znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 490/2011-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 22/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2011 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „mestská časť“) v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 22/2010.

Z   obsahu tejto   opakovanej   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie svojich   práv „v preskúmaní   rozhodnutia   správneho   orgánu súdom   zo dňa 15.   3.   2010 Krajským súdom v Bratislave pod č. k. 3 Sp 22/2010“. Sťažovateľ poukázal na obsah svojej sťažnosti   z   24.   júna   2011   adresovanej   ústavnému   súdu   (sp.   zn.   Rvp   1558/2011) a v podrobnostiach uviedol:

„Nestačí len protizákonne konať o podanej žiadosti, ale je nutné konať efektívne, predovšetkým právoplatne vec rozhodnúť. Ako účastník konania som sa snažil o efektívne právoplatné rozhodnutie vo veci samej, najmä podávaním nápravných prostriedkov... Naposledy bola dňa 30. 05. 2011 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní vedená na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 3 Sp 22/2010, kedy súd efektívne nekonal.

Krajský   súd   v   Bratislave   pod   Spr.   2112/2011   zo   dňa   14.   06.   2011   sťažnosť   na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 22/2010 vyhodnotil ako dôvodnú a uviedol, že vec sp. zn. 3 Sp 22/2010 bude prevedená do režimu sledovania vecí podpredsedníčkou krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.

Napriek prísľubu zo dňa 14. 06. 2011 podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave, že   ďalšie   bezprieťahové   vybavovanie   veci   bude   pravidelne   sledovať,   vo   veci   súd   stále nekoná.“

Sťažovateľ podávajúc sťažnosť na postup krajského súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov žiadal ústavný súd o zistenie, z akých dôvodov sa v uvedenej veci nekoná, a o zabezpečenie nápravy vzniknutého stavu veci.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Vychádzajúc z obsahu podania ústavný súd konštatuje, že podaná sťažnosť nespĺňa náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   ktoré   sú ustanovené   v   §   20   ods.   1   a   ods.   3   a   §   50   ods.   1   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde. Nedostatky   spočívajú   predovšetkým   v   absencii   jednoznačne   formulovaného   návrhu   na rozhodnutie   ústavného   súdu   vo   veci,   t.   j.   petitu   sťažnosti,   v   ktorom   nie   je   dostatočne označené základné právo, ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha. Zmätočnosť sťažnosti   spočíva   aj   v   skutočnosti,   že   napriek   úvodnému   označeniu   mestskej   časti a krajského súdu ako porušovateľov základných práv v opísaných dôvodoch sťažnosti, ako aj v návrhu rozhodnutia vo veci sťažovateľ napáda len postup krajského súdu.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom   a   publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

Aj keď ústavný súd zistil nedostatky v náležitostiach sťažnosti, vzhľadom na to, že sťažovateľ   nemal   právneho   zástupcu,   ktorý   by   ho   zastupoval   v   konaní   pred   ústavným súdom, a ani o neho nepožiadal, posúdil sťažnosť podľa celkového obsahu ako sťažnosť namietajúcu porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestskej časti v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp 22/2010.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažnosti,   ako   aj   na   obsah   predchádzajúcej   sťažnosti sťažovateľa z 24. júna 2011 vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 334/2011, na ktorú posudzovaná sťažnosť doručená 9. septembra 2011 priamo nadväzuje, ústavný súd dospel k záveru, že by bolo bez právneho významu ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu, keďže   už   pri   predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   považoval   za   dôvodné   sťažnosť odmietnuť aj bez toho, aby sťažovateľa vyzýval na jej ďalšie doplnenie.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa s dĺžkou konania krajského súdu vedeného pod sp. zn. 3 Sp 22/2010 preskúmavajúceho v správnom súdnictve vybavenie jeho žiadosti o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov mestskou časťou v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestskej časti v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta postup mestskej časti v konaní vedenom pod sp. zn. 176/2003-642093-Já, považuje ústavný súd za neprípustnú podľa § 24 zákona o ústavnom súde, pretože sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol a tento nedostatok podmienky konania (t. j. nedostatok právomoci ústavného súdu), pre ktorý bola skoršia sťažnosť odmietnutá uznesením sp. zn. IV. ÚS 334/2011 z 3. augusta 2011, nie je možné považovať za odstránený.

