SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 494/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkouJUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 (ďalejaj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že v konaní vedenomokresným súdom pod sp. zn. 4 C/501/2008, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o žalobeo ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vystupovala sťažovateľka v procesnompostavení odporkyne a bola zastúpená advokátkou ⬛⬛⬛⬛,.
Okresný súd rozsudkom č. k. 4 C/501/2008-242 z 18. mája 2011 konanie v častio zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Uvedenérozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)č. k. 8 Co/316/2011-288 z 5. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2012. Postupokresného súdu „v konaní vo veci samej“ bol predmetnom ústavného prieskumu v súvislostiso sťažnosťou sťažovateľky, ktorú ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 453/2014-9 z 30. júla2014 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, keď zistil, že „okresný súd v napadnutom konaní v rozsahu vymedzenom sťažovateľkou... vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu jej právnej neistoty, a preto už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda... nemohol už ani porušovať jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“.
Rozsudkom č. k. 4 C/501/2008-242 z 18. mája 2011 okresný súd taktiež vyslovil, žeo trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Vykonal tak uznesenímč. k. 4 C/501/2008-314 z 25. novembra 2014, ktorým sťažovateľke priznal náhradu trovkonania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 491,98 €. Proti uvedenémuuzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konania podal odvolanie 18. decembra2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd dosiaľ „vec nepredložil Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní o trovách právneho zastúpenia, pričom o jej trovách nekonal a nerozhodol. Stav neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku doposiaľ trvá, pričom vinou neefektívneho konania a prieťahov nebolo doposiaľ ani v konaní o trovách konania, ktoré sťažovateľke vznikli, a ani o trovách právneho zastúpenia právoplatne rozhodnuté.“. Z tohto dôvodu sťažovateľka ešte 13. marca 2015 podalapredsedovi okresného súdu „sťažnosť na prieťahy a porušenie môjho práva na spravodlivé súdne konanie“.
Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 porušil jej základné právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, abyokresnému súdu prikázal v konaní vedenom sp. zn. 4 C/501/2008 konať bez zbytočnýchprieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trovprávneho zastúpenia v sume 295,74 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bezprítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008. Ťažiskovým argumentom,ktorým sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojich práv, je skutočnosť, že dosiaľ neboloprávoplatne rozhodnuté o trovách predmetného konania.
Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak akoprávoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právuna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytujev konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanietýchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) eštemohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených právzohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jehoveci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04,IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádzak porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, žejednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnúpreventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základnýchpráv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Uvedená judikatúra je sťažovateľke aj jej právnej zástupkyni známa už z uzneseniaústavného súdu č. k. II. ÚS 453/2014-9 z 30. júla 2014.
Na doplnenie ústavný súd uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní mánevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkýmmateriálne. Okrem toho, prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranučl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takúintenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmetkonania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutíspravodlivosti (IV. ÚS 242/07).
Ako bolo uvedené, okresný súd o trovách konania rozhodol ešte pred podanímsťažnosti ústavnému súdu, keď uznesením č. k. 4 C/501/2008-314 z 25. novembra 2014priznal sťažovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume491,98 €. Proti uvedenému uzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konaniapodal odvolanie 18. decembra 2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015právna zástupkyňa sťažovateľky.
Ústavný súd na krajskom súde zistil, že spis okresného súdu sp. zn. 4 C/501/2008spolu s opravnými prostriedkami mu bol doručený 2. apríla 2015. Krajský súd vec vediepod sp. zn. 2 Co/96/2015 a o odvolaniach účastníkov dosiaľ nerozhodol.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že okresný súdrozhodnutím o trovách konania, jeho doručením účastníkom konania, vykonanímprocesných úkonov súvisiacich s podanými opravnými prostriedkami, ako aj predloženímveci odvolaciemu súdu vykonal všetky zákonom predpokladané úkony smerujúcek odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky. Keďže okolnosti posudzovaného prípadunedosahujú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšiekonanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v ňou napadnutej časti konaniavedeného pod sp. zn. 4 C/501/2008, ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľkynezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015