znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

t

III. ÚS 49/2012-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 14 C 53/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra 2011   doručená   sťažnosť   M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 C 53/2008.

V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že 14. augusta 2006 podal okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 100 000 Sk od odporcu. Namieta, že okresný súd vo veci nekonal,   preto   podaním   z   28.   januára   2009   požiadal   predsedu   okresného   súdu „o odstránenie   prieťahov   v   konaní   a   urýchlenie   súdneho   pojednávania“.   Po   podaní uvedenej sťažnosti okresný súd nariaďoval pojednávania, avšak do dňa podania sťažnosti ústavnému   súdu   vo   veci   nerozhodol.   Podľa   jeho   názoru   okresný   súd „nepostupoval   v záujme zrýchlenia a hospodárenia konania a opakovanie vytvoril neodôvodnený prieťah. Nekonal ani v čase, keď som podal oficiálne sťažnosť, ktorú som aj označil ako prieťahy v súdnom konaní a neoznámil mi, aký postup zvolí na odstránenie prieťahov v konaní a ani prečo prieťahy v konaní vznikli. Vec bola na súde viac ako 2 roky a ku dňu mojej sťažnosti o prieťahoch v súdnom konaní súd nerozhodol.

Môj súdny spor trvá od roku 2006, viac ako 5 rokov a do dnešného dňa nebol skončený, čo prehlbuje moju právnu neistotu. Ja touto právnou neistotou trpím a zdá sa mi, že súdne pojednávania sú vytyčované nie s úmyslom vec ukončiť, čo najskôr ale vec oddialiť a nerozhodnúť v zákonom stanovenej lehote.“.

Na   základe uvedeného sťažovateľ   žiada, aby „Ústavný súd SR   vyslovil,   že   moje základné právo bolo porušené, prikázal Okresnému súdu Košice II konať bez prieťahov a priznal mi zadosťučinenie vo výške 3 500 €“.

Sťažovateľ súčasne požiadal aj o ustanovenie advokáta, konkrétne JUDr. K. H., ktorá by   ho   zastupovala   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   keďže   táto   je   o   jeho   prípade „informovaná“ z dôvodu, že mu bola ustanovená za právnu zástupkyňu aj okresným súdom v   konaní,   v   ktorom   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Zároveň   v   sťažnosti   poukázal   aj   na   nedostatok   finančných prostriedkov a opísal svoje osobné pomery.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom...,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Vzhľadom na žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným   súdom,   ako   aj   vzhľadom   na   nedostatky   sťažnosti   v   zákonom   predpísaných náležitostiach   ústavný   súd   vydal   31.   januára   2012   uznesenie   č.   k.   III.   ÚS   49/2012-10, ktorým   nevyhovel   žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní pred ústavným súdom, pričom ho súčasne odkázal na Centrum právnej pomoci. Ústavný súd tak   postupoval   podľa   §   30   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení účinnom   od   1. januára 2012,   v zmysle ktorého   účastníka,   ktorý   požiada   o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, odkáže súd na Centrum právnej pomoci. V odôvodnení označeného uznesenia súčasne ústavný súd poučil   sťažovateľa,   že   ak   bez   zbytočného   odkladu   (najneskôr   do   60   dní   od   doručenia uznesenia, resp. 90 dní, ak vo veci žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bude rozhodovať príslušný krajský súd) nepredloží splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie jeho osoby v uvedenom   konaní   pred   ústavným   súdom,   môže   byť   jeho   sťažnosť   odmietnutá   pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Uznesenie   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   49/2012-10   z   31.   januára   2012   bolo sťažovateľovi   doručené   do   vlastných   rúk   15.   februára   2012.   Do   60   dní   od   doručenia uznesenia (t. j. do 16. apríla 2012) ani do dňa neverejného zasadnutia senátu ústavného súdu sťažovateľ nepredložil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie jeho osoby v konaní pred ústavným súdom. Zároveň ústavný súd dopytom v Centre právnej pomoci (kancelárii v Košiciach)   zistil,   že   sťažovateľ   po   15.   februári   2012   (t.   j.   po   doručení   uznesenia č. k. III. ÚS 49/2012-10) nepodal v súvislosti s týmto konaním vedeným pred ústavným súdom   žiadosť,   ktorou   by   požiadal   o   poskytnutie   právnej   pomoci   podľa   zákona č.   327/2005   Z.   z.   o   poskytovaní   právnej   pomoci   osobám   v   materiálnej   núdzi   v   znení neskorších predpisov.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľovi   márne   uplynula   ústavným   súdom poskytnutá lehota 60-tich dní od doručenia uznesenia č. k. III. ÚS 49/2012-10 z 31. januára 2012, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a ktorým bol vo veci jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu odkázaný na Centrum právnej pomoci. Vzhľadom na zistené okolnosti ústavný súd dospel k záveru,   že   sťažovateľ   v   dôsledku   svojej   nečinnosti   neodstránil   nedostatok   zákonom predpísanej náležitosti, ktorým je absencia jeho právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom, čo je dostatočným dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   po   preskúmaní podania   sťažovateľa   doručeného   16. decembra   2012 taktiež   konštatuje,   že   sťažnosť   nespĺňa   ani   ďalšie   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde),   teda   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).

V   druhom   rade   je   teda   závažným   obsahovým   nedostatkom   petitu   brániacim meritórnemu preskúmaniu sťažnosti absencia označenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, ktoré malo byť porušené, ako aj označenia konania okresného súdu, v ktorom mali byť základné práva sťažovateľa porušené. Uvedené je nevyhnutné pre vymedzenie hraníc, v ktorých sťažovateľ žiada realizovať ústavný prieskum prípadného porušenia ním označených   základných   práv   a   slobôd   v   konaniach   realizovaných   všeobecnými   súdmi. Sťažnosť neobsahuje ani odôvodnenie požadovaného finančného zadosťučinenia v súlade s § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom   a   publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   nečinnosť   sťažovateľa,   ktorý   nevykonal relevantné úkony smerujúce   k   zabezpečeniu   svojho   právneho   zastúpenia   v   konaní pred ústavným súdom, rozhodol o odmietnutí sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí návrhu.   S   prihliadnutím   na   uvedené   sa   ústavný   súd   bližšie   nezaoberal   argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho základných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2012