znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 5/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   B.,   Maďarská   republika,   zastúpeného   advokátom JUDr. V.   M.,   Z.,   pre namietané porušenie jeho základného práva   na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom „Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky – Okresného súdu Veľký Krtíš“ v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/190/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2008 doručená opakovaná sťažnosť T. B., Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. M., Z., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom „Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky – Okresného súdu Veľký Krtíš“ (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/190/04.

  Sťažovateľ vo svojej opakovanej sťažnosti uviedol:„Ústavný   súd   uznesením   zo   dňa   9.   2.   2006   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. II. ÚS 19/6-9 moju sťažnosť vo veci porušovania mojich základných práv na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   článku   48.   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky odmietol podľa ust.   § 25 ods.   2 Zákona o Ústavnom súde.   Podobne odmietol aj   moju opakovanú sťažnosť zo dňa 9. 3. 2007 uznesením zo dňa 21. 6. 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 156/07-25 a to z dôvodov, s ktorými sa pri všetkej úcte k Ústavnému súdu stotožniť nedá. Za poľutovania hodné treba považovať tú skutočnosť, že Ústavný súd sa vôbec nevysporiadal so zákonnou úpravou obsiahnutou v občianskom súdnom poriadku a to konkrétne v ust. § 176 ods. 3, 4, ktorý priamo ukladá povinnosť súdom, v akej lehote majú vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodovať. Keďže podľa môjho názoru závery Ústavného súdu v skutočnosti podporujú nečinnosť, resp. zbytočné prieťahy v konaní pred konajúcim   Okresným   súdom   vo   Veľkom   Krtíši,   v   dôsledku   ktorých   je   mi   naďalej znemožňované stretávať sa s mojou maloletou dcérou, som nútený podať opakovane ďalšiu ústavnú   sťažnosť   na   postup   súdu,   ktorý   nie   je   v   súlade   s   vnútroštátnymi   právnymi predpismi,   ako   aj   medzinárodnými dohovormi,   ktorými je   Slovenská   republika   viazaná. Týmto postupom sa v skutočnosti marí aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie tohto Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 2. 2008 pod sp. zn. 12 CoP/31/2007, s ktorým som ja de facto   súhlasil   len   z   toho   dôvodu,   aby   zdravá   výchova   mojej   dcéry   nebola narušená a aby prechod do mojej opatery bol plynulý. Z uvádzaných dôvodov som nútený obracať sa na kompetentné orgány, vrátane polície a konajúci Okresný súd vo Veľkom Krtíši,   pričom   tieto   moje   pokusy   o   nápravu   sú   bezvýsledné.   Zbytočné   prieťahy   tak, ako som vyššie   uviedol   vyvolali   ďalšie   konania   pred   týmto   súdom   týkajúce   sa   mojej maloletej dcéry, ktoré sú vedené pod sp. zn. 6P 51/08-32, ako aj na konanie vedené pod sp. zn. 6P 70/2008 a 7P 175/2007, v ktorých súd tiež nekoná bez zbytočných prieťahov, resp. nekoná vôbec.

Do   pozornosti   súdu   dávam   tú   skutočnosť,   že   moja   vlastná   dcéra   ma   pričinením konajúceho súdu pomaly nebude poznať, pretože priebeh konaní trvá už 5 rokov, pričom pri takomto postupe ich ukončenie vidím v nedohľadne a s ohľadom na môj vek je možné, že sa tohto ukončenia ani nedočkám.“

Sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 Sk Sk. Túto sumu finančného zadosťučinenia odôvodnil stavom právnej neistoty, v ktorom sa nachádza v dôsledku prieťahov spôsobených okresným súdom.

Sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky - Okresný súd vo Veľkom Krtíši v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/190/04 porušil právo T. B., M., aby sa jeho vec ako zákonného   zástupcu   jeho   maloletej   dcéry   B.   B.   G.   –   B.   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov, zaručených v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. T. B. priznala primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000.000.- Sk, ktoré je povinný Okresný súd vo Veľkom Krtíši vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu k rukám T. B., Maďarská republika.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   na   ďalšie konanie   je   jej   podanie   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (napr. I. ÚS 22/02, III. ÚS 187/06, III. ÚS 121/07).

Z vyžiadaného   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   konanie   vedené   okresným   súdom pod sp. zn.   8P/190/04   bolo   právoplatne   skončené.   Rozsudok   okresného   súdu č. k. 8P/190/04-513   zo 7.   mája   2007   v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   12CoP/31/2007   z 21.   februára   2008   nadobudol právoplatnosť 3. apríla 2008. Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 19. septembra 2008, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti. Preskúmaním sťažnosti   sťažovateľa   a spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   8P/190/04   dospel   ústavný   súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je podaná oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na to, že predmetné súdne konanie sa   právoplatne   skončilo   3.   apríla   2008,   ako   aj   so zreteľom   na   deň   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu (23. septembra 2008), ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   dvojmesačnej   lehoty   (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 315/05, III. ÚS 215/06). Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť, ústavný súd už po predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde)   bol   nútený   sťažnosť   odmietnuť   ako podanú oneskorene.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Pre   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   už   nerozhodoval   o   ďalších   návrhoch uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2009