znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 486/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť T. Š., L., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. M., P., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 a čl. 49 a základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2 a základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivý proces a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Prešov č. k. 1 Pv 188/12-25 z 22. júla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. Š.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra 2013 doručená sťažnosť T. Š., L. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 a čl. 49 a základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 2 ods. 2 a základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý proces a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) uznesením   Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 188/12-25 z 22. júla 2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Prešove (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp.   zn.   ČVS:   ORP-233/OEK-PO-2012   zo   17.   mája   2013   jej   bolo   vznesené   obvinenie z prečinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 a § 221 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, v ktorej žiadala rozhodnutie ako nezákonné zrušiť, pretože popiera spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľky   o jej   opravnom   prostriedku   rozhodla   okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 188/12-25 z 22. júla 2013 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Podľa   názoru   sťažovateľky   namietané   rozhodnutie   je   zásahom   do   jej   práva na obhajobu, pretože z neho nie je jasné, ktoré dôvody boli podkladom vznesenia obvinenia, a ani to, akými úvahami sa okresná prokuratúra pri hodnotení dôkazov riadila, keďže podľa vyjadrenia sťažovateľky len opísala relevantnú časť odôvodnenia rozhodnutia vyšetrovateľa okresného riaditeľstva.

Okrem   toho   sťažovateľka   namietala   aj   porušenie   svojho   práva   na   inú   právnu ochranu,   a teda   práva   na   riadne   odôvodnenie   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci. Sťažovateľka je presvedčená, že okresná prokuratúra v rámci rozhodovania o jej sťažnosti proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   nedala   odpoveď   na   zásadné   argumenty,   ktoré   v sťažnosti predostrela, čo má za následok, že rozhodnutie je podľa nej nepreskúmateľné a zároveň je prejavom svojvôle.

V sťažnosti sťažovateľka argumentovala aj rozmanitou judikatúrou ústavného súdu týkajúcou sa porušenia práva na spravodlivé súdne konanie a odvolávajúc sa na ňu ďalej uviedla: „Postup porušovateľa, ktorý aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov,   treba   považovať   za   postup   arbitrárny.   Takýto   postup   je   zároveň   aj   zásahom do princípu   právnej   istoty   ako   súčasti   právneho   štátu   podľa   čl.   1   ods.   1   ústavy... Sťažovateľka uvádza, že pokiaľ porušovateľ, len odpíše prvostupňové rozhodnutie, resp. len na neho odkáže, neplní funkciu inštancie druhého stupňa, tak ako to predpokladá platné právo. Porušovateľ v uznesení zo dňa 22. 7. 2013 cituje všeobecné definície zákonných znakov trestného činu a zákonné ustanovenia, avšak to všetko, bez akejkoľvek spojitosti s vecou, pre ktorú je sťažovateľke vznesené obvinenie.“

Sťažovateľka sa domnieva, že uvedené nedostatky rozhodnutia okresnej prokuratúry majú za následok porušenie označených článkov a práv podľa ústavy, listiny a dohovoru.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Postupom   porušovateľa,   rozporným   s   čl.   2   ods.   2   Ústavy   SR,   boli   porušené základné práva sťažovateľky, podľa čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. a)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 22. 7. 2013, č. k.: 1 Pv 188/12-25.

Uznesenie Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 22. 7. 2013, č. k.: 1 Pv 188/12-25 a uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ odbor kriminálnej polície Prešov z 17. 5. 2013, ČVS: ORP-233/OEK-PO-2012 sa zrušujú.

Vec vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľka si uplatňuje nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia voči porušovateľovi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi platenie a   náhradu   trov   konania,   a   to   trovy   právneho   zastúpenia   za   2   úkony   právnej pomoci: prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   písomné   podanie   na   ústavný   súd,   teda   /2   x (130,16 + 7,81)/, spolu 275,94 € v prospech JUDr. Z. M...“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú. Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04, IV. ÚS 277/09).

Podstatou námietok sťažovateľky bolo tvrdenie, že uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým   bola   zamietnutá   jej   sťažnosť   (ako   obvinenej   z trestného   činu)   proti   uzneseniu vyšetrovateľa   o vznesení   obvinenia,   nedáva   odpoveď   na   jej   zásadné   argumenty,   je nezákonné, svojvoľné a arbitrárne.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorého   vyčerpaním   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08, III. ÚS 112/2012, III. ÚS 56/2013) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku   nápravy   (podnetu,   opakovaného   podnetu)   v   sústave   orgánov   prokuratúry Slovenskej   republiky   nemožno   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv,   ku ktorému   malo   podľa   tvrdenia   sťažovateľky   dôjsť   v   súvislosti   s postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne vyplýva, že proti uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak, že ju ako nedôvodnú zamietla. Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ani z jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľka podala podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre   o preskúmanie   zákonnosti   postupu   a rozhodnutia   prokurátora   okresnej prokuratúry,   hoci   tak   mohla   a mala   urobiť   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnená podľa zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013