SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 49/2010-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., D., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. J. Č., K., sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2010 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. J. Č. (ďalej len „rozhodca“) sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 (ďalej len „namietaný rozhodcovský rozsudok“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa spolu s manželkou 17. septembra 2007 dozvedeli o prebiehajúcom exekučnom konaní na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) o vymoženie sumy 7 500 000 Sk s prísl. vykonávanom súdnym exekútorom Ing. Mgr. B. H. na základe exekučného titulu – namietaného rozhodcovského rozsudku.
Dňa 18. septembra 2007 sťažovateľ spolu s manželkou podali vo veci trestné oznámenie a v októbri 2007 nahliadnutím do príslušného spisového materiálu zistili, že 12. septembra 2007 okresný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 14. septembra 2007 bol súdnym exekútorom na základe namietaného rozhodcovského rozsudku zablokovaný všetok nehnuteľný majetok manželov a ich bankové účty a sťažovateľ nemohol tento majetok užívať ani nakladať s ním.
Po podaní námietok proti exekúcii navštívil 26. októbra 2007 sťažovateľ spolu s manželkou rozhodcu „za účelom vyhotovenia kópie celého rozhodcovského spisu, o čom bola vyhotovená aj notárska zápisnica“, pretože predtým nemali vedomosť o uskutočnení rozhodcovského konania.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti podrobne opisuje dôvody, v čom vidí porušenie svojich práv postupom rozhodcu, a tvrdí, že namietaným rozhodcovským rozsudkom zo 7. mája 2007 boli porušené aj viaceré ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Podľa tvrdenia sťažovateľa postupom rozhodcu a namietaným rozhodcovským rozsudkom došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie a vykonaní dokazovania rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo na prerokovanie veci súdom zriadeným zákonom a práva na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
2. Základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
3. Základné právo na prejednanie záležitosti zákonným sudcom zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
4. Základné právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
5. Základné právo na pokojné používanie majetku zaručené čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
6. Základné právo na účinné právne prostriedky nápravy zaručeného čl. 13 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.
7. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7. 5. 2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.
8. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok č. k. RK Cb/1/2007 zo dňa 7. 5. 2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.
9. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 tisíc eur, ktoré je povinný rozhodca JUDr. J, Č... zaplatiť sťažovateľovi M. P... do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.
Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta, že k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu malo dôjsť nezákonným postupom rozhodcu v konaní vedenom pod sp. zn. RK Cb/1/2007 a namietaným rozhodcovským rozsudkom zo 7. mája 2007.
Zo sťažnosti (strana 2), ako aj z pripojenej notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. J. A. vyplýva, že sťažovateľ sa o tomto rozsudku dozvedel ešte 26. októbra 2007. Znamená to, že už v tento deň – 26. októbra 2007 – sa sťažovateľ reálne mohol dozvedieť o „inom zásahu“ do jeho označených práv spočívajúcom v namietanom nezákonnom postupe a rozsudku rozhodcu.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na uvedený deň oboznámenia sa sťažovateľa so spisovým materiálom namietaného rozhodcovského konania vedeného pod sp. zn. RK Cb/1/2007 (súčasťou ktorého bol aj namietaný rozhodcovský rozsudok zo 7. mája 2007), ako aj deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (až 13. januára 2010) možno konštatovať, že lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako podal túto sťažnosť.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2010