Uvedený nedostatok podmienky konania vyplýva z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv   sťažovateľa   a   vecne   sa   zaoberať iba   tými   sťažnosťami,   ak sa   sťažovateľ   nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom   prostredníctvom   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje. V danom prípade, ako už konštatoval ústavný súd v uznesení sp. zn. IV. ÚS 334/2011 z 3. augusta 2011 vo veci žiadosti sťažovateľa vedenej mestskou časťou, je na preskúmanie nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým je aj mestská časť, daná právomoc všeobecného súdu v rámci správneho súdnictva (§ 250t zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v   znení   neskorších   predpisov).   Túto   právomoc   správneho   súdnictva   nemožno   nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Keďže   z   okolností   uvádzaných   sťažovateľom   v   sťažnosti   nevyplýva,   že   by   už špecifikovaná   podmienka   konania bola splnená, vo   vzťahu k   tej   časti   sťažnosti,   ktorou sťažovateľ   namietal   prieťahy   v   konaní   vedenom   mestskou   časťou   pod   sp.   zn. 176/2003-642093-Já,   považoval   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   24   písm.   a)   zákona o ústavnom súde za neprípustnú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010

Predchádzajúcu sťažnosť doručenú ústavnému súdu 27. júna 2011, ktorou sťažovateľ prvýkrát namietal porušenie označených práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sp/22/2010, ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 334/2011 z 3. augusta 2011 odmietol z dôvodu jej neprípustnosti s poukazom na § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uvádzaný dôvod neprípustnosti vyplýval z toho, že sťažovateľ ani nie do jedného mesiaca od   podania   sťažnosti   na   vznik   prieťahov   v   konaní   predsedníčke   krajského   súdu   podal sťažnosť pre porušenie označených základných práv aj ústavnému súdu, a teda neposkytol krajskému   súdu   časový   priestor   na   prijatie   opatrení   s   cieľom   nápravy   a   odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou namietaného súdu.

Opätovná sťažnosť, ktorú ústavný súd prerokováva v tomto konaní, bola doručená 9. septembra 2011, teda približne tri mesiace po doručení sťažnosti sťažovateľa predsedníčke krajského súdu na prieťahy v konaní krajského súdu v jeho právnej veci. V tomto období bol sťažovateľ listom č. Spr. 2112/2011 zo 14. júna 2011 vyrozumený podpredsedníčkou krajského súdu okrem iného aj o tom, že zákonná sudkyňa ešte 16. mája 2011 nariadila vo veci termín pojednávania na 11. október 2011 o 10.00 h. Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že krajský súd 11. októbra 2011 vo veci rozhodol rozsudkom   a   v   čase   prerokovávania   tejto   sťažnosti   ústavným   súdom   boli   zákonnou sudkyňou krajského súdu realizované nadväzujúce úkony smerujúce k úplnému skončeniu veci, najmä písomné vyhotovenie rozsudku.

K   týmto   skutočnostiam   ústavný   súd   v   zhode   so   svojou   doterajšou   judikatúrou poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   [i   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04)].

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred   súdom...,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (III. ÚS 204/09).

Ak   ústavný súd   dospeje k   záveru, že postup všeobecného súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi,   ktoré   by bolo   možné posúdiť   ako „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevysloví porušenie základného   práva   zaručeného   v   tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03, III. ÚS 52/05) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).

Podľa názoru ústavného súdu postup krajského súdu v období po podaní sťažnosti predsedníčke krajského súdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   signalizuje   nápravu   stavu nečinnosti   v   posudzovanom   konaní.   Sťažovateľ   bol   oboznámený   s   úkonmi   zákonnej sudkyne   vo   veci,   predovšetkým   s   tým,   že   vo   veci   nariadila   termín   pojednávania   na 11. október 2011. Súčasne ústavný súd považoval za potrebné vziať zreteľ aj na skutočnosť, že na tomto pojednávaní bolo vo veci   rozhodnuté rozsudkom.   Prihliadajúc na uvedené skutočnosti   potom   podľa   ústavného   súdu   argumenty   sťažovateľa   uvedené   v   sťažnosti nepreukázali takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bolo dôvodné sťažnosť prijať na ďalšie konanie. Naopak, v tom čase krajský súd vo veci konal (bolo nariadené pojednávanie) a mesiac po podaní sťažnosti ústavnému súdu krajský súd o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu mestskej časti z 15. marca 2010 aj rozhodol.

K nečinnosti krajského súdu, ktorá bola konštatovaná podpredsedníčkou krajského súdu listom č. Spr. 2112/2011 zo 14. júna 2011, ústavný súd uvádza, že časové obdobie tejto nečinnosti, ktoré trvalo od 10. mája 2010, keď súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie, či súhlasia s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania, do 16. mája 2011, keď krajský súd určil termín pojednávania, je na mieste hodnotiť ako ojedinelý prieťah, ktorý s prihliadnutím na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ako aj celkovú dĺžku konania pred krajským súdom svojou intenzitou relevantne nezasiahol do sťažovateľom označeného základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, prípadne práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie   označených   práv   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 Sp/22/2010, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde považujúc ju za zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. novembra 2011