znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 5/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Alžbety   Fandlovej,   T.,   a   Františka   Pölzmanna,   B., zastúpených advokátom JUDr. M. F., T., vo veci porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 3 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská   Bystrica,   pracoviska   Bratislava,   sp.   zn.   II/256/3685/04-2139   z   25.   marca   2004 a sp. zn. II/256/3687/04-2139 z 25. marca 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Alžbety Fandlovej a Františka Pölzmanna   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. decembra 2004   doručené   podanie   Alžbety   Fandlovej,   T.,   a Františka   Pölzmanna,   B.   (ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. F., T., vo veci porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 3 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy rozhodnutiami Daňového riaditeľstva Slovenskej   republiky   Banská   Bystrica,   pracoviska   Bratislava   (ďalej   len   „daňové riaditeľstvo“), sp. zn. II/256/3685/04-2139 z 25. marca 2004 a sp. zn. II/256/3687/04-2139 z 25. marca 2004 označené ako „Doplnenie sťažnosti zo dňa 24. 05. 2004“.

Sťažovatelia   v ňom   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   uviedli: „Našou sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy SR zo dňa 24. 05. 2004 sa zaoberal Ústavný súd SR, ktorý uznesením č. IV. ÚS 196/04–8 z 9. 6. 2004 našu sťažnosť odmietol z dôvodu nedostatku právomoci Ústavného súdu SR.

(...) Ústavný súd konštatoval, že sťažovatelia ešte nevyčerpali iné právne prostriedky podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, čo spôsobilo nedostatok právomoci ÚS.

Na základe uvedeného sťažovatelia využili ešte jeden možný právny prostriedok a to, že návrhom zo dňa 29. 09. 2004 sa obrátili na Ministerstvo financií SR ako nadriadenému orgánu   Daňového   riaditeľstva   SR,   aby   preskúmal   predmetné   rozhodnutia   mimo odvolacieho konania podľa § 53 zák. č. 511/1992 Zb.“

Sťažovatelia   uviedli,   že   Ministerstvo   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo   financií“)   im   listom   č.   MF/009929/2004-72   z 15.   októbra   2004   oznámilo svoje zamietavé   stanovisko   k ich   návrhu   na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania   podľa   §   53   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   511/1992   Zb.   o   správe   daní a poplatkov   a   o   zmenách   v   sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) s tým, že k zamietnutiu návrhu na obnovu konania rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava II z 15. decembra 2003 potvrdenými rozhodnutiami   daňového   riaditeľstva   sp.   zn.   II/256/3685/04-2139   z   25.   marca   2004 a sp. zn. II/256/3687/04-2139   z 25.   marca   2004,   ktorých   preskúmania   sa   sťažovatelia domáhali, došlo v súlade so zákonom.

Podľa   sťažovateľov   sa   ministerstvo   financií   nevyrovnalo s rozhodujúcou   právnou otázkou, na ktorú sťažovatelia poukázali, týkajúcou sa prerušenia plynutia zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v prípade: „(...) keď sa rozhodnutiami zaoberali viaceré daňové orgány a súdy, tak ako vyplýva z ust. § 112 OZ (...).“

S poukazom na uvedené skutočnosti sťažovatelia prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uvádzajú: „Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že konajúce ministerstvo porušilo   naše   ústavné   právo   domáhať   sa   spravodlivého   prešetrenia   nášho   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutí   podriadeného   orgánu   mimo   odvolacieho   konania   podľa   §   53 zák. č. 511/1992 Zb., ktorý bol podaný v lehote a taktiež i náš návrh na obnovu zo dňa 17. 11. 2003 bol podaný v lehote a v súlade s § 51 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.

Veríme, že Ústavný súd SR toto naše doplnenie sťažnosti príjme a že svoju právomoc využije   na   spravodlivé   rozhodnutie,   tak   ako   to   žiadajú   sťažovatelia   v sťažnosti   zo   dňa 24. 05. 2004.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia vo svojom podaní z 12. decembra 2004 doručenom ústavnému súdu 15. decembra   2004   žiadajú   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu rozhodnutie ústavného súdu vo veci porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 3 a čl. 59 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy rozhodnutiami daňového   riaditeľstva   sp.   zn.   II/256/3685/04-2139   z   25.   marca   2004   a sp. zn. II/256/3687/04-2139 z 25. marca 2004 podľa petitu ich ústavnej sťažnosti z 24. mája 2004, ktorou   sa   domáhali   predovšetkým   zrušenia   uvedených   rozhodnutí   a nariadenia   obnovy konania ústavným súdom podľa § 51 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 511/1992 Zb. Sami sťažovatelia   označujú   svoje   podanie   z   12.   decembra   2004   za   doplnenie   ich   ústavnej sťažnosti z 24. mája 2004, uvádzajúc ako novú skutočnosť vyčerpanie ďalšieho prostriedku ochrany svojich práv v predmetnej veci podľa § 53 zákona č. 511/1992 Zb. návrhom na preskúmanie napadnutých rozhodnutí mimo odvolacieho konania.

Predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľov v uvedenej veci z 24. mája 2004 ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 196/04-8 z 9. júna 2004 odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nedostatok   právomoci.   V odôvodnení označeného rozhodnutia ústavný súd okrem iného uviedol:

„Zo   sťažnosti   sťažovateľov,   ako   aj   z jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   vo   veci sťažovateľov o návrhu na obnovu konania rozhodol Daňový úrad Bratislava II rozhodnutím sp. zn. 601/231/144285/03/Sti a 601/231/144373/03/Sti z 15. decembra 2003 tak, že návrh na obnovu konania zamietol. Proti uvedeným rozhodnutiam podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodlo daňové riaditeľstvo rozhodnutím sp. zn. II/256/3685/04-2139 a sp. zn. II/256/3687/04-2139 z 25. marca 2004 tak, že napadnuté rozhodnutia boli potvrdené.Sťažovatelia   v sťažnosti   namietajú   porušenie   čl.   12   ods.   1   a 2   ústavy   a ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 3 a čl. 59 ods. 2 ústavy.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   i.   f.,   ako aj z   §   49   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o porušení základných práv a slobôd je daná iba subsidiárne, t. j. v prípade, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Daňové   orgány   pri   rozhodovaní   vo   veciach   povolenia   obnovy   konania   majú postavenie   správneho   orgánu,   ktorého   rozhodnutie   podľa   §   244   a nasl.   Občianskeho súdneho poriadku podlieha preskúmaniu všeobecným súdom.

Podľa § 247 OSP súdy preskúmavajú na základe žalôb proti rozhodnutiam správnych orgánov zákonnosť týchto rozhodnutí. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu je limitovaný negatívnym   výpočtom   takých   rozhodnutí   podľa   §   248   OSP, ktoré   taxatívne vypočítava rozhodnutia   vylúčené z preskúmavacej   činnosti   súdu   a odkazuje aj na také   rozhodnutia správnych   orgánov,   ktorých   preskúmanie   vylučujú   osobitné   predpisy,   v danom   prípade § 100   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   511/1992   Zb.   o správe   daní   a poplatkov a o zmenách   v sústave   územných   finančných   orgánov   v znení   neskorších   predpisov. Rozhodnutie   vo   veciach   povolenia   obnovy   konania   takýto   charakter   nemá,   čo   zakladá právnu možnosť podania návrhu na začatie konania a preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu   podľa   cit.   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Sťažovatelia   mali   teda možnosť   podať   žalobu   o preskúmanie   rozhodnutia   daňového   riaditeľstva   všeobecnému súdu, ktorú možnosť nevyužili.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods.   1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou   ani mimoriadnou opravnou   inštanciou   vo   veciach,   ktoré   patria   do   právomoci   všeobecných   súdov. Ústavný   súd   musí   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   zohľadňovať   platnú   právnu   úpravu v oblasti rozdelenia právomocí, a teda zohľadňovať aj založenie právomoci všeobecných súdov   ako   správnych   súdov   vo   veciach   žalôb   o   preskúmavanie   rozhodnutí   správnych orgánov.

Sťažovatelia sa o tejto možnosti nezmieňujú ani v súvislosti s povinnosťou vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu opravné a iné právne prostriedky podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatoval,   že   pokiaľ   je   možná   a dostupná účinná právna ochrana základných práv a slobôd sťažovateľom v správnom súdnictve, je vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci.

Sťažovatelia   mali   možnosť   podľa   §   247   OSP   podať   žalobu   o   preskúmanie rozhodnutia daňového riaditeľstva, ako aj možnosť podľa § 53 zákona č. 511/1992 Zb. podať   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia   mimo   odvolacieho   konania   ako   mimoriadny opravný   prostriedok   v daňovom   konaní,   čo   nevyužili,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť sťažovateľov   odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Z ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde vyplýva neprípustnosť takého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktorý sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, vrátane prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu podmienky konania opakovane neboli splnené.

