znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 494/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkouJUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresnéhosúdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),pre namietané   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresnéhosúdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 (ďalejaj „napadnuté konanie“).

Z obsahu   sťažnosti   a z k nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenomokresným súdom pod sp. zn. 4 C/501/2008, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o žalobeo ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vystupovala sťažovateľka v procesnompostavení odporkyne a bola zastúpená advokátkou ⬛⬛⬛⬛,.

Okresný súd rozsudkom č. k. 4 C/501/2008-242 z 18. mája 2011 konanie v častio zaplatenie   nemajetkovej   ujmy   zastavil   a   vo   zvyšnej   časti   návrh   zamietol.   Uvedenérozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)č. k. 8 Co/316/2011-288 z 5. júna 2012 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2012. Postupokresného súdu „v konaní vo veci samej“ bol predmetnom ústavného prieskumu v súvislostiso sťažnosťou sťažovateľky, ktorú ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 453/2014-9 z 30. júla2014   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú,   keď   zistil,   že „okresný   súd   v napadnutom konaní   v rozsahu   vymedzenom   sťažovateľkou...   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu jej právnej neistoty, a preto už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh tohto konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda... nemohol už ani porušovať jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“.

Rozsudkom č. k. 4 C/501/2008-242 z 18. mája 2011 okresný súd taktiež vyslovil, žeo trovách   konania   rozhodne   samostatným   uznesením.   Vykonal   tak   uznesenímč. k. 4 C/501/2008-314   z 25.   novembra   2014,   ktorým   sťažovateľke   priznal   náhradu   trovkonania   pozostávajúcu   z trov   právneho   zastúpenia   v sume   491,98   €.   Proti   uvedenémuuzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konania podal odvolanie 18. decembra2014 právny zástupca navrhovateľa a 12. januára 2015 právna zástupkyňa sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd dosiaľ „vec nepredložil Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní o trovách právneho zastúpenia, pričom o jej trovách   nekonal   a nerozhodol.   Stav   neistoty   sťažovateľky   o výsledok   konania   ako   celku doposiaľ   trvá,   pričom   vinou   neefektívneho   konania   a prieťahov   nebolo   doposiaľ   ani v konaní o trovách konania, ktoré sťažovateľke vznikli, a ani o trovách právneho zastúpenia právoplatne   rozhodnuté.“. Z tohto   dôvodu   sťažovateľka   ešte   13.   marca   2015   podalapredsedovi okresného súdu „sťažnosť na prieťahy a porušenie môjho práva na spravodlivé súdne konanie“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/501/2008 porušil jej základné právona prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právona prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   abyokresnému súdu prikázal v konaní vedenom sp. zn.   4 C/501/2008 konať bez zbytočnýchprieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ako aj náhradu trovprávneho zastúpenia v sume 295,74 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľkyna prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a   právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného   súdu v konaní   vedenom   pod sp. zn.   4   C/501/2008.   Ťažiskovým   argumentom,ktorým sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojich práv, je skutočnosť, že dosiaľ neboloprávoplatne rozhodnuté o trovách predmetného konania.

Pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľačl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak akoprávoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   ochrana   základnému   právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právuna prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   poskytujev konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanietýchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) eštemohlo   trvať.   To   znamená,   že   ústavný   súd   pri   skúmaní   porušenia   označených   právzohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jehoveci,   pretože   len   v takom   prípade   možno   uvažovať   o ich   porušení   (IV.   ÚS   226/04,IV. ÚS 202/2010).   Ak v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   nedochádzak porušovaniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, žejednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnúpreventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základnýchpráv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Uvedená judikatúra je sťažovateľke aj jej právnej zástupkyni známa už z uzneseniaústavného súdu č. k. II. ÚS 453/2014-9 z 30. júla 2014.

Na   doplnenie   ústavný   súd   uvádza,   že   nie   každý   prieťah   v   súdnom   konaní   mánevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48ods.   2   ústavy   je   pojem   autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a   aplikovať   predovšetkýmmateriálne. Okrem toho, prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranučl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takúintenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä predmetkonania,   teda   čo   je   pre   sťažovateľa   v   stávke)   by   bolo   možné   uvažovať   o   odmietnutíspravodlivosti (IV. ÚS 242/07).

Ako   bolo   uvedené,   okresný   súd   o trovách   konania   rozhodol   ešte   pred   podanímsťažnosti ústavnému súdu, keď uznesením č. k. 4 C/501/2008-314 z 25. novembra 2014priznal sťažovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume491,98 €. Proti uvedenému uzneseniu z dôvodu nesprávneho výpočtu výšky trov konaniapodal   odvolanie   18.   decembra   2014   právny   zástupca   navrhovateľa   a 12.   januára   2015právna zástupkyňa sťažovateľky.

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že spis okresného súdu sp. zn. 4 C/501/2008spolu s opravnými prostriedkami mu bol doručený 2. apríla 2015. Krajský súd vec vediepod sp. zn. 2 Co/96/2015 a o odvolaniach účastníkov dosiaľ nerozhodol.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súdrozhodnutím   o trovách   konania,   jeho   doručením   účastníkom   konania,   vykonanímprocesných úkonov súvisiacich s podanými opravnými prostriedkami, ako aj predloženímveci   odvolaciemu   súdu   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   úkony   smerujúcek odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky. Keďže okolnosti posudzovaného prípadunedosahujú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšiekonanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   okresným   súdom   v ňou   napadnutej   časti   konaniavedeného pod sp. zn. 4 C/501/2008, ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľkynezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015