SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 490/2021-7
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 14Em/1/2017-490 z 23. apríla 2021 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Návrh sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bolo 28. mája 2021 doručené podanie sťažovateľky označené ako „Sťažnosť“ vo veci namietaného porušenia bližšie nekonkretizovaných základných práv a slobôd sťažovateľky rozhodnutím Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia. Napadnuté rozhodnutie sťažovateľka prevzala 20. mája 2021.
2. Z návrhu na začatie konania, ktorý ústavný súd vyhodnotil ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), a z jeho príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení povinnej účastníčkou konania o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „maloletá“), ktoré je vedené okresným súdom pod sp. zn. 14Em/1/2017.
3. Napadnutým rozhodnutím okresného súdu bola sťažovateľke uložená poriadková pokuta 500 eur, keďže sa bez náležitého ospravedlnenia, uvedenia a najmä preukázania vážneho dôvodu, ktorý by jej bránil v účasti na nariadenom súdnom pojednávaní 23. apríla 2021, na pojednávanie nedostavila, hoci naň bola riadne a včas predvolaná, a zároveň bezdôvodne neuposlúchla príkaz súdu na zabezpečenie prítomnosti maloletej na pojednávaní.
4. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na pojednávaní 23. apríla 2021 predložil jej splnomocnený zástupca ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľky pri akýchkoľvek právnych úkonoch.
5. Sťažovateľka zároveň informovala ústavný súd o udalosti z 28. februára 2019, keď bolo na ⬛⬛⬛⬛ “ vykonané psychologické vyšetrenie maloletej (dcéry sťažovateľky, pozn.). Dňa 1. marca 2019 škola oznámila sťažovateľke, že pri psychologickom vyšetrovaní boli prítomné ďalšie 3 osoby, ktorých mená nie sú známe. Psychologické vyšetrenie maloletej bolo vykonané bez písomného súhlasu zákonného zástupcu (sťažovateľky, pozn.), čím boli porušené práva zákonného zástupcu maloletej. Sťažovateľka žiadala Okresnú prokuratúru Košice II o zaslanie písomného posudku z psychologického vyšetrenia maloletej, ktorý vypracovala ⬛⬛⬛⬛. Vypracovaný znalecký posudok nebol do dňa spísania ústavnej sťažnosti (25. mája 2021) zaslaný sťažovateľke a sťažovateľke nie sú známe ani mená 3 osôb, ktoré boli prítomné pri psychologickom vyšetrovaní maloletej.
6. Sťažovateľka sa obracia na ústavný súd „o prešetrenie týchto dôležitých skutočností a z akého dôvodu sú dlhodobo porušované práva maloletého dieťaťa ⬛⬛⬛⬛ “.
II.
Predbežné prerokovanie návrhu
7. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
8. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich z § 34 ods. 1, § 39 ods. 3, § 43 a § 123 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 55, § 124 a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
10. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
11. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
12. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania...
13. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať: a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
14. Ústavný súd konštatuje, že návrh sťažovateľky na začatie konania v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde. Návrh sťažovateľky pôsobí zmätočne a nekonzistentne, keď formálne smeruje proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, jeho dôvody sú však zamerané na celkom iný zásah (psychologické vyšetrenie maloletej). Odôvodnenie návrhu je nedostatočné a príliš všeobecné, teda neposkytuje základný východiskový rámec pre rozhodovanie ústavného súdu. Sťažovateľka v návrhu neoznačila, ktoré základné práva a slobody mali byť napadnutým rozhodnutím v jej prípade porušené, ani neuviedla, akého rozhodnutia sa na ústavnom súde domáha. Návrh na začatie konania vykazuje aj nedostatok spočívajúci v tom, že k nemu nebolo pripojené plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľky advokátom podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Nedostatky návrhu spôsobujú, že ústavný súd nedokáže v danom prípade posúdiť ani to, či sú splnené procesné podmienky konania pred ústavným súdom.
15. V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, ktorú by ústavný súd mohol prijať po jej predbežnom prerokovaní na ďalšie konanie. Ústavný súd pritom opakovane zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom ustanovených náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).
16. Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti vzal do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka už bola ústavným súdom v súvislosti s jej skoršími sťažnosťami upozornená na nevyhnutné obsahové náležitosti ústavnej sťažnosti, a tiež poučená o následkoch ich absencie (vo veciach vedených pod sp. zn. Rvp 1591/2019, Rvp 360/2020 a Rvp 1280/2020). Rovnako tak bola sťažovateľka ústavným súdom poučená o povinnom právnom zastúpení v konaní pred ústavným súdom, ako aj o mechanizme ustanovovania právneho zástupcu v prípadoch, ak si tohto nemôže sama zvoliť, a žiada o jeho ustanovenie. S ohľadom na tieto skutočnosti, ako aj na rozsah zistených nedostatkov a charakter uplatňovaných námietok, ústavný súd nepovažoval za účelné a hospodárne odstraňovať vytknuté nedostatky ústavnej sťažnosti výzvou podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
17. Ústavný súd preto návrh sťažovateľky na začatie konania pri jeho predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2021
Robert Šorl
predseda senátu