znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 49/02-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   M.,   bytom   N.   M.   nad   V.,   zastúpeného   komerčnou právničkou JUDr. M. C., N. M. nad V., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14, čl. 15 a čl. 16 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne č. k. 17 Cb 520/95-7 z 13. júna 1995 a vydaním poverenia Okresného súdu v Trenčíne na vykonanie exekúcie č. 5309*010038 z 9. apríla 2001 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 773/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára 2002 doručená sťažnosť P. M., bytom N. M. nad V. (ďalej len „navrhovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojich základných práv rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 Cb 520/95-7 z 13. júna 1995 a vydaním poverenia okresného súdu na vykonanie exekúcie č. 5309*010038 z 9. apríla 2001 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 773/01.

Na navrhovateľa podal 7. júna 1995 Okresný úrad práce v Trenčíne žalobu, ktorou sa na   okresnom   súde   domáhal   vrátenia   finančného   príspevku   na   úhradu   nákladov   na vytvorenie pracovných miest navrhovateľom vo výške 430 000 Sk. Dôvodom malo byť nesplnenie   podmienok   dohody   o vytvorení   spoločensky   účelných   pracovných   miest uzavretej medzi Okresným úradom práce v Trenčíne a navrhovateľom 14. decembra 1992.

V platobnom   rozkaze   č.   k.   17   Cb   520/95-7   z 13.   júna   1995   okresný   súd navrhovateľovi uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil Okresným úradom práce v Trenčíne uplatnenú pohľadávku vo výške 430 000 Sk spolu s 3 % úrokom z omeškania   od   16. decembra   1994   do   zaplatenia   a trovy   konania   alebo aby   v   tej   istej lehote podal odpor na okresnom súde.

Navrhovateľ namietal, že okresný súd porušil § 172 a § 173 Občianskeho súdneho poriadku, pretože podľa § 172 citovaného zákona môže súd vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu na začatie konania uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy neprevyšujúcej 50 000 Sk, v obchodných veciach neprevyšujúcej 1 000 000 Sk alebo právo na zaplatenie peňažnej   sumy,   ktorá   sa   opiera   o   výpis   z   kníh   tuzemského   peňažného   ústavu,   pričom v platobnom rozkaze č. k. 17 Cb 520/95-7 z 13. júna 1995 mu okresný súd uložil povinnosť zaplatiť pohľadávku prevyšujúcu 50 000 Sk aj napriek tomu, že sa nešlo o obchodnú vec. Ustanovenie   § 173   Občianskeho   súdneho   poriadku   súd   porušil   tým,   že   mu   spomenutý platobný rozkaz nedoručil ako odporcovi v uvedenom konaní do vlastných rúk (v konaní vystupoval ako podnikateľ – fyzická osoba).

Aj   napriek   tomu,   že   platobný   rozkaz   nebol   navrhovateľovi   zákonným   spôsobom doručený,   v dôsledku   čoho   ani   nemohol   nadobudnúť   účinky   právoplatného   rozsudku v zmysle   §   174   Občianskeho   súdneho   poriadku   a tým   ani   účinky   vykonateľného rozhodnutia   (resp.   exekučného   titulu),   okresný   súd   uznesením   č.   k.   E   1679/95-3 z 10. augusta   1995   nariadil   súdny   výkon   rozhodnutia,   ktorý   však   neskôr   na   návrh Okresného úradu práce v Trenčíne ako oprávneného uznesením č. k. E 1679/97-7 z 3. júna 1996 podľa § 268 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

Oprávnený sa však návrhom na vykonanie exekúcie z 20. februára 2001 podaným na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. P. Š. v S. opätovne domáhal uspokojenia svojich nárokov vyplývajúcich z platobného rozkazu č. k. 17 Cb 520/95-7 z 13. júna 1995, ktorý podľa okresného súdu nadobudol právoplatnosť 11. júla 1995.

Na   základe   žiadosti   podľa   §   44   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)   okresný   súd   9.   apríla   2001   písomne   poveril   výkonom   exekúcie   exekútora JUDr. P. Š., Exekútorský úrad, S. Navrhovateľ v podaní z 10. septembra 2001 vzniesol proti exekúcii námietky, o ktorých nebolo do dnešného dňa rozhodnuté.

Navrhovateľ namietal, že okresný súd vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. 5309*010038   z 9.   apríla   2001   na základe   platobného rozkazu   č.   k.   17   Cb   520/95-7 z 13. júna   1995,   ktorý   v dôsledku   vady   v doručení   nenadobudol   účinky   právoplatného rozsudku v zmysle § 174 Občianskeho súdneho poriadku a tým ani účinky vykonateľného rozhodnutia, porušil jeho práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14, čl. 15 a čl. 16 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Sťažnosť   navrhovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti navrhovateľa taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného   právnika   na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,   tak   ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z   12.   februára   2002   upozornil   navrhovateľa   na   zákonom vyžadované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, upozornil ho, že jeho sťažnosť tieto zákonné náležitosti nespĺňa, a zároveň ho vyzval, aby v lehote 14 dní od doručenia uvedenej výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil, pokiaľ nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   podaním   z   27.   februára   2002, v prílohe ktorého zaslal aj plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom udelené JUDr. M. C., komerčnej právničke v N. M. nad V. (menovaná zaslala ústavnému súdu plnomocenstvo, ktoré spĺňa zákonné náležitosti, 18. apríla 2002).  

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie   sa   dosiaľ   nestalo   vykonateľným.   Podľa   §   58   ods.   1   citovaného   zákona exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z podaní   navrhovateľa   vyplýva,   že   exekučné   konanie   nebolo   dosiaľ   právoplatne skončené. Navrhovateľ sa teda ochrany svojich práv môže domáhať priamo v uvedenom konaní na okresnom súde.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   na   základe   vyššie   uvedenej   skutočnosti   dospel   k   záveru,   že sťažnosť navrhovateľa nie je prípustná, rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2002