znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 5/04-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   októbra   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka   prerokoval   sťažnosť   P.   C.,   P.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   T.,   P.,   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Prešov v konaní sp. zn. 8 C 405/01, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom   na Okresnom   súde   Prešov   pod sp. zn. 8 C 405/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 8 C 405/01 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   P. C.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk (slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Prešov povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov j e   p o v i n n ý   nahradiť P. C. trovy právneho zastúpenia v sume 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet právneho zástupcu JUDr. J. T. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti P. C. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra 2003   doručená   sťažnosť   P.   C.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 8 C 405/01.

Ústavný súd uznesením zo 14. januára 2004 č. k. III. ÚS 5/04-7 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 8. apríla 2004, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 23. marca 2004 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 10. októbra 2001 doručil okresnému súdu žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie nájomného proti žalovanému – Tenisovému klubu   Tatran   Prešov.   Sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   prostredníctvom   právnej zástupkyne 2. apríla 2003 žiadosť o stanovenie termínu pojednávania, pretože okresný súd bol od podania žaloby ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nečinný a nenariadil ani jeden termín pojednávania.

S prihliadnutím   na   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   spôsobené   okresným   súdom sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 18. marca 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Predseda okresného súdu sa vo svojej odpovedi z 30. marca 2004 doručenej ústavnému súdu 8. apríla 2004 vyjadril, že sťažovateľ spolu s ostatnými žalobcami podal 10. októbra 2001   žalobu,   pričom   si   s podaním   žaloby   nesplnil   poplatkovú   povinnosť.   Z uvedeného dôvodu   bol   24.   júla   2002   vyzvaný   na   úhradu   súdneho   poplatku,   ktorý   bol   zaplatený 16. septembra 2002.

V období od 1. apríla 2003 do 31. decembra 2003 bola zákonná sudkyňa na stáži na Krajskom súde v Prešove, preto bola predmetná vec dočasne pridelená do senátu inému sudcovi.   Sťažovateľ   ako   žalobca   podaním   z   24.   marca   2003   rozšíril   okruh   účastníkov konania.   Okresný   súd   uznesením   z 23.   septembra   2003   rozhodol   o rozšírení   okruhu účastníkov konania. Po návrate zákonnej sudkyne zo stáže boli v uvedenej veci vykonané úkony   23.   februára   2004   a   22.   marca   2004,   keď   bol   nariadený   termín   pojednávania na 29. apríl 2004.

Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   uviedol,   že   v posudzovanej   veci   sa   zatiaľ neuskutočnilo pojednávanie, ale je stanovené na 29. apríl 2004. Dĺžka konania bola podľa jeho názoru ovplyvnená prerozdelením vecí a pracovnou zaťaženosťou konajúcich sudcov. Z uvedených   dôvodov   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v tejto veci nebolo porušené.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   sťažovateľa   a   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 8 C 405/01 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Okresnému   súdu   bola   10.   októbra   2001   doručená   žaloba   sťažovateľa   a žalobcov v druhom   až   piatom   rade   o vypratanie   nehnuteľnosti   a   zaplatenie   nájomného   proti odporcovi v prvom rade – Tenisovému klubu Tatran Prešov s prílohami. Okresný súd vydal 21. mája 2002 pokyn na pripojenie dedičského spisu sp. zn. D 979/00.

Okresný súd pokynom z 24. júla 2002, ktorý bol realizovaný 4. septembra 2002, nariadil   vyzvať   sťažovateľa   a žalobcov   v druhom   až   piatom   rade   na   úhradu   súdneho poplatku v lehote 5 dní a zároveň odporcu v prvom rade, aby sa vyjadril k žalobe v lehote 15 dní. Okresný súd prípisom zo 4. septembra 2002 požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o oznámenie, či odporca v prvom rade má právnu subjektivitu.

Právny zástupca odporcu v prvom rade vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 20. septembra   2002   žiadal   žalobu   zamietnuť.   Odpoveď   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky bola okresnému súdu doručená 23. septembra 2002.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   a   žalobcov   v druhom   až   piatom   rade   v   liste doručenom okresnému súdu 7. apríla 2003 požiadala o nariadenie termínu pojednávania, pretože žaloba bola podaná 10. októbra 2001, súdny poplatok uhradený v roku 2002 a zatiaľ sa vo veci nekonalo.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   a žalobcov   v druhom   až   piatom   rade   doručila okresnému súdu 27. marca 2003 upresnenie petitu – návrh na rozšírenie okruhu účastníkov na   strane   žalovaných   o odporcu   v druhom   rade   –   mesto   Prešov   a rozšírenie   žaloby o zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľnosti.

