znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 49/2010-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., D., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom a rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. J. Č., K., sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2010   doručená   sťažnosť   M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   pre   namietané   porušenie   jeho základných   práv podľa   čl.   20   ods.   1, čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)   postupom   a   rozhodcovským   rozsudkom   rozhodcu   JUDr.   J.   Č.   (ďalej   len „rozhodca“) sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 (ďalej len „namietaný rozhodcovský rozsudok“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   spolu   s   manželkou   17.   septembra   2007 dozvedeli   o   prebiehajúcom   exekučnom   konaní na   Okresnom   súde   Košice   II   (ďalej   len „okresný súd“) o vymoženie sumy 7 500 000 Sk s prísl. vykonávanom súdnym exekútorom Ing. Mgr. B. H. na základe exekučného titulu – namietaného rozhodcovského rozsudku.

Dňa   18.   septembra   2007   sťažovateľ   spolu   s   manželkou   podali   vo   veci   trestné oznámenie a v októbri 2007 nahliadnutím do príslušného spisového materiálu zistili, že 12. septembra   2007   okresný   súd   vydal   pre   súdneho   exekútora   poverenie   na   vykonanie exekúcie.

Dňa   14.   septembra   2007   bol   súdnym   exekútorom   na   základe   namietaného rozhodcovského rozsudku zablokovaný všetok nehnuteľný majetok manželov a ich bankové účty a sťažovateľ nemohol tento majetok užívať ani nakladať s ním.

Po   podaní   námietok   proti   exekúcii   navštívil   26.   októbra   2007   sťažovateľ   spolu s manželkou rozhodcu „za účelom vyhotovenia kópie celého rozhodcovského spisu, o čom bola vyhotovená aj notárska zápisnica“, pretože predtým nemali vedomosť o uskutočnení rozhodcovského konania.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti podrobne opisuje dôvody, v čom vidí porušenie svojich práv postupom rozhodcu, a tvrdí, že namietaným rozhodcovským rozsudkom zo 7. mája 2007   boli porušené   aj viaceré   ustanovenia   zákona č.   244/2002 Z.   z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   postupom   rozhodcu   a   namietaným   rozhodcovským rozsudkom došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu,   preto   navrhuje, aby ústavný   súd   po   prijatí   jeho   sťažnosti   na ďalšie   konanie a vykonaní dokazovania rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci súdom zriadeným zákonom a práva na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd,   postupom   rozhodcu   JUDr.   J.   Č.   v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

2.   Základné   právo   na   súdnu   ochranu   zaručené   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

3.   Základné   právo   na   prejednanie   záležitosti   zákonným   sudcom   zaručené   čl.   48 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   postupom   rozhodcu   JUDr.   J.   Č.   v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

4.   Základné   právo   vlastniť   majetok   zaručené   čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

5.   Základné   právo   na   pokojné   používanie   majetku   zaručené   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

6.   Základné   právo   na   účinné   právne   prostriedky   nápravy   zaručeného   čl.   13 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

7. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7. 5. 2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.

8. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok č. k. RK Cb/1/2007 zo dňa 7. 5. 2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.

9.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie   v   sume   25   tisíc   eur,   ktoré   je   povinný   rozhodca   JUDr.   J,   Č...   zaplatiť sťažovateľovi M. P... do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde).   V   prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta, že k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu malo dôjsť nezákonným postupom rozhodcu v konaní vedenom pod sp. zn. RK Cb/1/2007 a namietaným rozhodcovským rozsudkom zo 7. mája 2007.

Zo sťažnosti (strana 2), ako aj z pripojenej notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. J. A. vyplýva, že sťažovateľ sa o tomto rozsudku dozvedel ešte 26. októbra 2007. Znamená to, že už v tento deň – 26. októbra 2007 – sa sťažovateľ reálne mohol dozvedieť   o   „inom   zásahu“   do   jeho   označených   práv   spočívajúcom   v   namietanom nezákonnom postupe a rozsudku rozhodcu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na uvedený deň oboznámenia sa sťažovateľa so spisovým materiálom namietaného rozhodcovského konania vedeného pod sp.   zn.   RK   Cb/1/2007   (súčasťou   ktorého   bol   aj   namietaný   rozhodcovský   rozsudok zo 7. mája 2007), ako aj deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (až 13. januára 2010) možno konštatovať, že lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako podal túto sťažnosť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2010