znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 481/2013-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii, Š., zastúpenej advokátkou   JUDr.   J.   F.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 36/2005 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob/46/2011 z 11. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   R.,   s.   r.   o.   v   likvidácii,   Š.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 36/2005 a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob/46/2011 z 11. decembra 2012. Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 44 Cb/36/2005-357 z 15. novembra 2010 o zamietnutí žaloby sťažovateľky (ako právnej nástupkyne pôvodného žalobcu A. B., samostatne hospodáriaceho roľníka), ktorou sa od obchodnej spoločnosti L., a. s., domáhala zaplatenia sumy 13 249,74 € s prísl.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „je nutne advokátsky zastúpená, čo vníma ako povinnú formalitu. Celý obsah ďalšieho textu, každá veta a každé slovo sú ale uvážené sťažovateľkou   a prednášané   ňou   samostatne,   zodpovedne   a nezávislo   od   názorov akýchkoľvek iných osôb.“. Po emotívnom opísaní skutkových a právnych okolností daného prípadu uzatvára, že porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí v tom,   že   okresný   súd „svojou   neefektívnou   procesnou   prácou   a   protrahovanou nečinnosťou spôsoboval sťažovateľke mimoriadne ťažkosti“. Podľa jej názoru je napadnutý rozsudok   krajského súdu   arbitrárny, neodôvodnený   a absolútne protichodný   v porovnaní s inými   rozhodnutiami krajského   súdu,   pričom   nereaguje   na   sťažovateľkou   predkladané dôkazy.

Sťažovateľka v petite navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: «1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod č. 44 Cb 36/2005 porušil právo s. r. o. R. „v likvidácii“, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov aby jej bola poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť prerokovaná v spravodlivom procese, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. 2 Cob 46/2011 porušil právo s. r. o. R. „v likvidácii“, aby jej bola poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť prerokovaná v spravodlivom procese. Základné právo s. r. o. R. „v likvidácii“, priznané čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 v spojení s ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom KS v Bratislave č. 2 Cob 46/2011 z 11. 12. 2012.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   rozsudok   KS   v   Bratislave č. 2 Cob 46/2011 z 11. 12. 2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod č. 2 Cob 46/2011 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov,

5.   Sťažovateľke:   R.   s.   r.   o.   „v   likvidácii“...   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom päťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľke: R. s. r. o. „v likvidácii“..., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- € (slovom   tritisíc   Eur),   ktoré   je   Krajský   súd   v   Bratislave   povinný   vyplatiť   jej   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú spoločne a nerozdielne povinní   uhradiť   sťažovateľke:   R.   s.   r.   o.   „v   likvidácii“...   trovy   konania,   tak   ako   budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. J. F...»

Keďže podanie sťažovateľky neobsahovalo všeobecné a osobitné náležitosti návrhu na začatia pred ústavným súdom   podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd listom č. k. Rvp 8833/2013-25 z 12. februára 2013 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky na ich doplnenie, a upozornil ju, že ak tak neurobí, môže byť sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Dňa   25.   februára   2013   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky označené ako „1. doplnenie ústavnej sťažnosti“, v ktorom uviedla:

«K náležitostiam podľa § 20 ZoÚS :

- návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne - to sme urobili,

- návrh musí obsahovať, akej veci sa týka - týka sa rozsudku KS Ba č. 2 Cob 46/2011 z 11. 12. 2012 a rozsudku OS Ba III č. 44 Cb 36/2005 z 15. 11. 2010,

- kto ho podáva - podáva ho firma R.,

- prípadne proti komu návrh smeruje - smeruje voči KS Ba a OS Ba III,

-   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha   -   petit   sme   definovali   v   ústavnej sťažnosti,

-   odôvodnenie   návrhu   -   odôvodnením   je   text   s.   2-35   podanej   ústavnej   sťažnosti (chceme aj povedať, že prima vista možný „zlý dojem“ z predloženej ústavnej sťažnosti nemá   charakter   insuficiencie   náležitostí   ústavnej   sťažnosti).   Poznamenávame,   že arbitrárnosť   cit.   rozsudku   KS   Ba   špeciálne   dokumentuje   aj   to   uznesenie   KS   Ba č. 2 Cob 474/2011 z 20. 11. 2012, ktoré bolo potom doručené sťažovateľovi vo faktograficky i právne analogickej kauze, pričom „kvalita“ rozhodovania OS Ba III bola prinajmenej porovnateľná.   Sťažovateľ   teda   jednoducho   nerozumie,   čo   viedlo   KS   Ba   k   potvrdeniu rozsudku OS Ba III č. 44 Cb 36/2005 z 15. 11. 2010 a k zrušeniu rozsudku OS Ba III č. 26 Cb 35/2005 z 22. 04. 2009;