Sťažnosť sťažovateľov z 24. mája 2004, v ktorej bolo ako orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje, označené daňové riaditeľstvo, odmietol ústavný súd uznesením č. k.   IV.   ÚS   196/04-8   z 9.   júna   2004   pre   nedostatok   právomoci   na   jej   meritórne prerokovanie.   Podanie   sťažovateľov   z 12.   decembra   2004   doručené   ústavnému   súdu 15. decembra 2004 smeruje (ako to vyplýva z označenia účastníkov na jeho prvej strane) opäť proti daňovému riaditeľstvu. Sťažovatelia sa ním domáhajú rozhodnutia ústavného súdu   podľa   petitu   ich   predchádzajúcej   ústavnej   sťažnosti   z 24.   mája   2004,   ktorou   sa domáhali   zrušenia   rozhodnutí   daňového   riaditeľstva   sp.   zn.   II/256/3685/04-2139 z 25. marca   2004   a sp. zn. II/256/3687/04-2139   z 25.   marca   2004   a nariadenia   obnovy konania ústavným súdom podľa § 51 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 511/1992 Zb. vo veciach vedených na Daňovom úrade Bratislava II pod č. 601/211/76898/99 a č. 601/211/77055/99.

Odmietnutím individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127   ústavy   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   ústavným   súdom   z dôvodov   uvedených v § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sa   konanie   pred   ústavným   súdom   o uvedenej sťažnosti končí. Prípadné ďalšie podanie sťažovateľa, doplňujúce sťažnosť v predmetnej veci, doručené ústavnému súdu po rozhodnutí o odmietnutí sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní, možno preto posúdiť iba ako nový návrh, ktorý je v zmysle § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde potrebné predbežne prerokovať z hľadiska splnenia zákonom stanovených podmienok pre jeho prijatie na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   takto   kvalifikoval   aj   podanie   sťažovateľov   z 12.   decembra   2004 doručené mu 15. decembra 2004. Skutkovo a právne ide však o uplatnenie totožného nároku na ochranu ústavnosti ako v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 196/04 vo veci predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľov z 24. mája 2004.

Sťažovateľmi uvádzaná nová skutočnosť ohľadne vyčerpania ďalšieho prostriedku nápravy v predmetnej veci podľa § 53 zákona č. 511/1992 Zb. (návrhu na preskúmanie napadnutých rozhodnutí mimo odvolacieho konania) nemá vplyv na totožnosť veci, pokiaľ sťažnosť sťažovateľov smeruje opäť proti daňovému riaditeľstvu, a nie proti samotnému Ministerstvu financií Slovenskej republiky a rozhodnutie ústavného súdu sa v zmysle petitu sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), má týkať rozhodnutí   daňového   riaditeľstva   sp.   zn.   II/256/3685/04-2139   z   25.   marca   2004 a sp. zn. II/256/3687/04-2139   z 25.   marca   2004   vrátane   nariadenie   obnovy   konania vo veciach   vedených   na   Daňovom   úrade   Bratislava   II   pod   č.   601/211/76898/99 a č. 601/211/77055/99.

Podaním návrhu na preskúmanie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu mimo odvolacieho konania nadriadeným správnym orgánom nemožno totiž odstrániť nedostatok procesných podmienok konania pred ústavným súdom spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu rozhodovať o ústavnej sťažnosti napádajúcej priamo rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sú preskúmateľné iným súdom v konaní podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd   zaručených   v ústave,   prípadne   v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve, len ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, vyplýva, že právomoc všeobecných súdov poskytnúť sťažovateľom ochranu vo vzťahu k napádaným rozhodnutiam   daňového   riaditeľstva   na   základe   žaloby   o preskúmanie   zákonnosti napadnutého   rozhodnutia   správneho   orgánu   podľa   piatej   časti   Občianskeho   súdneho poriadku vylučuje právomoc ústavného súdu konať v uvedenej veci.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   bol   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1 zákona o ústavnom   súde   nútený konštatovať,   že   v prípade sťažnosti sťažovateľov z 12. decembra 2004 ide o opakovaný návrh, pri ktorom opakovane nie   sú   splnené   zákonom   ustanovené   podmienky   konania   [§ 24   ods.   1   písm.   a) zákona o ústavnom súde] pre nedostatok právomoci na prerokovanie sťažnosti v merite veci (§ 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005