znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 494/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. M., S., Ing. L. K., B., a obchodnej spoločnosti B., a. s., B., zastúpených A., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. I. S., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazmi Okresného súdu Bratislava II sp. zn. OS BA-II-V-24-1/2011 a OS BA-II-V-25-1/2011 na domovú prehliadku zo 17. augusta 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. M., Ing. L. K. a obchodnej spoločnosti B., a. s.,   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra 2011 doručená sťažnosť Ing. J. M., Ing. L. K. a obchodnej spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľ v treťom rade“; spolu len „sťažovatelia“), v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazmi na domovú prehliadku zo 17. augusta 2011, ktoré vydal Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)   pod   sp.   zn.   OS   BA-II-V-24-1/2011   a   OS   BA-II-V-25-1/2011   na   základe   návrhu Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) zo 16. augusta 2011, pretože „vyšetrovateľ vo veci začal trestné stíhanie pre zločin poškodzovania veriteľa“.

Zo   sťažnosti   ďalej   vyplýva,   že „V   prípade   sťažovateľov   sa   vykonala   domová prehliadka z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní potrebovali zabezpečiť účtovné doklady týkajúce sa dvoch spoločností.   Pri potrebe zabezpečenia listinných dôkazov sa prioritne   postupuje   podľa   ustanovení   štvrtého   dielu,   štvrtej   hlavy   Trestného   poriadku (Vydanie, odňatie a prevzatie veci, uchovanie a vydanie počítačových údajov).“.

Sťažovatelia   zastávajú   názor,   že   vydanie   predmetných   príkazov   na   domovú prehliadku nebolo nutné a podstata   ich   nezákonnosti   spočívala v tom, že orgány činné v trestnom   konaní   ani   raz   predtým   sťažovateľov   nevyzvali   na   vydanie   dokumentov, a dôkazy na objasnenie trestného činu bolo možné zabezpečiť aj inak ako cez domovú prehliadku.   Okresný   súd   nebral   do   úvahy   ani   vplyv   vykonanej   domovej   prehliadky   na povesť sťažovateľov, pretože pred domom sa v tom čase nachádzali viacerí ich klienti.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný   súd   vydaním   predmetných   príkazov   sp.   zn.   OS   BA-II-V-24-1/2011 a OS BA-II-V-25-1/2011 na domovú prehliadku porušil ich základné právo na domovú slobodu a ochranu súkromia v zmysle čl. 8 dohovoru a čl. 21 ústavy.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 341/08).

Sťažovatelia   považujú   príkazy   na   domovú   prehliadku   okresného   súdu   sp.   zn. OS BA-II-V-24-1/2011 a OS BA-II-V-25-1/2011 zo 17. augusta 2011 za porušujúce ich označené základné právo podľa čl. 21 ústavy a právo podľa čl. 8 dohovoru tým, že sú nezákonné.

Z príslušných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že osobitným zásahom do nedotknuteľnosti   obydlia   je   domová   prehliadka   a   možno   ju   uskutočniť   len   pre   účely trestného konania, na písomný príkaz sudcu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (Trestný poriadok). V preskúmavanom prípade posúdenie opodstatnenosti nariadenia a vykonania domovej prehliadky patrí do právomoci všeobecného súdu, pretože všeobecný súd skúma celý priebeh trestného konania a musí komplexne hodnotiť dôkazy v ňom vykonané, a to aj s ohľadom na ústavnosť zásahu do základných práv a slobôd ďalších osôb týmito dôkazmi dotknutých (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva aj právny názor, podľa ktorého ak sťažovatelia ako   osoby,   proti   ktorým   sa   vedie   trestné   stíhanie   tvrdia,   že   predmetným   príkazom   na domovú prehliadku boli porušené ich základné práva a slobody podľa ústavy a dohovoru, môžu tento argument uviesť aj v konaní pred všeobecným súdom vo svojej trestnej veci a   v   rámci   obhajoby   požiadať   o   vylúčenie   dôkazov   získaných   podľa   ich   presvedčenia nezákonnou   domovou   prehliadkou   (III.   ÚS   110/05,   III.   ÚS   97/06,   IV.   ÚS   341/08). Sťažovateľ v treťom rade (právnická osoba) mal v danom prípade tiež právo podať žalobu na   príslušnom   všeobecnom   súde,   ak   sa   domnieva,   že   došlo   k   neoprávnenému   zásahu do povesti právnickej osoby (§ 19c v spojení s § 19b Občianskeho zákonníka).

Ústavný súd po preskúmaní konkrétnych okolností prípadu konštatoval, že uvedený právny názor treba aplikovať aj v právnej veci sťažovateľov. Ústavný súd totiž na základe argumentácie   uvedenej   v   sťažnosti   nenašiel   dôvod   na   to,   aby   sa   v   tejto   veci   neriadil princípom subsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. V danom prípade môžu sťažovatelia účinne uplatniť všetky námietky, ktoré uviedli v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu vo vzťahu k namietaným príkazom   okresného   súdu   na   domovú   prehliadku   v   konaní   pred   všeobecným   súdom. Neakceptovanie   princípu   subsidiarity   vo   veci   sťažovateľov   považuje   ústavný   súd   za neprípustné aj preto, že nezohľadnenie právomoci všeobecného súdu by bolo neústavným zásahom   do   kompetencií   všeobecného   súdnictva   podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   bez primeraných dôvodov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie (podobne napr. III. ÚS 83/05, IV. ÚS 341/08).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011