znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 495/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. PetromTimkom, Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivésúdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základnýchslobôd rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   č.   k.   16   Co/453/2014-215z 20. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola24. marca 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „sťažovatelia“),   vo   vecinamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)č. k. 16 Co/453/2014-215 z 20. novembra 2014.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «1. Sťažovatelia (v postavení žalobcov) sa v konaní č. k. 8C/32/2013 na Okresnom súde Zvolen domáhali proti Poľovníckemu spolku

(v postavení žalovaného) určenia, že listina podpísaná dňa 28.12.2011,   označená   ako   „Zmluva   o   prenájme   pozemkov   pre   účel   výkonu   práva poľovníctva“   medzi   vlastníkmi   poľovných   pozemkov   v   poľovnom   revíri v postavení   prenajímateľa,   ktorí   mali   byť   zastúpení   zástupcami ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, a žalovaným v postavení nájomcu (ďalej len „zmluva“), je neplatným právnym úkonom.

2. Okresný súd Zvolen (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 3.12.2013 č.   k.   8C/32/2013-124   (ďalej   len   „prvostupňový   rozsudok“)   zamietol   žalobu   výlučne z procesných   dôvodov,   pretože   podľa   názoru   súdu   je   daný   nedostatok   pasívnej   vecnej legitimáci“, pričom „okruh účastníkov sporového konania nie je úplný“. Súd v rozsudku neposudzoval meritórnu otázku (ne)platnosti zmluvy.

3. Prvostupňový súd podporil svoj záver o neúplnosti okruhu účastníkov (okrem iného) aj:

a) názorom, podľa ktorého „zo zmluvy údajne Jednoznačne vyplýva, že na strane prenajímateľa sú vlastníci poľovných pozemkov“;

b)   názorom,   že   zmluva   „bola   uzatvorená   medzi   vlastníkmi   pozemkov“,   a   preto žaloba mala smerovať „voči všetkým osobám, ktorých sa zmluva týka“; pretože „účastníkmi konania musia byť všetci, ktorých sa zmluva týka“;

c) poukázaním „na ustálenú judikatúru“.

4. Žalobcovia podali proti prvostupňovému rozsudku odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 20.11.2014 č. k. 16Co/453/2014-215 (ďalej len „odvolací rozsudok“) rozhodol tak, že v celom rozsahu potvrdil prvostupňový rozsudok. Odvolací súd využil § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a obmedzil sa iba na konštatovanie správnosti dôvodov prvostupňového rozsudku, plne sa nimi stotožňujúc, doplňujúc pritom, že:

a) „prvostupňový súd sa správne stotožnil s ustálenou judikatúrou vo veci nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobách o neplatnosť právnych úkonov“;

b) ak účastníkmi právneho úkonu neboli všetci, ktorí mali byť účastníkmi, „žaloba musí smerovať proti všetkým osobám, ktoré mali byť účastníkmi, pretože rozhodnutie súdu sa týka ich všetkých“;

c) za situácie, „keď žalobcovia smerovali   žalobu len proti jedinému účastníkovi právneho   úkonu,   správne   okresný   súd   dospel   k   záveru,   že   ide   o   nedostatok   vecnej legitimácie na žalovanej strane“.»

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje aby ústavný súd vo veci samejprijal tento nález:

„I.   Rozsudkom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   zo   dňa   20.11.2014   č.   k. 16Co/453/2014-215 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

II.   Rozsudok   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   zo   dňa   20.11.2014   č.   k. 16Co/453/2014-215 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný zaplatiť sťažovateľom náhradu trov konania, do rúk právneho zástupcu sťažovateľov.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Dôvodom   na   odmietnutie   návrhu   pre   jeho   zjavnú   neopodstatnenosť   je   absenciapriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej stranea namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na stranedruhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí   relevantnú   súvislosť   medzi   namietanýmpostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľnamieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a   túto   odmietne   (obdobne   napr.III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

Sťažovateľ   tvrdí,   že   napadnutým   rozsudkom   krajského   súdu   boli   porušené   jehozákladné práva označené v petite sťažnosti, zaručené ústavou a dohovorom.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V   rámci   predbežného   prerokovania   veci   ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnostikonštatuje, že podanie sťažovateľa neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručilžiadne písomné podklady.

Ústavný súd v nadväznosti na to pripomína, že nedostatky zákonom predpísanýchnáležitostí   vyplývajúce   z   podania   sťažovateľa   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontextetoho,   že   sťažovateľ   je   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   a   preto   má   maťvedomosť o potrebe splnenia zákonom predpísaných náležitostí, ústavný súd jeho sťažnosťodmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   nesplnenia   zákonompredpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015