znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 488/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátomJUDr. Rolandom Kovácsom, Mäsiarska 30, Košice, vo veci namietaného porušenia jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 232/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola2. septembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, Lemešany 364 (ďalej len „sťažovateľ“),v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 232/2014 (ďalej aj „napadnutékonanie“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol: «Dňa   24.   7.   2014   som   odoslal na Okresný   súd   Prešov   návrh   na   začatie   súdneho   konania   o   odstránenie   stavieb proti žalovanému ⬛⬛⬛⬛ so sídlom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pričom konanie je ku dnešnému dňu vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28 C 232/2014. Týmto svojím návrhom sa domáham odstránenie stavieb troch neoprávnených stavieb v zmysle ust. § 135c Obč. zákonníka, pretože v danom prípade žalovaný postavil predmetné stavby bez toho, aby bol na to v zmysle občianskoprávnych predpisov právo. Okrem iného ide aj o stavby nepovolené v zmysle stavebného zákona. Spolu s návrhom na začatie súdneho konania som podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý návrh Okresný súd Prešov Uznesením zo dňa 20. 8. 2014 zamietol.

Proti   uvedenému   rozhodnutiu   o   zamietnutí   predbežného   opatrenia   som   podal na Krajský súd v Prešove odvolanie a to písomným podaním zo dňa 8. 9. 2014.

Krajský súd v Prešove uznesením, č. k.: 2 Co 222/2014 zo dňa 4. 11. 2014 potvrdil uznesenie prvostupňového súdu.

Vzhľadom k tomu, že sa postupom času zmenili skutkové okolnosti (existovala hrozba nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy) opäť som podal na Okresný súd Prešov Návrh na nariadenie predbežného opatrenia a to písomným podaním zo dňa 10. 6. 2015, ktoré napadlo na súd dňa 12. 6. 2015.

Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k.: 28 C 232/2014 zo dňa 2. 7. 2015 bol môj návrh na nariadenie predbežného opatrenia opätovne zamietnutý. Predmetné uznesenie bolo   môjmu   právnemu   zástupcovi   doručené   dňa   20.   7.   2015,   pričom   súd   toto   svoje rozhodnutie odoslal dňa 16. 7. 2015 (dátum odoslania rozhodnutia je uvedený na poštovej obálke).

V zmysle ust. § 75 ods. 9 O. s. p. „Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr   do   troch   dní   od   jeho   nariadenia,   Ak   je   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.“

Akcentujem na tú skutočnosť, že Okresný súd Prešov porušil zákon, a to ust. § 75 ods. 9 O. s. p., keď nedodržal tam ustanovenú lehotu a uznesenie odoslal až 14-ty deň od jeho vydania. Takéto porušenie zákona môže pre mňa ako   účastníka tohto   konania znamenať,   že žalovaný   počas   toho   ako   bude   rozhodovať   Krajský   súd   Prešov   o   mojom odvolaní stihne nadobudnúť spoluvlastnícky podiel, pretože predpokladám, že Krajský súd Prešov nestihne rozhodnúť do uplynutia 2 mesačnej lehoty. V tom prípade ja ako účastník nemôžem   byť   úspešný,   pretože   žaloba   podľa   ust.   §   135c   OZ   nemôže   smerovať   proti podielovému spoluvlastníkovi. Týmto postupom súdu bolo porušené moje právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bolo   postupom   Okresného   súdu   Prešov, sp. zn.: 28C 232/2014 porušené.

2. Zakazuje Okresnému súdu Prešov pokračovať v porušovaní základného práva na verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“

Okrem toho sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučineniev sume 500 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnenéalebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 24. júla 2014 odoslal na okresný súd„návrh   na   začatie   súdneho   konania   o odstránenie   stavieb“,   pričom   spolu   s uvedenýmnávrhom   žiadal   aj   o   nariadenie   predbežného   opatrenia,   čo   okresný   súd   uznesenímz 20. augusta 2014 zamietol. Po podaní odvolania proti predmetnému uzneseniu vo vecirozhodoval   Krajský   súd   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   uznesenímsp. zn. 2 Co 222/2014 zo 4. novembra 2014 prvostupňové uznesenie potvrdil. Sťažovateľ sav priebehu napadnutého konania písomným podaním z 10. júna 2015 opakovane dožadovalnariadenia   predbežného   opatrenia,   čo   okresný   súd   uznesením   z 2.   júla   2015   opätovnezamietol,   pričom   uvedené   uznesenie   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   doručenéaž 20. júla 2015, teda po lehote stanovenej v ustanovení § 75 ods. 9. Občianskeho súdnehoporiadku (ďalej len „OSP“). Práve nedodržanie tejto lehoty je hlavný argument, o ktorýsťažovateľ opiera názor, že v napadnutom konaní došlo k porušeniu ním označených práv.Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu najmä podľatýchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02) (ústavný súd sipri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto právnemožno vidieť zásadnú odlišnosť).

Sťažovateľ, ako už bolo uvedené, založil svoje námietky o namietanom porušení nímoznačených   práv   v napadnutom   konaní   na   skutočnosti,   že   okresný   súd   v súvislostis uznesením z 2. júla 2015, ktorým bol návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatreniazamietnutý,   nedodržal   trojdňovú   lehotu   stanovenú   §   75   ods.   9   OSP,   keď   predmetnéuznesenie bolo právnemu zástupcovi doručené až 20. júla 2015, teda okresný súd ho odoslal„až 14-ty deň od jeho vydania“.

Podľa   ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I.   ÚS 86/02) pojem „zbytočnéprieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladaťa aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonusúdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Pri   posúdení,   či   došlo   alebo   nedošlo   k   porušeniuzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy,   ústavný   súd   na   takéto   lehoty   síce   prihliada,   ale   ich   nedodržanie   automatickynevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože   aj   v   týchto   prípadoch   súrozhodujúce všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aniv týchto   prípadoch   totiž   postup   dotknutého   štátneho   orgánu   nemusí   vyznačovať   takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný vzákone   ustanovenými   lehotami   na   vykonanie   procesného   úkonu,   na   druhej   strane   ichdodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré súnevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva   práva na spravodlivý̶proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhejhlavy ústavy a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majúprednosť pred zákonom (čl. 154c ods. 1 ústavy). V tomto zmysle právo na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe ani ichod   seba   oddeľovať.   Porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovv zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátnyorgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

Ústavný súd hodnotiac celý doterajší priebeh napadnutého konania, ktoré začalov júli 2014, dospel k záveru, že okresný súd sa zjavne nedopustil takých prieťahov, ktoré bybolo možné po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie považovať za porušenie jehozákladného práva podľa citovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Samotné nedodržanie lehoty ustanovenej v § 75 ods. 9 OSP pri rozhodovaní o návrhuna vydanie predbežného opatrenia nepovažuje ústavný súd v okolnostiach danej veci za taképorušenie zákona, ktorého dôsledkom by bolo porušenie označených práv sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeodmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľana ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   ak   by   nečinnosť,   resp.   neefektívny   postupv napadnutom konaní bez ospravedlniteľného dôvodu pretrvávali, sťažovateľ môže predložiťústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2015