SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 495/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. PetromTimkom, Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co/453/2014-215z 20. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola24. marca 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovatelia“), vo vecinamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)č. k. 16 Co/453/2014-215 z 20. novembra 2014.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «1. Sťažovatelia (v postavení žalobcov) sa v konaní č. k. 8C/32/2013 na Okresnom súde Zvolen domáhali proti Poľovníckemu spolku
(v postavení žalovaného) určenia, že listina podpísaná dňa 28.12.2011, označená ako „Zmluva o prenájme pozemkov pre účel výkonu práva poľovníctva“ medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v poľovnom revíri v postavení prenajímateľa, ktorí mali byť zastúpení zástupcami ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, a žalovaným v postavení nájomcu (ďalej len „zmluva“), je neplatným právnym úkonom.
2. Okresný súd Zvolen (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 3.12.2013 č. k. 8C/32/2013-124 (ďalej len „prvostupňový rozsudok“) zamietol žalobu výlučne z procesných dôvodov, pretože podľa názoru súdu je daný nedostatok pasívnej vecnej legitimáci“, pričom „okruh účastníkov sporového konania nie je úplný“. Súd v rozsudku neposudzoval meritórnu otázku (ne)platnosti zmluvy.
3. Prvostupňový súd podporil svoj záver o neúplnosti okruhu účastníkov (okrem iného) aj:
a) názorom, podľa ktorého „zo zmluvy údajne Jednoznačne vyplýva, že na strane prenajímateľa sú vlastníci poľovných pozemkov“;
b) názorom, že zmluva „bola uzatvorená medzi vlastníkmi pozemkov“, a preto žaloba mala smerovať „voči všetkým osobám, ktorých sa zmluva týka“; pretože „účastníkmi konania musia byť všetci, ktorých sa zmluva týka“;
c) poukázaním „na ustálenú judikatúru“.
4. Žalobcovia podali proti prvostupňovému rozsudku odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 20.11.2014 č. k. 16Co/453/2014-215 (ďalej len „odvolací rozsudok“) rozhodol tak, že v celom rozsahu potvrdil prvostupňový rozsudok. Odvolací súd využil § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a obmedzil sa iba na konštatovanie správnosti dôvodov prvostupňového rozsudku, plne sa nimi stotožňujúc, doplňujúc pritom, že:
a) „prvostupňový súd sa správne stotožnil s ustálenou judikatúrou vo veci nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobách o neplatnosť právnych úkonov“;
b) ak účastníkmi právneho úkonu neboli všetci, ktorí mali byť účastníkmi, „žaloba musí smerovať proti všetkým osobám, ktoré mali byť účastníkmi, pretože rozhodnutie súdu sa týka ich všetkých“;
c) za situácie, „keď žalobcovia smerovali žalobu len proti jedinému účastníkovi právneho úkonu, správne okresný súd dospel k záveru, že ide o nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane“.»
Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje aby ústavný súd vo veci samejprijal tento nález:
„I. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.11.2014 č. k. 16Co/453/2014-215 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
II. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.11.2014 č. k. 16Co/453/2014-215 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
III. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný zaplatiť sťažovateľom náhradu trov konania, do rúk právneho zástupcu sťažovateľov.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absenciapriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej stranea namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na stranedruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietanýmpostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Sťažovateľ tvrdí, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené jehozákladné práva označené v petite sťažnosti, zaručené ústavou a dohovorom.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
V rámci predbežného prerokovania veci ústavný súd po preskúmaní sťažnostikonštatuje, že podanie sťažovateľa neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručilžiadne písomné podklady.
Ústavný súd v nadväznosti na to pripomína, že nedostatky zákonom predpísanýchnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontextetoho, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, a preto má maťvedomosť o potrebe splnenia zákonom predpísaných náležitostí, ústavný súd jeho sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonompredpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015