Predseda okresného súdu opatrením z 1. apríla 2003 dočasne pridelil posudzovaný spis   sp.   zn.   8   C 405/01   na ďalšie   konanie inému   sudcovi   z dôvodu   odchodu   zákonnej sudkyne na stáž na súd vyššieho stupňa. Okresnému súdu bolo 15. júla 2003 doručené oznámenie   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   a žalobcov   v druhom   až   piatom   rade o vypovedaní plnej moci k 11. júlu 2003 a 1. augusta 2003 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov právneho zastúpenia v predmetnom konaní.

Okresný   súd   vydal   19.   septembra   2003   pokyn   na   vypracovanie   uznesenia   č.   k. 8 C 405/01-33 z 23. septembra 2003, ktorým pripustil rozšírenie okruhu účastníkov konania na   strane   odporcov.   Okresný   súd   vyzval   26.   septembra   2003   sťažovateľa   a žalobcov v druhom až piatom rade, aby sa vyjadrili v lehote 15 dní k pripojenému návrhu. Odporca v druhom rade doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe 21. októbra 2003.

Opatrením   predsedu   okresného   súdu   z   2.   januára   2004   bola   posudzovaná   vec z dôvodu návratu zo stáže na súde vyššieho stupňa pridelená do senátu zákonnej sudkyne. Okresný súd vydal 23. februára 2004 pokyny na zaslanie prípisov odporcovi v druhom rade a Správe katastra Prešov, aby mu v určenej lehote zaslali požadované údaje. Okresný súd stanovil 22. marca 2004 termín pojednávania na 29. apríl 2004.

Okresný súd prípisom z 29. marca 2004 urgoval zaslanie požadovaných údajov od Správy katastra Prešov, ktoré mu v stanovenej lehote neboli zaslané. Zároveň okresný súd v rovnaký   deň   vyzval   odporcu   v druhom   rade,   aby   predložil   súdu   listinné   dôkazy   na podporu svojich tvrdení, a sťažovateľa a žalobcov v druhom až piatom rade, aby oznámili, či si zvolili nového právneho zástupcu.

Odporca v druhom rade požiadal listom doručeným okresnému súdu 26. apríla 2004 o prerušenie   konania   z dôvodu   spracovania   podkladov   pre   podanie   určovacej   žaloby a zároveň o ospravedlnenie neúčasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní 29. apríla 2004   z dôvodu   jeho   pobytu   mimo   územia   Slovenskej   republiky.   Právny   zástupca sťažovateľa a žalobcov v druhom až piatom rade doručil okresnému súdu 26. apríla 2004 vyjadrenie k stanovisku odporcu v prvom rade s prílohami.

Na pojednávaní 29. apríla 2004 právny zástupca sťažovateľa a žalobcov v druhom až piatom   rade   požiadal   o zmenu   a rozšírenie   žaloby   a okresný   súd   nariadil   vykonanie dokazovania. Pojednávanie bolo uznesením odročené na 24. jún 2004, pričom okresný súd uložil sťažovateľovi a žalobcom v druhom až piatom rade predložiť do 3 dní špecifikáciu žaloby,   odporcovi   v druhom   rade   do   10   dní   predložiť   vyjadrenie   k žalobe   a dôkaz preukazujúci dôvod neúčasti na pojednávaní.

Okresný   súd   prípismi   zo   17.   mája   2004   požiadal   Obvodný   pozemkový   úrad v Prešove a Správu katastra Prešov o poskytnutie údajov a predloženie listín týkajúcich sa predmetného konania. Právny zástupca sťažovateľa a žalobcov v druhom až piatom rade doručil   okresnému   súdu   4.   mája   2004   špecifikáciu   žaloby   s prílohami.   Okresný   súd prípisom zo 17. mája 2004 urgoval splnenie povinnosti nariadenej odporcovi v druhom rade na pojednávaní 29. apríla 2004 v lehote 10 dní a zaslal prípisy Obvodnému pozemkovému úradu v Prešove a Správe katastra Prešov týkajúce sa poskytnutia údajov v posudzovanej veci.

