znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 48/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 Cpr 47/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2006 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cpr 47/03.

Sťažovateľ vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že 26.   júna 2003   podal   okresnému   súdu žalobu   na   S.   B. „pre   nezaradenie   do   pracovného   procesu   a o náhradu   mzdy,   a to   na základe politickej rehabilitácie podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách z roku 1991“. Podľa vyjadrenia sťažovateľa ústavný súd jeho sťažnosť na prieťahy v konaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Uviedol, že naposledy sa tak stalo uznesením ústavného súdu z 26. apríla 2006. V tejto súvislosti dodal, že od rozhodnutia ústavného súdu uplynulo ďalších 6 mesiacov a že podľa jeho názoru okresný súd je v konaní aj naďalej nečinný, pričom v priebehu konania sa neuskutočnilo žiadne ďalšie pojednávanie.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   okresný   súd   porušil   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   ústavy,   pretože od podania žaloby uplynuli 3 roky a 4 mesiace a vec dosiaľ nie je právoplatne skončená. Sťažovateľ   uviedol,   že   k porušovaniu   jeho   základného   práva   dochádza   aj   z dôvodu,   že „Okresný súd Bratislava IV zdĺhavo ustanovuje advokátov pre moje právne zastúpenie... Od júna 2006 doposiaľ mi nebol súdom namiesto JUDr. V. iný advokát na moje právne zastúpenie ustanovený“.

Sťažovateľ   zároveň   uviedol: „Pred   podaním   mojej   sťažnosti   na   Ústavný   súd Slovenskej republiky domáhal som sa nápravy najprv podaním mojej sťažnosti pre prieťahy v súdnom konaní vo veci 7 Cpr 47/03-4 predsedovi Okresného súdu Bratislava IV (túto sťažnosť zo dňa 13. decembra 2005, jej fotokópiu som poslal ústavnému súdu s pripojením k mojej   druhej   sťažnosti   v tejto   veci...“ Podľa   jeho   vyjadrenia   na   sťažnosť   reagovala podpredsedníčka   okresného   súdu   listom   z 22.   decembra   2005,   v ktorom   konštatovala prieťahy v konaní.

Na základe podanej „opakovanej“ sťažnosti sťažovateľ navrhol: „-   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   tak   ako   to   ukladá   Ústava   Slovenskej republiky,   vykonal   opatrenia   prijatím   takého   uznesenia   (rozhodnutia),   ktoré   zaviaže Okresný   súd   Bratislava   IV   zabezpečiť   súdne   konanie   vo veci   7 Cpr   47/03   bez ďalších prieťahov v súdnom konaní,

-   tiež   sa   domáham,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zaviazal   Okresný   súd Bratislava   IV   vyplatiť   mi   primerané   zadosťučinenie,   za   ktoré   považuje   minimálne 300.000,- Sk.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ak sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom všeobecného súdu, účinným prostriedkom nápravy, ktorý je sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať,   je   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   adresovaná   predsedovi   príslušného   súdu v súlade s ustanovením § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   namietal   prieťahy   v konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 7 Cpr 47/03. Zároveň uviedol, že pred jej podaním ústavnému súdu využil všetky právne prostriedky na ochranu svojho základného práva, a teda podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní z 13. decembra 2005.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   namietal   prieťahy   v predmetnom   konaní aj sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. februára 2006. V označenej veci ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 146/06-11 z 26. apríla 2006 sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Po uplynutí necelých 6 mesiacov sťažovateľ opätovne podal ústavnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní bez toho, aby využil a vyčerpal iné právne prostriedky (§ 62 a nasl. zákona o súdoch).

Ďalej   ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   23.   marca   2006   bol   spis predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o opravnom   prostriedku   sťažovateľa   a tento mu bol vrátený iba 15. novembra 2006 po tom, čo krajský súd 31. októbra 2006 potvrdil uznesenie   prvostupňového   súdu.   Následne   po   predložení   spisu   zákonná   sudkyňa   určila termín pojednávania na 5. február 2007.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už vo veci rozhodoval 26. apríla 2006 pod sp. zn. I. ÚS 146/06, pričom nerozhodoval o podmienkach konania, ale skúmal aj konanie vo veci samej.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnosti   zistil,   že   vo   veci   už   bolo   rozhodnuté ústavným súdom a v novom podaní sťažovateľa sa okresný súd nemohol dopustiť porušenia jeho základných práv a slobôd z dôvodu, že spis sa väčšinou nachádzal na krajskom súde a sťažovateľ namietal nečinnosť okresného súdu.

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom sťažnosti.

Vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa už na jej predbežnom   prerokovaní podľa   § 25 ods.   2 zákona   o ústavnom   súde   odmietol pre jej neprípustnosť.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa žiadosťou   sťažovateľa   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj   jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2007