SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 489/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhospoločnosťou Gritters a spol., s. r. o., Záhradnícka 46, Bratislava, v mene ktorej konáadvokát a konateľ Mgr. Ján Gritters, vo veci namietaného porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súduv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 414/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj„navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 4 Co 414/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«... je fyzická osoba, ktorá vystupuje ako navrhovateľ v právnej veci navrhovateľa: ⬛⬛⬛⬛, narodený: bytom: ⬛⬛⬛⬛ proti odporcovi: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zapísaná v OR Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo: 62/B na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- EUR.
Uvedená právna vec je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 4 Co 414/2012...
Súdne konanie vo veci samej bolo začaté na základe žalobného návrhu z februára 2009 podaného na Okresný súd Bratislava IV, ktorý v tomto konaní vedenom pod sp. zn.: 5 C/23/2009 rozhodol rozsudkom zo dňa 30.03.2012 nasledovne:
„Zverejnením článku uverejnenom v denníku dňa, ročník, číslo:, na strane s pokračovaním na strane s titulkom
došlo k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti.
Návrh navrhovateľa v časti: „Odporca je povinný v najbližšom čísle celoslovenského vydania denníka pripravovanom po právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na prvej strane tohto denníka ospravedlnenie navrhovateľovi v nasledovnom znení:
„ ⬛⬛⬛⬛ “
V celoslovenskom vydaní denníka zo dňa sme uverejnili článok s titulkom ⬛⬛⬛⬛ V uvedenom článku sme uviedli, že:
- podriadený a pravá ruka dohadoval podozrivé miliónové zmluvy, kde sú náklady na relácie o tretinu vyššie ako pri podobných programoch v tej istej televízií.“
- „Štyri kontrolované relácie ⬛⬛⬛⬛ boli predražené o 16,5 milióna korún (547.699 eur) porovnateľné relácie stoja o tretinu menej. Všetky podozrivé relácie zadával výrobný riaditeľ (na fotografii).“
- „V materiáli naznačovala, že väčšinu podozrivých obchodov získali spoločnosti blízke riaditeľovi výroby ⬛⬛⬛⬛, ktorý práve určuje, ktoré firmy budú pre vyrábať.“
Zverejnením tohto článku sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti ⬛⬛⬛⬛ a preto sa za uverejnenie tohto článku ⬛⬛⬛⬛ verejne ospravedlňujeme.
Nadpis ospravedlnenia „ ⬛⬛⬛⬛ “ je odporca povinný uverejniť rovnakým typom písma, rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku ⬛⬛⬛⬛ uverejnený v denníku dňa ročník, číslo:, na strane zamieta.
Návrh navrhovateľa v časti na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 EUR zamieta.“
... Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.: 5 C/23/2009, podal v júli 2012 Sťažovateľ v zákonnej 15 dňovej lehote kvalifikované odvolanie na Krajský súd v Bratislave, kde je konanie vedené pod spisovou značkou 4 Co 414/2012. Od podania odvolania na Krajský súd v Bratislave Sťažovateľom do dňa podania tejto Sťažnosti ubehli viac ako tri roky, vo veci nebolo rozhodnuté a Sťažovateľ nemá vedomosť o tom, aby zo strany Krajského súdu v Bratislave bol vykonaný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej.»
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie nálezom vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.4 Co 414/2012 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, aby krajskému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočnýchprieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 12 500 €, ako aj úhradu trovkonania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarityvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohouústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámcipredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislostiinštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatnýchdo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákonsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorýchpoužitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnostisťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnejochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu(napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť,či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odsekucitovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účelzistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Akorgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečívykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuténedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávnystav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd pretoo sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zo sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ v konaní pred ústavným súdomkvalifikovane právne zastúpený v zmysle § 62 zákona o súdoch uplatnil sťažnosť na orgáneštátnej správy krajského súdu, čím by mu poskytol priestor na odstránenie nečinnostiv napadnutom konaní. Túto skutočnosť overil ústavný súd aj na krajskom súde, ktorýpotvrdil, že sťažovateľ dosiaľ v súvislosti s napadnutým konaním neuplatnil sťažnosťna prieťahy u predsedu krajského súdu.
Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. IV. ÚS 26/2012,IV. ÚS 93/2012) uviedol, že na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle§ 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrváv prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdubola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej vecinemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.
Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniupodmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo stranysťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju ako neprípustnú (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že podľa jeho názoru napadnuté konanieani netrvá tak dlho, aby bez ďalšieho bolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,a preto bolo možné sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. V tejtosúvislosti ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohouktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvejinštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 213Občianskeho súdneho poriadku) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (§ 214Občianskeho súdneho poriadku). Z uvedeného (aj vzhľadom na predmet konania) tedanevyplýva, že krajský súd je v odvolacom konaní „úplne“ nečinný.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veciza predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočnýchprieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015