SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 49/2015-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejJUDr. Petrom Folprechtom, Advokátska kancelária, Prague Anděl Business Centre s. r. o.,Nádražní 344/23, Praha 5, Česká republika, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2,čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 a 4, čl. 16, čl. 19, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 3 ods. 1, čl. 4, čl. 7, čl. 10 a čl. 38ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, čl. 14, čl. 17 a čl. 26 Medzinárodného paktuo občianskych a politických právach, čl. 3 ods. 1, čl. 4, čl. 7, čl. 20 a čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 1 Ps 9/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. Petrom Folprechtom, Advokátska kancelária, PragueAnděl Business Centre s. r. o., Nádražní 344/23, Praha 5, Česká republika, vo vecinamietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 a 4, čl. 16, čl. 19,čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 3 ods. 1, čl. 4, čl. 7, čl. 10 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“), čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14, čl. 17 a čl. 26 Medzinárodnéhopaktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“), čl. 3 ods. 1,čl. 4, čl. 7, čl. 20 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 1 Ps 9/2012.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podanýmokresnému súdu 4. januára 2012 domáha v konaní vedenom pod sp. zn. 1 P 4/2012 rozvodumanželstva s odporcom, pričom podľa vyjadrenia sťažovateľky je predmetný návrhodôvodnený dlhodobou snahou odporcu o „psychickou a v zásade i fyzickou, velmi rafinovaně a sofistikovaně připravenou a realizovanou likvidaci navrhovatelky“.
Sťažovateľka uvádza, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctvamanželov ona a odporca podpísali 23. februára 2012 dohodu o vyporiadaní bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov, podľa ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytuna sťažovateľku a súčasne vyplatenie peňažných prostriedkov v sume 142 200 €sťažovateľkou v prospech odporcu. Podaním odporcu doručeným 20. septembra 2012 začalopred okresným súdom pod sp. zn. 1 Ps 9/2012 konanie o pozbavenie spôsobilostisťažovateľky na právne úkony odôvodnené podľa vyjadrenia sťažovateľky nepravdivýmitvrdeniami a tiež znaleckým posudkom vypracovaným pre účely trestného konaniavedeného orgánmi činnými v trestnom konaní. Konanie o rozvod manželstva bolo okresnýmsúdom prerušené a následne v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony bolouznesením z 25. septembra 2012 nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcomz odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie pre účely vyšetrenia duševnéhostavu sťažovateľky.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že prostredníctvom právneho zástupcu predložilav konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony celý rad dôkazov o neodôvodnenostipotreby nariadeného znaleckého dokazovania, na ktoré podľa jej vyjadrenia okresný súdnereflektoval.
Uznesením z 5. apríla 2013 okresný súd pôvodné uznesenie z 25. septembra 2012zmenil tak, že vypracovaním znaleckého posudku poveril iného znalca. Sťažovateľkapodaním doručeným okresnému súdu 29. apríla 2013 podala proti osobe nového znalca„námitky“, proti uzneseniu z 5. apríla 2013 opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovorua tiež návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)do doby vybavenia podnetu na preskúmanie postupu v rámci spomínaného vedenéhotrestného konania. Okresný súd uznesením z 26. augusta 2013 rozhodol o nevylúčení osobyznalca a o zamietnutí návrhu sťažovateľky na prerušenie konania. Sťažovateľka napadla prvývýrok uznesenia odvolaním a proti druhému výroku podala „opravný prostředek dle čl. 13 EULP“. Sťažovateľka argumentuje, že v podaných opravných prostriedkoch namietala, žekonajúci súd supluje dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje podľa ustanovenia § 186 ods. 2 OSPodporcu a že je tak súdom bezdôvodne nútená podrobiť sa znaleckému skúmaniu. Krajskýsúd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) však sťažovateľkou napadnuté uznesenie svojímrozhodnutím sp. zn. 11 Cop 557/2013 z 9. mája 2014 ako vecne správne potvrdil.
Podľa vyjadrenia sťažovateľky je zásadnou tá skutočnosť, že sa na psychiatrii nikdyneliečila, žiadne psychické problémy nikdy nemala a nemá a z obstaranej lekárskej správyje zrejmé, že je vo vyhovujúcej psychickej kondícii bez známok psychopatologie.
