znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 481/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. F., P., zastúpeného Mgr. V. M., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/469/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. F.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2011 doručená sťažnosť R. F., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. V. M., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/469/2008.Zo sťažnosti vyplýva, že 27. mája 2008 podal sťažovateľ (navrhovateľ) okresnému súdu návrh, ktorým sa od odporcu – Slovenského rybárskeho zväzu, mestskej organizácie P., domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 10 674,30 € s príslušenstvom. Hoci od vtedy uplynuli viac ako tri roky, okresný súd vo veci neurobil žiadny procesný úkon, nenariadil ani jedno pojednávanie a nevydal ani žiadne meritórne rozhodnutie. Podľa názoru sťažovateľa vzhľadom na absolútnu nečinnosť okresného súdu dochádza v tomto konaní k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/469/2008 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby   okresnému   súdu   prikázal   zaplatiť   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v sume 12 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 706,92 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 563/11 z 21. septembra 2011 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla: „Je pravdou, že súd v predmetnej veci dlhodobo nekonal, avšak navrhovateľ dosiaľ súd na túto situáciu neupozornil   žiadnym   spôsobom   –   urgenciou,   resp.   sťažnosťou   na   prieťahy   v konaní.“ Predsedníčka okresného súdu zároveň poukázala aj na skutočnosť, že sťažovateľ dosiaľ nezaplatil súdny poplatok za podaný návrh.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd, ako to vyplýva aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, v prípadoch namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd)   skúma,   či   sťažovateľ v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde využil všetky právne prostriedky, ktoré mu na ochranu tohto práva poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) v ustanoveniach § 62 a nasl. (mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05, III. ÚS 78/05).Z vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval v napadnutom konaní tak, ako mu to umožňuje zákon   č.   757/2004   Z.   z.,   t.   j.   nepodal   sťažnosť   predsedovi   príslušného   súdu,   ktorý   je oprávnený takúto sťažnosť vybaviť a prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov v konaní. Navyše, o pasívnom prístupe sťažovateľa svedčí aj skutočnosť, že dosiaľ nezaplatil súdny poplatok za návrh podaný okresnému súdu.

Zmyslom a účelom   realizácie zásady   vyčerpania opravných prostriedkov   a iných právnych prostriedkov na ochranu základných práv a slobôd je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých   orgánov   verejnej   moci,   teda   aj   všeobecných   súdov   v   rámci   im   zverených kompetencií.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde.

Pri aplikácii na konkrétny prípad to znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,   ktoré   mu zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo slobôd   poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Nič však nebráni sťažovateľovi, ak v budúcnosti bude okresný súd (aj po podaní sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu)   nečinný,   obrátiť   sa   opätovne   na   ústavný   súd so sťažnosťou pre porušenie základných práv a slobôd.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011