znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 496/2011-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., Česká republika, zastúpeného advokátom Mgr. M. M., Č., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 20, čl. 46, čl. 47 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Prievidza č. k. 9 C/23/2008-53   z   13.   januára   2009   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trenčíne č. k. 19 Co/168/2009-79 z 11. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2011 faxom a 29. júna 2011 poštou doručená sťažnosť Ing. L. M., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd.

Keďže sťažnosť nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným   súdom   podľa   §   20   a   §   50   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), ústavný súd listom č. k. Rvp 1586/2011-6 z 13. júla 2011 oboznámil sťažovateľa so zistenými   nedostatkami   a vyzval   ho,   aby   uviedol,   ktoré   jeho   základné   práva   a slobody a z akých dôvodov mali byť porušené, aby predložil právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov,   ktorých   neústavnosť   namieta,   ako   aj   splnomocnenie   pre   advokáta   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd sťažovateľa zároveň upozornil na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 26. augusta 2011 sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Ústavný súd SR sťažnosti vyhovuje.

2. Ústavný súd SR konštatuje, že v odvolacom konaní pred Krajským súdom Trenčín č. k. 19 Co/168/2009 a v konaní pred Okresným súdom Prievidza č. k. 9 C/23/2008 došlo k porušeniu práv a slobôd sťažovateľa

a) podľa článku 20, podľa článku 46, podľa článku 47, podľa článku 48 Ústavy Slovenskej republiky

b) podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd...

4. Krajský súd Trenčín je povinný uhradiť sťažovateľovi náklady konania.“

Sťažovateľ   zároveň   pripojil   kópiu   rozsudku   Okresného   súdu   Prievidza č. k. 9 C/23/2008-53   z   13.   januára   2009   a   rozsudku   Krajského   súdu   v   Trenčíne č. k. 19 Co/168/2009-79   z   11.   marca   2011   (bez   vyznačenia   dátumu   právoplatnosti) a splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom Mgr. M. M., Č.

II.

Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak tento   zákon   neustanovuje   inak. Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj   osobitné   náležitosti   návrhu   (sťažnosti)   podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný   súd   je   v zmysle   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie   konania.   Uvedené   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené právnym zástupcom, advokátom. Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade napriek výzve ústavného súdu návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit) v spojení s odôvodnením sťažnosti nie je (vo vzťahu k jednotlivým základným právam a slobodám) vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre rozhodnutie   ústavného   súdu o prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie.   Nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí je dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   uvádza,   že   judikáty   Ústavného   súdu   Českej republiky, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti odkazuje, nepatria medzi pramene práva Slovenskej republiky, ktorými je ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011