Sťažovateľka odvolávajúc sa na všetky uvedené skutočnosti namieta, že nariadenéznalecké skúmanie jej duševného stavu predstavuje za daných okolností hrubý zásah do jejosobnostnej sféry, kde k tomuto nariadeniu chýba zákonný skutkový podklad a kde jejokresný súd neumožnil sa k podanému návrhu ešte pred nariadením znaleckého skúmaniavyjadriť. Sťažovateľka v uvedenom postupe súdu vidí porušenie tak zásady rovnostiúčastníkov konania, ako aj všetkých formulovaných práv garantovaných ústavou, listinnoua označenými medzinárodnými zmluvami.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v jej vecirozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie označených článkov ústavy, listinydohovoru, medzinárodného paktu a charty postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 1 Ps/9/2012, zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní jej práv –„a to v nařízeném znaleckém skoumání stěžovatelky soudním znalcem z odboru zdravotnictví a farmacie, odvětví psychiatrie“, a zrušil uznesenia okresného súdu sp. zn.1 Ps 9/2012 z 26. augusta 2013 a krajského súdu sp. zn. 11 Cop 557/2013 z 9. mája 2014.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutíbez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka porušenie všetkých formulovaných práv vidí v skutočnosti, podľa jejnázoru neodôvodneného nariadenia znaleckého vyšetrenia jej duševného stavu, keď podľasťažovateľky okresný súd k uvedenému kroku predstavujúcemu závažný zásah do jejosobnej integrity pristúpil bez predloženia nevyhnutných relevantných dôkazov zo stranyodporcu a bez predchádzajúceho obstarania jej stanoviska k podanému návrhu.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) už samotnézačatie konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je zásahom do práva podľa čl. 8dohovoru, preto ESĽP vyžaduje, aby pre začatie takéhoto konania mali zodpovedné orgányk dispozícii presvedčivé dôkazy, že daná osoba nie je schopná sa o seba postarať alebopredstavuje riziko pre práva a záujmy iných, pričom tieto dôkazy musia byť špecifické, a nievšeobecnej povahy (pozri rozsudok ESĽP, X a Y proti Chorvátsku z 3. novembra 2011, č.5193/09).
Ústavný súd konštatuje, že nariadenie znaleckého vyšetrenia duševného stavudotknutej osoby v konaní o spôsobilosti na právne úkony treba považovať za onen zásadnýmoment, keď sa de facto v danom konaní priamo otvára cesta pre závažný zásah do osobnejintegrity tejto osoby. Ako taký považuje ústavný súd označený zásah, resp. uznesenie,ktorým sa vyšetrenie duševného stavu nariaďuje, za nepochybne podliehajúce preskúmaniuospravedlniteľnosti takéhoto zásahu z pohľadu limitov a kritérií vymedzených ustálenoujudikatúrou ESĽP zastrešujúcou ochranu práva na súkromie.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutiesťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípadepodania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnomsúde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde neumožňuje (III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Právoplatným rozhodnutím, ktorým bolo znalecké vyšetrenie duševného stavusťažovateľky nariadené, je uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Ps 9/2012 z 25. septembra2012 (proti ktorému nebolo odvolanie prípustné), o ktorom sa sťažovateľka, ktorej nebolototo uznesenie doručované, podľa zistení ústavného súdu musela dozvedieť najneskôr29. novembra 2012, keď bola predvolaná ustanoveným znalcom na samotné vyšetrenie.Sťažovateľka mohla teda námietky porušenia formulovaných práv adresované ústavnémusúdu uplatniť práve vo vzťahu k označenému uzneseniu. Sťažovateľkina možnosť uplatniťochranu svojich označených práv, ktorých porušenie namieta, prostredníctvom ústavnejsťažnosti však bola limitovaná lehotou dvoch mesiacov plynúcou od momentu získaniavedomosti o namietanom zásahu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sa sťažovateľkao nariadenom znaleckom vyšetrení preukázateľne dozvedela 29. novembra 2012 a už v tomčase bola v konaní o spôsobilosti na právne úkony zastúpená kvalifikovaným právnymzástupcom, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke daná lehota márne uplynula v januári2013, teda nepochybne ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu, dokonca eštepred doručením prvej sťažnosti, ktorú sťažovateľka ústavnému súdu adresovala a doručila19. júna 2014.
Ústavný súd na tomto mieste konštatuje, že konvalidovať zmeškanie zákonompredpísanej lehoty vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. 1 Ps 9/2012 z 25. septembra 2012, ktorýmdošlo k nariadeniu znaleckého vyšetrenia duševného stavu a ktorý aj samotná sťažovateľkaidentifikuje aj ako namietaný zásah do práv spojených s jej osobnou integritou, a toprenesením námietok na ďalšie chronologicky nasledujúce procesné rozhodnutia konania,nemožno v žiadnom prípade akceptovať.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti posúdil ústavný súd sťažnosť sťažovateľkyako podanú oneskorene a v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ju odmietol.
Ústavný súd zároveň nad rámec poznamenáva, že sa mu uznesenie okresného súduo nariadení znaleckého dokazovania, pokiaľ ide o posúdenie duševného stavu sťažovateľky,s ktorého obsahom sa ústavný súd i napriek oneskorenosti sťažnosti oboznámil, nejavíz pohľadu zmienených požiadaviek judikatúry ESĽP ako neakceptovateľné. Ústavný súd jetoho názoru, že odporcom predložený znalecký posudok k vyšetreniu duševného stavusťažovateľky, aj keď vypracovaný pre účely trestného konania, avšak konštatujúciu sťažovateľky tzv. duševné ochorenie (pozri popis ochorenia obsiahnutý v uzneseníokresného súdu z 25. septembra 2012) s návrhom na ústavnú ochrannú psychiatrickú liečbu,predstavuje práve ten dostatočne špecifický dôkaz príslušnej relevancie, ktorý judikatúraESĽP vyžaduje ako podmienku začatia konania vo veci pozbavenia spôsobilosti na právneúkony.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2015