znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 49/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 116/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 116/2007.

Sťažovateľ   uviedol,   že   je   účastníkom   konania   vedeného   okresným   súdom, predmetom   ktorého   je   jeho   žaloba   proti   sudcovi   Okresného   súdu   Žilina   JUDr.   P.   H. o ochranu osobnosti z dôvodu, že tento „sa v rokoch 2004 - 2005 protizákonne angažoval a nanucoval začatie konania Ps 12/04 na OS BA II...“. Tvrdí, že predsedovi okresného súdu podal   aj   sťažnosť   na zbytočné   prieťahy, a   zároveň   žiada,   aby mu   ústavný   súd   na jeho zastupovanie v konaní ustanovil právneho zástupcu.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že:„II.A. Okresný súd v Čadci porušuje základné právo D. B. garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Čadci 8 C/116/2007-62 zo dňa 05. 03. 2008 a súčasne oslobodzuje D. B. od poplatkov.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Čadci 8 C/116/2007-60   zo   dňa   05.   03.   2008   a   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Čadci   konať bez ďalších zbytočných prieťahov a obštrukcií v konaní.

II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky ustanovuje D. B. advokátku JUDr. M. B... na celé konanie 8 C/116/2007.

II.E. Okresný   súd   v Čadci   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   primerané   zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri   skúmaní   opodstatnenosti   sťažností,   ktorými   sa   namieta   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prihliada ústavný súd na doterajšiu dĺžku konania a na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú môže okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   možno   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v zmysle uvedeného článku ústavy (napr. I. ÚS 57/01, II. ÚS 199/02).

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý   nemožno   vykladať   a aplikovať   len   s ohľadom   na   v zákone   ustanovené   lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo   nedošlo   k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   na   takéto   lehoty   síce   prihliada, ale ich nedodržanie   automaticky   nevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Vychádzajúc z uvedeného, z predloženej sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že konanie vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 116/07 začalo 9. októbra 2006 na základe   žaloby   sťažovateľa „o   ochranu   osobnosti   a nemajetkovú   ujmu   a náhradu spôsobenej škody“ proti sudcovi Okresného súdu Žilina JUDr. P. H.

Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 7 NcC 16/2007 z 30. apríla 2007, ktoré bolo sťažovateľovi   doručené   14.   augusta   2007,   rozhodol   o vylúčení   sudcov   Okresného   súdu Žilina v tejto veci a o prikázaní veci na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   8 C 116/2007   z   5.   marca   2008,   ktoré   bolo sťažovateľovi doručené 19. marca 2008, rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a návrh sťažovateľa odmietol.

Ústavný súd posúdil všetky úkony okresného súdu a zistil, že okresný súd v určitom období   konal   priebežne   a vykonával   jednoduché   úkony   súvisiace   s odstraňovaním nedostatkov žaloby sťažovateľa a zisťovaním jeho majetkových pomerov na rozhodnutie o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred ním. Dĺžku konania ovplyvnilo rozhodovanie o predpojatosti   sudcov   Okresného   súdu   Žilina   a prikázanie   veci   inému   súdu   v obvode Krajského súdu v Žiline.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“   (I.   ÚS   42/01,   III.   ÚS   91/04).   Nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (I.   ÚS   46/01, I. ÚS 92/03).

Na základe uvedeného, ale aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 116/2007 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Aj keď doterajší priebeh konania pred okresným súdom nebol celkom bez prieťahov, ktoré by bolo možné označiť za zbytočné, tieto by nezakladali reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Žaloba sťažovateľa navyše vykazuje nedostatky, ktoré musel okresný súd odstraňovať.   Až   pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   eventuálne   mohla   spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľa, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

Sťažovateľ žiada, aby ho ústavný súd „oslobodil od poplatku“ a aby mu ustanovil obhajcu.

Ústavný   súd   nie   je   príslušný   rozhodovať   o   oslobodení   od   poplatkov   v konaní pred všeobecným súdom.

Pokiaľ   ide   o ustanovenie   obhajcu   sťažovateľovi   v konaní   pred   ústavným   súdom, toto sa   vzťahuje   na splnenie   troch   kumulatívnych   podmienok   (žiadosť   sťažovateľa, jeho sociálnu odkázanosť a to, aby uplatňovaný nárok na ochranu ústavnosti nebol zrejme bezúspešný), ktoré však u sťažovateľa splnené neboli.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2009