Okresný súd požiadal telefonicky 17. júna 2004 o zaslanie spisu sp. zn. 7 C 135/04 a 9 C 47/95. Pojednávanie 24. júna 2004 bolo uznesením odročené na neurčito. Okresný súd vydal   30.   júna   2004   pokyn   na   vypracovanie   uznesenia   o pripustení   zmeny   žaloby v predmetnej veci a následné predloženie spisu ústavnému súdu. Uznesením okresného súdu č.   k.   8   C   405/01-136   z 30.   augusta   2004   bola   pripustená   zmena   žaloby.   Okresný   súd uznesením   č.   k.   8   C 405/01-138   zo   6.   septembra   2004   uložil   povinnosť   sťažovateľovi a žalobcom v druhom až piatom rade uhradiť doplatok súdneho poplatku za rozšírený návrh na začatie konania. Uvedeným záznamom spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Sťažovateľ požiadal listom doručeným okresnému súdu 7. apríla 2003 o nariadenie termínu pojednávania. Túto skutočnosť možno v okolnostiach posudzovanej veci považovať za prejavenie záujmu o prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že hoci predmetom sporu je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti a úhradu finančnej sumy z titulu bezdôvodného   obohatenia,   ide   o vec,   ktorá   patrí   po   skutkovej   a   právnej   stránke   do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti. Predseda okresného súdu navyše vo svojom stanovisku neuviedol ako dôvod, prečo okresný súd dosiaľ vo veci nerozhodol, ani právnu, ani faktickú zložitosť prejednávanej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti   konštatuje,   že   sťažovateľ   svojím   správaním   neprispel   k prieťahom   v konaní. Zmenou   a rozšírením   pôvodného   žalobného   návrhu   zo   strany   sťažovateľa   a žalobcov v druhom až piatom rade došlo síce k predĺženiu konania, túto skutočnosť však nemožno hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní a tieto okolnosti ústavný súd nepripisuje na ťarchu okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný od 10. októbra 2001 do 21. mája 2002 (7 mesiacov) a od 1. októbra 2002 do 19. septembra 2003 (11,5 mesiacov). V uvedených obdobiach neboli okresným súdom vykonané žiadne úkony. Zároveň ústavný súd poukazuje na   skutočnosť,   že   splnenie   poplatkovej   povinnosti   súvisiacej   s podaním   žaloby sťažovateľom a žalobcami v druhom až piatom rade jedenásť mesiacov po podaní žaloby (v septembri   2002)   nie   je   v   príčinnej   súvislosti   s obdobím   nečinnosti   okresného   súdu, pretože okresný súd vykonal úkony týkajúce sa predmetnej veci aj napriek okolnosti, že súdny poplatok nebol uhradený, a to 21. mája 2002, 24. júla 2002 a 4. septembra 2002.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   výzvu   ústavného   súdu   vyjadril   stanoviskom z 30. marca 2004 doručeným ústavnému súdu 8. apríla 2004. Vo svojom vyjadrení uviedol, že   dĺžka   konania   bola   ovplyvnená   prerozdelením   vecí   a pracovnou   zaťaženosťou konajúcich sudcov.

Ústavný   súd   už   v priebehu   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   ustálil,   že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k   zbytočným   prieťahom   zo   strany   okresného   súdu   v   celkovej   dĺžke   18,5   mesiacov (t. j. obdobie od 10. októbra 2001 do 21. mája 2002 a od 1. októbra 2002 do 19. septembra 2003).

Základné   právo   zaručené   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa   realizuje   takým   konaním všeobecných   súdov,   ktoré   plynule   smeruje   k odstráneniu   právnej   neistoty   osoby,   ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľa najmä v pretrvávajúcej neistote, keď nerozhodnutím súdu v danej veci nie je mu umožnené využívať svoj majetok. Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na nečinnosť okresného súdu v predmetnej veci považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 15   000   Sk   a vo   zvyšnej   časti   požiadavku   sťažovateľa,   ktorý   žiadal   primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, zamietol.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby   boli   uskutočnené   v roku 2003,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2002 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   12   811   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci   každý   v   hodnote   4   270   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. 128 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 8 796 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2004