znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 5/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   D.,   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ľ.   A.,   K., pre namietané   porušenie   jej   základných   práv   a slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy postupom Okresného súdu Komárno a Krajského súdu v Nitre a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2007   doručená   sťažnosť   J.   D.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. Ľ.   A.,   K.,   pre   namietané   porušenie   jej   základných   práv   a slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“).

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci   sa   týka,   kto   ho   podáva,   prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Sťažovateľka neformulovala relevantný petit (východisko na rozhodnutie ústavného súdu), z ktorého by bolo zrejmé, aké základné práva alebo slobody namieta, a to uvedením ich označenia, zákonného pomenovania a dokumentu, v ktorom sú zakotvené, postupom ktorého orgánu malo k porušeniu základných práv a slobôd dôjsť a označenie namietaného konania   spisovou   značkou.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť, že v rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľka len konštatovala: „V konaní pred súdmi doteraz v súlade s ochranou ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov 3, 5, 8 a v súlade s čl. 6 nebol zachovaný zákonný postup (...). Žalobníčka žiada: 1, vyžiadať spisy, ktoré sa nachádzajú na Okresnom súde v Komárne sp. zn. 10 C 173/2006 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8 Co 34/2007, 2, po prehodnotení vykonaných dôkazov, napadnuté rozsudky v celom   rozsahu   zrušiť.“ Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   formuláciou   petitu „Súd určuje, že žalobníčka po odstúpení od kúpnej zmluvy je opäť vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. Komárno, vedeného na LV č. 7324 (...)“ žiadala, aby ústavný súd rozhodol spôsobom nekorešpondujúcim s čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ústavný súd   rozhoduje   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.  

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   neobsahuje   základné   náležitosti   požadované ustanovením § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažnosti, a to i s poukazom na to, že je v konaní zastúpená advokátom, ktorý je podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonávať advokát tak, aby boli objektívne a spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (obdobne   napr.   II.   ÚS   117/05, III. ÚS 236/07).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2008