znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 49/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniamiKrajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Co 115/2015 z 30. apríla 2015 (Rvp 9381/2015),sp. zn. 2 Co 39/2015 z 23. apríla 2015 (Rvp 9382/2015), sp. zn. 17 Co 103/2015 z 21. apríla2015 (Rvp 9383/2015), sp. zn. 7 Co 51/2015 z 30. marca 2015 (Rvp 9384/2015), sp. zn.15 Co 75/2015 z 15. apríla 2015 (Rvp 9385/2015), sp. zn. 17 Co 75/2015 zo 16. apríla 2015(Rvp 9386/2015) a sp. zn. 3 Co 7/2015 zo 6. mája 2015 (Rvp 9387/2015) a takto

r o z h o d o l :

1.SťažnostiobchodnejspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s. r. o.,vedenépod spisovými značkami Rvp 9381/2015, Rvp 9382/2015, Rvp 9383/2015, Rvp 9384/2015,Rvp 9385/2015, Rvp 9386/2015 a Rvp 9387/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktorébude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 49/2016.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. júna 2015doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základného práva na súdnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uzneseniami Krajského súduv Prešove (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len„napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta postup a rozhodnutiaOkresného súdu Stará Ľubovňa a Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súdy“)v jednotlivých podaných ústavných sťažnostiach označených konaniach, v rámci ktorých jejbol vyrubený súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20bSadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)]. Krajský súd sťažovateľkou podané odvolania,ktorými namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadnéhopodania, svojimi napadnutými rozhodnutiami zamietol. V ostatnom podala sťažovateľkasťažnosti ústavnému súdu.

Záver o porušení svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka zdôvodnila vo všetkých posudzovaných veciach takto:«... Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie v tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť úhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať akého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.

... Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že poplatok z návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatok za úkony súdu.... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým istým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. § 42a OSP známa a musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie za súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným podaním.

... Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. § 42a OSP nemôže byť podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.

... Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007 cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“

... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. V zmysle ust. § 169 ods. 1 OSP cit: „v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3, pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia nepreskúmateľné.»

Sťažovateľka v podaných sťažnostiach ďalej namietla postup okresných súdov, ktorémali prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) z dôvodu, že„všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.“.

V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, napadnuté rozhodnutiakrajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primeranéfinančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. oorganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP vzáujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňhozačali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnomsúde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona oústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp9381/2015, Rvp 9382/2015, Rvp 9383/2015, Rvp 9384/2015, Rvp 9385/2015, Rvp9386/2015 a sp. zn. Rvp 9387/2015, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosťtýchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorémutieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to jeuvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje naneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jehoodmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom nainom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo ooprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností týkajúcich sa napadnutýchrozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v celom rade predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala postup a rozhodnutia všeobecnýchsúdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podaniavychádzajúc z položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákonao súdnych poplatkoch. Ústavný súd po preskúmaní predmetu aj týchto sťažností dospelk záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach jeidentická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v celom rade predošlých sťažností,ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, sú preto sťažovateľke nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v rovnakých prípadoch, ako aj vyslovený právny názorústavného súdu na danú právnu problematiku, v dôsledku čoho nie je potrebné uvádzať tieisté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sapreto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí(I. ÚS 747/2014, II. ÚS 568/2014, III. ÚS 628/2014, IV. ÚS 301/2014, IV. ÚS 331/2014týkajúcich sa podaní sťažovateľky, ako aj I. ÚS 405/2014 a II. ÚS 353/2014 týkajúcich saobchodnej spoločnosti,,Českárepublika,akoajIV. ÚS 341/2014a IV. ÚS 343/2014 týkajúcich sa obchodnej spoločnosti,

, ktoré zastupoval ten istý právny zástupca, a to advokátska kancelária,a ktoré sa taktiež týkali zaplatenia súdnehopoplatku za spracovanie hromadného podania), ktoré skončili odmietnutím rovnakýchsťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadochnemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje nauž citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchtosťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratiloopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľky, že„... porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú právnu úpravu kontrole ústavnosti.“, ústavný súd uvádza, že podľa § 109 ods. 1 písm. b)OSP je súd povinný prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu na zaujatiestanoviska, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právnypredpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,ktorou je Slovenská republika viazaná. Zo znenia § 109 ods. 1písm. b) OSP zjavne vyplýva,že k záveru o nesúlade všeobecne záväzného predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebomedzinárodnou zmluvou, ktorý sa má v predmetnej veci aplikovať, musí dospieť súd, nieúčastník konania. V posudzovaných veciach z dokumentácie predloženej sťažovateľkounevyplýva, že by v jej veciach konajúce súdy dospeli k záveru, že § 42a OSP alebo položka20b Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaca prílohu zákona o súdnych poplatkoch jev rozpore s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily.

Ústavný súd v závere akcentuje, že meritom predmetných vecí je zaplatenie súdnehopoplatku v rôznych sumách: 26 €, 11 €, 37 €, 13 €, 34 €, 15 €, 12 €, t. j. z hľadiska premetusporu ide o tzv. bagateľnú vec. Za daných okolností už samotný predmet veci v jednotlivýchkonaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutiesťažnosti už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučujeu tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základeuplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ichprieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosťsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadochextrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základusporu a pre jeho právne posúdenie (IV. ÚS 358/08). Inými slovami, podľa ústavného súduby úsilie o hľadanie spravodlivosti nemalo spočívať v komplikovanom riešení banalít, akoto je v posudzovaných prípadoch, keď predmetom „sporu“ je zaplatenie súdneho poplatkuv sumách, ktoré sú v porovnaní s nákladmi spojenými s prevzatím právneho zastúpeniaa spísaním a podaním sťažnosti ústavnému súdu mnohonásobne nižšie (III. ÚS 28/2014,III. ÚS 337/2013).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016