znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 482/2025-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, narodeného, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod ČVS: ORP-352/2-VYS-DS-22, postupu Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v tom istom trestnom konaní a proti uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede ČVS: ORP-352/2-VYS-DS-22 zo 6. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. apríla 2025 a doplnenou 29. apríla 2025, 18. júla 2025 a 7. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia bližšie nešpecifikovaných základných práv a slobôd postupmi a rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní označenými v záhlaví tohto uznesenia. Súčasne navrhuje priznať mu finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania. Žiada o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Skutkové východiská

2. Sťažovateľovi bolo uznesením z 13. decembri 2022 v konaní ČVS: ORP-352/2-VYS-DS-22 vznesené obvinenie za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku v štádiu pokusu a prečin porušovania domovej slobody za skutky z 30. mája 2022. Rovnako 13. decembra 2022 bolo sťažovateľovi v konaní ČVS: ORP-420/2-VYS-DS-22 vznesené obvinenie za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku za skutok z 3. júna 2022.

3. Uznesením z 31. januára 2023 boli uvedené veci spojené na spoločné konanie. Napadnutým uznesením zo 6. decembra 2024 boli uvedené trestné veci vylúčené pod samostatné číslo vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-758/2-VYS-DS-2024.

III.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ namieta, že v uvedenom trestnom konaní vznikajú v postupoch vyšetrovateľky i prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len „okresná prokuratúra“) prieťahy a obštrukcie.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

IV.1. K postupu vyšetrovateľ ky:

5. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, ktorého podstata vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. napr. I. ÚS 480/2013, II. ÚS 156/09, III. ÚS 149/04, III. ÚS 456/2022, III. ÚS 345/2023, III. ÚS 472/2023, IV. ÚS 135/05). Rovnako by opačný záver znamenal popretie významu podústavného práva pri ochrane základných práv (m. m. napr. III. ÚS 454/2022, III. ÚS 455/2022, III. ÚS 456/2022, III. ÚS 531/2022, III. ÚS 345/2023, III. ÚS 472/2023). Podústavné právo vytvára nielen orgány verejnej moci s ich osobitými právomocami, ale aj množstvo hmotnoprávnych a procesnoprávnych konštrukcií a inštitútov, ktorých súhrn vytvára právne prostriedky na ochranu základných práv. Preto podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Za právny prostriedok podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavom súde pritom nemožno považovať len zákonom upravený procesný opravný prostriedok (m. m. napr. III. ÚS 454/2022, III. ÚS 455/2022, III. ÚS 456/2022, III. ÚS 345/2023, III. ÚS 472/2023).

6. Postup vyšetrovateľa pri úkonoch podľa Trestného poriadku podlieha dozoru prokuratúry tak, ako to vyplýva z § 230 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Dozor v prípravnom konaní vykonáva prokurátor nielen z úradnej moci, ale aj na základe osobitného návrhu tak, ako to vyplýva z § 210 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní s tým, že prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Preto je v právomoci prokurátora preskúmať akýkoľvek postup vyšetrovateľa v trestnom konaní a vyjadriť sa k tomu, či bol v súlade so zákonom. Sťažovateľ mal v danej veci procesné postavenie obvineného, a preto mu nič nebránilo v tom, aby sa odstránenia porušenia svojich práv postupom vyšetrovateľa domáhal postupom podľa § 210 Trestného poriadku (porovnaj III. ÚS 455/2022). Využitie tohto prostriedku nápravy sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdil, avšak nepreukázal.

7. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou uzatvára, že sťažovateľ v rozsahu tejto sťažnostnej námietky nevyužil právny prostriedok, ktorý mu v okolnostiach prípadu priznáva účinná právna úprava. Preto je ústavná sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému postupu vyšetrovateľa podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustná a ako taká bola v predmetnej časti podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá (bod 2 výroku tohto uznesenia).

IV.2. K postupu okresnej prokuratúry:

8. Novelou Trestného poriadku účinnou od 15. marca 2024 boli rozšírené oprávnenia subjektov trestného konania (obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby) žiadať o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom konaní v prípravnom konaní nielen vo vzťahu k vyšetrovateľovi, ale aj vo vzťahu k dozorovému prokurátorovi. Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba tak môžu podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku požiadať o preskúmanie postupu prokurátora v prípravnom konaní tak, aby boli odstránené aj iné nedostatky, ktoré môžu spočívať v tom, že prokurátor nevykonal určitý úkon, nerozhodol alebo rozhodol nezákonne. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry a žiadosť preskúma a o výsledku upovedomí žiadateľa. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku tak je právnym prostriedkom nápravy, ktorý je poškodenému v prípravnom konaní bezprostredne a priamo dostupný.

9. Vo vzťahu k napadnutému postupu okresnej prokuratúry tak sťažovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy priznaný zákonom na ochranu ním označených práv, ktorý v okolnostiach danej veci nevyužil, pretože to v ústavnej sťažnosti netvrdí ani nepreukazuje. O tomto prostriedku nápravy bol oprávnený a povinný rozhodnúť orgán verejnej moci (nadriadený prokurátor), ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

IV.3. K uzneseniu vyšetrovateľky zo 6. decembra 2024 :

10. Sťažovateľ priložil k ústavnej sťažnosti kópiu napadnutého uznesenia. Z poučenia o opravnom prostriedku obsiahnutého v uznesení vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii prostriedok nápravy jeho práv, ktoré daným uznesením považoval za porušené, a to v podobe sťažnosti podľa § 185 a nasledujúcich Trestného poriadku. V ústavnej sťažnosti však sťažovateľ netvrdí ani nepreukazuje, že by sťažnosť podľa ustanovení Trestného poriadku proti napadnutému uzneseniu podal. Preto aj v tejto časti je ústavná sťažnosť neprípustná podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (priznanie finančného zadosťučinenia) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

IV.4. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu :

12. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom je potrebné poznamenať, že ústavný súd môže v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. III. ÚS 265/2014).

13. Vzhľadom na výsledok posúdenia tejto ústavnej sťažnosti ústavným súdom je evidentné, že šlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, teda v danom prípade neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa (podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde) nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2025

Robert Šorl

predseda senátu