- navrhované dôkazy - dôkazmi tvrdení sťažovateľa nech sú prosím spis OS Ba III č. 44 Cb 36/2005 a spis KS Ba č. 2 Cob 46/2011, ako aj spis OS Ba III č. 27 Cb 22/2005 (pôvodný navrhovateľ T. K.), spis OS Ba III 23 Cb 47/2005 (pôvodný navrhovateľ Ľ. V.) a spisy OS Ba III č. 22 Cb 35/2005,. resp. KS Ba č. 1 Cob 422/2010 (navrhovateľ C. P.),

- Návrh musí podpísať navrhovateľ - likvidátor s. r. o. R. „v likvidácii“ ústavnú sťažnosť podpísal vlastnoručne.

-   K návrhu   na   začatie   konania sa musí   pripojiť   splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa   advokátom.   V   splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom - splnomocnenie sme predložili.

K náležitostiam podľa § 50 ZoÚS :

- ústavná sťažnosť (okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 ZoÚS), musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili - my tvrdíme, že v danom prípade prišlo z pozície KS Ba, ale aj z pozície OS Ba III k porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 v spojení s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k cit. Dohovoru,

- ústavná sťažnosť musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, proti komu sťažnosť smeruje - napádame rozsudok KS Ba č. 2 Cob 46/2011 z 11. 12. 2012 a súvzťažný rozsudok OS Ba III č. 44 Cb 36/2005 z 15. 11. 2010.

- K ústavnej sťažnosti sa pripojí kópia (tangovaného) právoplatného rozhodnutia - pardon, to sme opomenuli a naprávame to priložením textov in toto.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania.   Uvedená   viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (t. j. petit), pričom tento musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde),   teda   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu   v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08), keďže v podstate   vymedzuje   hranice,   v   ktorých   sťažovateľ   žiada   realizovať   ústavný   prieskum dodržiavania   základných   práv   a   slobôd   v konaní   realizovanom   tým-ktorým   orgánom verejnej moci.

Z tohto hľadiska bola posudzovaná aj predložená sťažnosť sťažovateľky.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 36/2005

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   označeného   práva, ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú,   pretože   konanie   o   takejto sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Vychádzajúc   z   uvedeného   právneho   názoru   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   čase podania   sťažnosti   bola   vec   sťažovateľky   právoplatne   skončená,   okresný   súd   vo   veci sťažovateľky nekonal, a preto k porušovaniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy už nemohlo dochádzať. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods.   1   listiny   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Cob/46/2011 z 11. decembra 2012

Ústavný súd zistil, že v uvedenej časti petit nezodpovedá odôvodneniu sťažnosti, bod 1 petitu nevyjadruje namietané porušenie základných práv ich označením článku v ústave a nezodpovedá ani požadovanému príkazu uvedeného v bode 4 petitu. Napriek tomu, že predložená sťažnosť je pomerne rozsiahla a sťažovateľka sa v nej odvoláva na množstvo judikatúry   ústavného   súdu   týkajúcej   sa   obsahu   základného   práva   na súdnu   ochranu, resp. práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   (medzi   ktorými   nemožno   vidieť   zásadnú odlišnosť,   pozn.),   ich   porušenie   ako   ani porušenie   princípov   právneho   štátu   vo   vzťahu ku krajskému súdu osobitne, konkrétne a dostatočne zrozumiteľne nezdôvodnila. Samotné tvrdenie sťažovateľky, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny, neodôvodnený a absolútne   protichodný   v porovnaní   s inými   rozhodnutiami   krajského   súdu,   pričom nereaguje na sťažovateľkou predkladané dôkazy, nepostačuje na to, aby ústavný súd vydal rozhodnutie podľa   čl.   127 ods. 2 prvej   vety   ústavy   (ev.   podľa   §   56   ods.   1 a 2 zákona o ústavnom súde),   pretože do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepatrí právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech   v konaní (II. ÚS   218/02, I. ÚS   3/97), ani právo účastníka   dožadovať sa   ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme klienta   všetko,   čo   podľa   svojho   presvedčenia   považuje   za   prospešné.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady (II. ÚS 117/05).

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom   a   publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04,   IV.   ÚS   168/05, III. ÚS 789/09).

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto   časti   vykazuje   na   prvý   pohľad   závažné nedostatky,   ústavný   súd   ju   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013