znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 49/07-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 165/03 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 13 Ro 186/03), postupom a   uznesením Krajského   súdu   v   Žiline   č.   k.   8   Co   527/2005-108   z 31. januára   2006 a postupom   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. III. ÚS 167/05, II. ÚS 340/06 a II. ÚS 186/06, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr. D. B.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13   C   165/03   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   13   Ro   186/03),   postupom   a   uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   č. k. 8 Co 527/2005-108 z 31. januára 2006   a   postupom   ústavného   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   III.   ÚS   167/05, II. ÚS 340/06 a II. ÚS 186/06.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   je   účastníkom   súdneho   konania o zaplatenie   280   000   Sk   s prísl.   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   13   C   165/03 (pôvodne   vedeného   pod   sp.   zn.   13   Ro   186/03)   v postavení   žalobcu.   Podľa   názoru sťažovateľa zákonná sudkyňa koná protizákonným, protiústavným spôsobom a v rozpore s medzinárodnými dohovormi. Žaloba bola okresnému súdu podaná 16. decembra 2003. Odpor   proti   platobnému   rozkazu   bol   podľa   názoru   sťažovateľa   v rozpore   s Exekučným poriadkom.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   prerušenie   konania   sp.   zn. 13 C 165/03   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   Ps   12/04 bolo v rozpore   so   zákonom.   Krajský   súd   potvrdil   uznesenie   prvostupňového   súdu o prerušení   konania.   Ústavný   súd   porušil   práva   sťažovateľa   v konaniach   vedených pod sp. zn. III. ÚS 167/05, II. ÚS 340/06, II. ÚS 186/06.

Podľa sťažovateľa boli postupom okresného súdu, krajského súdu a ústavného súdu porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru.

Sťažovateľ   navrhuje   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume po 500 000 Sk od každého porušovateľa jeho práv z dôvodu, že postupom okresného súdu, krajského súdu a ústavného súdu sa dostal do stavu právnej neistoty.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „Okresný   súd   v Žiline,   Krajský   súd   v Žiline   a Ústavný   súd   Slovenskej   republiky porušujú   práva   MUDr.   D.   B.   vymenované   vyššie   garantované   ústavou   SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Okresný   súd   v Žiline,   Krajský   súd   v Žiline   a Ústavný   súd   Slovenskej   republiky sú povinní zaplatiť MUDr. D. B. primerané zadosťučinenie každý vo výške 500.000,- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť MUDr. D. B. vzniknutú škodu podľa čl. 46 ods. 3 vo výške 280.000,- Sk plus úroky z omeškania vo výške 17,6 % od dňa 1. 1. 2001 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

V prípade   omeškania   akéhokoľvek   plnenia   a povinnosti   v tomto   rozhodnutí, má MUDr. D. B. právo vymáhať úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 17,6 % od dňa začatia povinnosti do zaplatenia.

Zákonná sudkyňa JUDr. Beáta Svediaková v konaní 13C/165/2003 pre nedbalosť je povinná   zaplatiť   MUDr.   D.   B.   sumu 1.000.000,-   Sk   do   15   dní   od   doručenia   Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa   čl.   47   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   právnu   pomoc   v   konaní   pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať ak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných   na   zničenie   ktoréhokoľvek   z   tu   priznaných   práv   a   slobôd   alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje. Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru nečinnosťou, ako aj podľa neho nesprávnym postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13   C   165/03   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 13 Ro   186/03)   a   postupom   a   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   8   Co   527/2005-108 z 31. januára 2006.

Ústavný súd zistil, že tak sťažnosť sťažovateľa z 3. januára 2007, ako aj jeho podanie z 21.   februára   2007   obsahuje   hrubo   urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené obvinenia adresované nielen voči viacerým sudcom pôsobiacim na okresnom súde, ktorý je druhým   účastníkom   tohto   konania   (t.   j.   odporcom   v tejto   veci),   ale   i voči sudcom ústavného súdu. Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom   obviňujú   sudcov   ústavného   súdu   z nespravodlivého   rozhodovania   vo   vzťahu k poškodeným, naznačujú zaujatosť sudcov ústavného súdu pri ich rozhodovaní v prospech sudcov všeobecných súdov a pod.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho   podaniach   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a hrubo   urážal   nielen   druhého účastníka konania (resp. sudcov tohto súdu), ale i samotný ústavný súd, resp. jeho sudcov, a to   v rozpore   s   princípom   zachovávania   úcty   k právam   iných,   ktorý   má   byť   v rámci občianskoprávneho   konania   v súlade   s   §   1   a   §   2   Občianskeho   súdneho   poriadku rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania   rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov konania,   ale   i samotného   vo   veci   konajúceho   súdu   tak   vo   svojich   písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   druhého   účastníka konania, ako i samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné   rozhodovať   o   sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na záver možno preto uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu č. k. III. ÚS 52/06-10 zo 14. februára 2006 upozornený, no napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 27. marca 2007