znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 5/01-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 1. marca 2001 predbežne prerokoval podnet na začatie konania L. N., toho času v Ústave na výkon väzby v Ž., pre porušenie práv podľa čl. 19 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Obvodného oddelenia Policajného zboru SR Dolný Kubín   č.   ORP-331/1999   zo   dňa   27.   septembra   1999 a prokurátora   Okresnej prokuratúry v Námestove č. Pn 2024/99-19 zo 6. novembra 1999, a takto

r o z h o d o l :

Podnet L. N.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním z 1. decembra 2000 označeným ako „Sťažnosť pre porušenie Ústavy SR“,   ktoré   doplnil   ďalším   podaním   z 22.   decembra   2000,   sa   na   Ústavný   súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obrátil L. N. (ďalej len „navrhovateľ“) a požiadal   ho,   aby   mu bola   uhradená   škoda   vo   výške   750.000,-   Sk   za   spôsobenú morálnu ujmu a nezákonné rozhodnutie.

Navrhovateľ   napáda   vyššie   citované   rozhodnutia   policajného   orgánu a prokuratúry, ktorými bolo odložené jeho oznámenie pre podozrenie z trestného činu krivého   obvinenia   podľa   §   174   ods.   1   Trestného   zákona,   resp.   zamietnutá   jeho sťažnosť proti takémuto odloženiu.

Podanie navrhovateľa, ktorým aj konkrétne označuje porušené práva, by bolo možné kvalifikovať (po jeho eventuálnom doplnení) ako podnet na začatie konania pre   porušenie   práv   podľa   čl.   130   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   resp. ustanovenia § 18 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Jednou   z predpísaných   náležitostí   podnetu   podľa   ustanovenia   §   20   zákona o ústavnom súde je aj pripojenie k nemu splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom (v splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom). Nesplnenie tejto náležitosti môže byť   dôvodom   na   odmietnutie   podnetu   na   predbežnom   prerokovaní   bez   ústneho pojednávania podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože   uvedené   splnomocnenie   na   zastupovanie   nebolo   k   podnetu navrhovateľa   pripojené,   ústavný   súd   ho   listom   z 3.   januára   2001   upozornil   na označený nedostatok (vrátane jeho zákonného následku) a vyzval na jeho odstránenie v lehote   30   dní   od   doručenia   listu.   Taktiež   ho   upozornil   na   ďalšiu   možnosť,   to znamená v lehote 15 dní od doručenia uvedeného listu podľa ustanovenia § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku požiadať ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta.

Navrhovateľ   požiadal   ústavný   súd   listom   z 8.   januára   2001   o ustanovenie právneho zástupcu.

Nakoľko ústavný súd z obsahu podania navrhovateľa zistil, že tento uplatňuje nárok na ochranu ústavnosti zrejme bezúspešne, lebo pred obrátením sa na ústavný súd nevyužil   na   ochranu   svojich   práv   všetky   právne   prostriedky   nápravy,   ktoré   mu poskytuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (§ 30), uznesením č. k. III. ÚS 5/01-14   z 18. januára 2001 žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel.

Ústavný súd zároveň v tomto uznesení navrhovateľa upozornil, že ak najneskôr do   15   dní   od   jeho   doručenia   nepredloží   plnomocenstvo   pre   advokáta   alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, môže byť jeho podanie odmietnuté pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Navrhovateľ   napriek   obdržaniu   citovaného   uznesenia   dňa   30.   januára   2001, požadované plnomocenstvo dodnes nepredložil. Namiesto toho listom z 5. februára 2001 opätovne požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, hoci ústavný súd už o takejto žiadosti rozhodol, pričom navrhovateľ opätovne nepreukázal využitie dostupných mu prostriedkov nápravy podľa § 30 zákona o prokuratúre (opakovaný prípadne ďalší podnet).

Z vyššie uvedených dôvodov bol potom podnet navrhovateľa odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.