znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 489/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhospoločnosťou   Gritters   a spol.,   s.   r.   o.,   Záhradnícka   46,   Bratislava,   v mene   ktorej   konáadvokát a konateľ Mgr. Ján Gritters, vo veci namietaného porušenia jeho základného právana prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súduv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 414/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“,   v citáciách   aj„navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenompod sp. zn. 4 Co 414/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«... je fyzická osoba, ktorá vystupuje ako navrhovateľ v právnej veci navrhovateľa: ⬛⬛⬛⬛, narodený: bytom: ⬛⬛⬛⬛ proti odporcovi: ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zapísaná v OR Bratislava I., oddiel: Sa, vložka číslo: 62/B na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- EUR.

Uvedená   právna   vec   je   vedená   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   pod   sp. zn.: 4 Co 414/2012...

Súdne konanie vo veci samej bolo začaté na základe žalobného návrhu z februára 2009 podaného na Okresný súd Bratislava IV, ktorý v tomto konaní vedenom pod sp. zn.: 5 C/23/2009 rozhodol rozsudkom zo dňa 30.03.2012 nasledovne:

„Zverejnením   článku   uverejnenom   v   denníku dňa,   ročník, číslo:, na strane   s pokračovaním na strane   s titulkom

došlo   k   neoprávnenému   zásahu   do   práva   navrhovateľa   na   ochranu osobnosti.

Návrh navrhovateľa v časti: „Odporca je povinný v najbližšom čísle celoslovenského vydania denníka pripravovanom po právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na prvej strane tohto denníka ospravedlnenie navrhovateľovi v nasledovnom znení:

„ ⬛⬛⬛⬛ “

V celoslovenskom vydaní denníka zo dňa sme uverejnili článok s titulkom ⬛⬛⬛⬛ V uvedenom článku sme uviedli, že:

- podriadený a pravá ruka dohadoval podozrivé miliónové zmluvy, kde sú náklady na relácie o tretinu vyššie ako pri podobných programoch v tej istej televízií.“

- „Štyri kontrolované relácie ⬛⬛⬛⬛ boli predražené o 16,5 milióna korún (547.699 eur) porovnateľné relácie stoja o tretinu menej. Všetky podozrivé relácie zadával výrobný riaditeľ (na fotografii).“

- „V materiáli naznačovala, že väčšinu podozrivých obchodov získali spoločnosti blízke riaditeľovi výroby ⬛⬛⬛⬛, ktorý práve určuje, ktoré firmy budú pre vyrábať.“

Zverejnením   tohto   článku   sme   vážnym   spôsobom   zasiahli   do   ochrany   osobnosti ⬛⬛⬛⬛ a preto sa za uverejnenie tohto článku ⬛⬛⬛⬛ verejne ospravedlňujeme.

Nadpis   ospravedlnenia   „ ⬛⬛⬛⬛ “   je   odporca povinný uverejniť rovnakým typom písma, rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok   článku ⬛⬛⬛⬛ uverejnený   v   denníku dňa ročník, číslo:, na strane   zamieta.

Návrh navrhovateľa v časti na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 EUR zamieta.“

... Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.: 5 C/23/2009, podal v júli 2012 Sťažovateľ v zákonnej 15 dňovej lehote kvalifikované odvolanie na Krajský súd v Bratislave, kde je konanie vedené pod spisovou značkou 4 Co 414/2012. Od podania odvolania na Krajský súd v Bratislave Sťažovateľom do dňa podania tejto Sťažnosti ubehli viac ako tri roky, vo veci nebolo rozhodnuté a Sťažovateľ nemá vedomosť o tom, aby zo strany Krajského súdu v Bratislave bol vykonaný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej.»

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnostina ďalšie   konanie   nálezom   vyslovil,   že   krajský   súd   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.4 Co 414/2012 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, aby krajskému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočnýchprieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 12 500 €, ako aj úhradu trovkonania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarityvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohouústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámcipredovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislostiinštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatnýchdo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohtoustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nie   jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákonsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorýchpoužitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov   prípustnostisťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnejochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   v súvislosti   s námietkou   zbytočnýchprieťahov   v napadnutom   konaní   je   podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu(napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť,či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odsekucitovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účelzistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Akorgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečívykonanie   opatrení   na odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí   za vzniknuténedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávnystav   zapríčinený   neprerokovaním   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   pretoo sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok,ktorý   mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto   podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo   sťažnosti   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   v konaní   pred   ústavným   súdomkvalifikovane právne zastúpený v zmysle § 62 zákona o súdoch uplatnil sťažnosť na orgáneštátnej   správy   krajského   súdu,   čím   by   mu   poskytol   priestor   na   odstránenie   nečinnostiv napadnutom   konaní.   Túto   skutočnosť   overil   ústavný   súd   aj   na   krajskom   súde,   ktorýpotvrdil,   že   sťažovateľ   dosiaľ   v súvislosti   s napadnutým   konaním   neuplatnil   sťažnosťna prieťahy u predsedu krajského súdu.

Ústavný   súd   vo   svojej   stabilizovanej   judikatúre   (napr.   IV. ÚS 26/2012,IV. ÚS 93/2012)   uviedol,   že   na   požiadavke   využitia   prostriedkov   nápravy   v zmysle§ 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrváv prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdubola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej vecinemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   nezistil,   že   by   k nesplneniupodmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo stranysťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju ako neprípustnú (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   nad   rámec   poznamenáva,   že   podľa   jeho   názoru   napadnuté   konanieani netrvá tak dlho, aby bez ďalšieho bolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,a preto bolo možné sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. V tejtosúvislosti ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací, úlohouktorého   je   posúdiť   vecnú   správnosť   odvolaním   napadnutého   rozhodnutia   súdu   prvejinštancie,   preto   krajský   súd   spravidla   nevykonáva   vo   veci   procesné   úkony   (§   213Občianskeho   súdneho   poriadku)   ani   nie   je   povinný   nariadiť   pojednávanie   (§ 214Občianskeho   súdneho   poriadku).   Z uvedeného   (aj   vzhľadom   na   predmet   konania)   tedanevyplýva, že krajský súd je v odvolacom konaní „úplne“ nečinný.

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veciza predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočnýchprieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015