol uložený podľa ust. § 52 ods. 3 písm. d) zákona 475/2005 Z. z.

3. Voči predmetnému rozhodnutiu som dňa 11.07.2011 podal ústne sťažnosť, ktorú som zároveň odôvodnil písomne v zákonnej lehote. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v K. (porušovateľ) ako orgán oprávnený na rozhodnutie o mojej sťažnosti moju sťažnosť podľa ust. § 59e ods. 2 písm. b) dňa 15.07.2011 zamietol.

4.   Dňa   21.06.2011   som   predložil   pedagógovi   pánovi   O.   rozhodnutie   GR   ZVaJS zo dňa 16.06.2008, č. GR ZVJS-150/13-2007 (V roku 2007 som tiež odmietol poskytnúť vzorku   DNA   v   ústave   na   výkonu   trestu   v L.   príslušníkom   Policajného   zboru.   Išlo   teda o totožné   skutkové   okolnosti   ako   dňa   16.06.2011),   v   ktorom   je   konštatované,   že neposkytnutie   vzorky   DNA   z   mojej   strany   nemožno   klasifikovať   ako   priestupok,   nejde o zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností alebo zákazu podľa zákona o výkone trestu, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Nejedná sa preto o   disciplinárne   previnenie v zmysle zákona o výkone trestu.   Porušovateľ   napriek   tomu nebral jednoznačné závery predmetného rozhodnutia č. GR ZVJS-150/13-2007 do úvahy a rozhodol v rozpore so zákonom. Aj napriek tomu, že porušovateľ vedel o predmetnom rozhodnutí č. GR ZVJS-150/13-2007, bol mi uložený disciplinárny trest. Týmto konaním došlo   k   porušeniu   zásady   nie   dvakrát   v   tej   istej   veci,   ktorá   je   garantovaná   Ústavou Slovenskej republiky.

5. Na verejnom zasadnutí zo dňa 27.07.2011 sa prejednávalo moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a práve záznam zo dňa 15.07.2011 o údajnom disciplinárnom   previnení   v   mojom   hodnotením   mal   za   následok   odročenie   verejného zasadnutia na deň 10.08.2011.

6. Dňa 19.07.2011 keď som trávil už jeden deň v samoväzbe mi náhle prerušili samoväzbu a 28.07.2011 upustili od výkonu zvyšku trestu, čo odôvodnili práve existenciou rozhodnutia   GR   ZVaJS-150/13-2007.   Mám   za   to.   že   týmto   uznali   platnosť   rozhodnutia a súčasne potvrdili, že sa to vzťahuje aj na môj prípad z roku 2011. Do dnešného dňa mi však   nebol   zrušený   disciplinárny   trest   uložený   v   roku   2011   a   práve   tento   záznam o disciplinárnom   previnení   bráni   v   mojom   podmienečnom   prepustení   z   výkonu   trestu odňatia slobody.

7. Dňa 02.08.2011 som adresoval Generálnemu riaditeľstvu ZVJS žiadosť o zaujatie stanoviska, avšak do dnešného dňa Generálne riaditeľstvo ZVJS stanovisko nezaujalo.

8. Zo stanoviska Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v K. zo dňa 05.08.2011 vyplýva, že moje konanie nie je možné posúdiť ako priestupok a zároveň   nenapĺňa   ani   znaky   zavineného   nesplnenia   alebo   porušenia   povinnosti   alebo zákazu podľa zákona o výkone trestu alebo ústavného poriadku.

9. Dňa 14.09.2011 som podal žalobu na Krajský súd v Košiciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody číslo: 70841/2-2011.“

Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo E. A. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a neodňateľnosť a nezrušiteľnosť základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1 a ods. 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody v K. porušené bolo. Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v K. prikazuje, aby rozhodnutie číslo: 70841/2-2011 do dňa 11.07.2011 a rozhodnutie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody číslo: 70841/2-2011 zo dňa 15.07.2011 zrušil. E. A. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3000 eur, ktoré je povinný Ústav na výkon   väzby   a   Ústav   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   v K.   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

E. A. priznáva náhradu trov konania, ktorú je mu Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v K. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Primárnou   podmienkou   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   a   jej   následné meritórne   prerokovanie   a   rozhodnutie   je   existencia   právomoci   ústavného   súdu   o   nej rozhodnúť. Ako totiž vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu   v   prípade   namietaného   porušenia   základných   práv   a   slobôd   (ľudských   práv a základných slobôd) je iba subsidiárna, t. j. ústavný súd poskytuje ochranu len vtedy, ak o ochrane   týchto   práv   a   slobôd   (vrátane   práva   nebyť   stíhaný   inak,   ako   z   dôvodov a spôsobom ustanoveným zákonom) nerozhoduje iný súd. Iným súdom je pritom všeobecný súd,   ktorý   v   rámci   svojej   ústavou   a   zákonom   zverenej   právomoci   môže   poskytnúť sťažovateľovi   ochranu pred   namietaným porušením   jeho práv   a   slobôd.   Ak   takýto   súd existuje,   jeho   právomoc   predchádza   právomoci   ústavného   súdu,   ktorý   z   tohto   dôvodu nemôže   sťažnosť   prijať   na   ďalšie   konanie   a   meritórne   o   nej   rozhodnúť   (m.   m. II. ÚS 130/02, III. ÚS 152/03).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozhodnutím ústavu č. 70841/2-2011 z 11. júla 2011 uznaný vinným z disciplinárneho previnenia podľa § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   475/2005   Z.   z.“   ),   za   ktoré   mu   bol uložený disciplinárny trest podľa ustanovenia § 52 ods. 3 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z.

Proti tomuto rozhodnutiu mal sťažovateľ možnosť podať opravný prostriedok, a to sťažnosť podľa § 59c zákona č. 475/2005 Z. z. O sťažnosti v zmysle § 59e rozhoduje na to oprávnený   príslušník   zboru.   Sťažovateľ   túto   možnosť   aj   využil   a o jeho   sťažnosti   bolo rozhodnuté   rozhodnutím   č.   70841/2-2011   z 15.   júla   2011.   Sťažovateľ   sa   tak   domohol účinnej ochrany ním označeného základného práva na inú právnu ochranu už v konaní o opravnom prostriedku. Ústavný súd preto v tejto časti odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

Vo vzťahu k rozhodnutiu č. 70841/2-2011 z 15. júla 2011, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu o disciplinárnom previnení ústavný súd poukazuje na   svoju   ustálenú   judikatúru   (napr.   II.   ÚS   13/01,   I.   ÚS   241/07),   podľa   ktorej   ochrana ústavou, prípadne Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv   a   slobôd   (resp.   ústavnosti   ako   takej)   nie   je   zverená   len   ústavnému   súdu,   ale   aj všeobecným   súdom,   ktorých   sudcovia   sú   pri   rozhodovaní   viazaní   ústavou,   ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých   fyzická   alebo   právnická   osoba   tvrdí,   že   bola   na   svojich   právach   ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   právomoc   poskytnúť   ochranu namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy má primárne miestne príslušný krajský súd v rámci výkonu správneho súdnictva. Z obsahu sťažnosti, ako aj z jej príloh   je zrejmé, že sťažovateľ   14.   septembra   2011 podal   Krajskému   súdu   v Košiciach (ďalej   len „krajský   súd)   žalobu o preskúmanie totožných   rozhodnutí,   ktorých   ústavnosť spochybnil   v sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu.   Keďže   právomoc   krajského   súdu predchádza právomoci ústavného súdu, bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej meritórne prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bezpredmetné rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012