znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 491/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská 37,Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o.,Pri starej prachárni 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. ĽubicaPavelková Chabadová, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Ro/143/2013, sp. zn. 2 Ro/193/2013,sp. zn. 2 Ro/87/2013, sp. zn. 2 Ro/269/2013, sp. zn. 2 Ro/83/2013, sp. zn. 3 Ro/116/2013,sp. zn. 2 Ro/200/2013, sp. zn. 9 Ro/196/2013, sp. zn. 8 Ro/167/2013, sp. zn. 8 Ro/188/2013,sp. zn. 9 Ro/222/2013, sp. zn. 8 Ro/117/2013, sp. zn. 8 Ro/184/2013, sp. zn. 2 Ro/275/2013,sp. zn. 2 Ro/258/2013, sp. zn. 2 Ro/218/2013, sp. zn. 2 Ro/203/2013, sp. zn. 2 Ro/184/2013,sp. zn. 2 Ro/118/2013, sp. zn. 3 Ro/200/2013, sp. zn. 3 Ro/76/2013, sp. zn. 3 Ro/103/2013,sp. zn. 3 Ro/139/2013, sp. zn. 3 Ro/283/2013, sp. zn. 9 Ro/181/2013, sp. zn. 1 Ro/95/2013,sp. zn. 9 Ro/106/2013, sp. zn. 9 Ro/230/2013, sp. zn. 8 Ro/247/2013, sp. zn. 8 Ro/165/2013,sp. zn. 9 Ro/187/2013, sp. zn. 9 Ro/138/2013, sp. zn. 9 Ro/236/2013 a sp. zn. 8 Ro/82/2013a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s.,   o d m i e t a   pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola2. februára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., Prievozská37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalejlen „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Ro/143/2013, sp. zn. 2 Ro/193/2013,sp. zn. 2 Ro/87/2013, sp. zn. 2 Ro/269/2013, sp. zn. 2 Ro/83/2013, sp. zn. 3 Ro/116/2013,sp. zn. 2 Ro/200/2013, sp. zn. 9 Ro/196/2013, sp. zn. 8 Ro/167/2013, sp. zn. 8Ro/188/2013,sp. zn. 9 Ro/222/2013, sp. zn. 8 Ro/117/2013, sp. zn. 8 Ro/184/2013, sp. zn. 2 Ro/275/2013,sp. zn. 2 Ro/258/2013, sp. zn. 2 Ro/218/2013, sp. zn. 2 Ro/203/2013, sp. zn. 2 Ro/184/2013,sp. zn. 2 Ro/118/2013, sp. zn. 3 Ro/200/2013, sp. zn. 3 Ro/76/2013, sp. zn. 3 Ro/103/2013,sp. zn. 3 Ro/139/2013, sp. zn. 3 Ro/283/2013, sp. zn. 9 Ro/181/2013, sp. zn. 1 Ro/95/2013,sp. zn. 9 Ro/106/2013, sp. zn. 9 Ro/230/2013, sp. zn. 8 Ro/247/2013, sp. zn. 8 Ro/165/2013,sp. zn. 9 Ro/187/2013, sp. zn. 9 Ro/138/2013, sp. zn. 9 Ro/236/2013 a sp. zn. 8 Ro/82/2013(ďalej len „napadnuté konania“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku... uvedené podanie sťažovateľ   urobil   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš   listom,   ktorým   sťažovateľovi   oznamuje,   že   mu   vracia   „DVD   nosič   obsahujúci elektronické   dokumenty   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom,   keďže   súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou   formou,   prostredníctvom   zaručeného   elektronického   podpisu   podľa osobitných   predpisov“.   Na   tento   list   reagoval   sťažovateľ   listom,   v   ktorom   uvádza,   že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku.   Ako   už   zo   samotného   názvu   (a aj   obsahu)   tohto   listu   nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejme možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie   urobené   elektronickými   prostriedkami   (t. j.   na   DVD   nosiči)   je   podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa   osobitného   zákona.   Sťažovateľ   v ďalšom   konštatoval,   že   podanie   bolo   urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31. 03. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na   prijímanie   takých   podaní.   Sťažovateľ   ďalej   zdôraznil,   že   Občiansky   súdny   poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné   podanie   malo   byť   pred   ostatnými   spôsobmi   uprednostňované,   resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade   so   zákonom,   a   to   elektronickými   prostriedkami   podpísanými   zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   svojím   nálezom   konštatoval   porušenie   ústavného   práva sťažovateľa.»

Ústavný   súd   nálezom   sp. zn. II.   ÚS   148/08   z   24.   júna   2008   vyslovil   porušeniezákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisoma okresnému súdu prikázal konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 urobenéhoelektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušnýchustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku.   V relevantnej   časti   odôvodnenia   citovanéhonálezu ústavný súd uviedol, že „V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresnéhosúdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatiekonania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemupodľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohtopodania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom záverenemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcťpodanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťouokresného   súdu   vychádzať   z   toho,   že   podanie   bolo   doručené   s   účinkami   pôvodnéhodoručenia.“.

Sťažovateľka ďalej uvádza: «Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania,   o   ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom.   V   súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006. je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto dovolanie a v ktorej Okresný súd Veľký Krtíš zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval sťažovateľa až v roku 2013,   bol   podaný   dňa   24   7.   2006...   V obdobných,   resp.   skutkovo   totožných   konaniach sa rozhodovalo aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu... Európsky súd pre ľudské   práva   jednomyseľne   rozhodol,   že   Okresný   súd   porušil   žalobcovi   právo   na spravodlivé súdne konanie... V súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu v totožných veciach mal a má žalobca za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 31. 3. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej Okresný súd Veľký Krtíš zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval žalobcu až v roku 2013, bol podaný dňa 31. 3. 2006...   Okresný   súd   Veľký   Krtíš   sa   nestotožnil   s   tvrdením   sťažovateľa,   že   ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31.   3.   2006   a   24.   7.   2006...   Preto   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie   súdneho   poplatku   zastavil.   Sťažovateľ   sa   vo   veci   odvolal...   Krajský   súd v Banskej   Bystrici   uznesenie   o zastavení   konania   potvrdil...   Namietal,   že   sťažovateľ neuniesol akési dôkazné bremeno, keď bol podľa odvolacieho súdu povinný preukázať..., že ide skutočne o žaloby podávané pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby, doručené v roku 2013 prvý krát.»

Sťažovateľka k sťažnosti pripojila uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,z ktorých   vyplýva,   že   ochrany   svojich   práv   sa   domáhala   i   podaním   dovolaní   protiuzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré však dovolací súd odmietol.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd o jejsťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).

3. Spoločnosti Lawyer Partners a. s... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 13.600,- Eur...

4. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť spoločnosti Lawyer Partners a. s... trovy konania...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono   ústavnom   súde“)   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavnýsúd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťamiiba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súdpri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahovústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom petitsvojej sťažnosti nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu sťažnostižiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ beztoho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, a v bode 2 petitu žiada, aby ústavný súdokresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto podaní“ jenezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný. Ústavný súdz dôvodov   procesnej   ekonómie   upustil   od   výzvy   adresovanej   právnej   zástupkynisťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil predmet tohtokonania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenieuvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiuo tejto sťažnosti.

Zo zistení ústavného súdu totiž vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podaťproti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorombol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak vo všetkých napadnutýchkonaniach aj urobil. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky pretov danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015