znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 48/05-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   M.,   bytom   D.   n.   V.,   zastúpeného   advokátom JUDr. S. Z., Advokátska kancelária, D. n. V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. Er 521/01 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 27/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2004 doručená sťažnosť Ing. J. M., bytom D. n. V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. Z., Advokátska kancelária, D. n. V., ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 521/01 a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   CoE   27/04   o schválenie   udelenia   príklepu   na   dražbe nehnuteľností v rámci exekučného konania.

Podľa tvrdenia sťažovateľa 1. apríla 2003 vydražil sťažovateľ nehnuteľnosti vedené na   LV   č.   1193,   katastrálne   územie   K.,   vedené   Správou   katastra   Trenčín.   Išlo o nehnuteľnosti povinného Š. R., ktoré boli predávané v rámci exekúcie vedenej súdnym exekútorom Ing. M. Dz., Exekútorský úrad, Andreja Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou. Voči udeleniu príklepu na dražbe neboli vznesené žiadne námietky. Dňa 7. mája 2003 bola okresnému   súdu   doručená   žiadosť   súdneho   exekútora   o schválenie   udeleného   príklepu sťažovateľovi na dražbe nehnuteľností. Sťažovateľ osobne urgoval nečinnosť okresného súdu u predsedu okresného súdu a zaslal aj písomnú sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 9. augusta 2004.

Okresný   súd   vydal   rozhodnutie   o schválení   príklepu   22.   decembra   2003,   čiže po siedmich   mesiacoch.   V zákonnej   lehote   podala   proti   tomuto   uzneseniu   odvolanie manželka povinného s tým, že poukázala na nesprávny postup exekútorského úradu v tejto veci. Krajský súd 30. septembra 2004 zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že udelenie príklepu neschválil. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 16. októbra 2004. Sťažovateľ nemôže   disponovať   so   svojimi   finančnými   prostriedkami,   ktoré   zložil   na   zaplatenie zábezpeky a najvyššieho podania na dražbe.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   vidí   sťažovateľ   v tom,   že   z dôvodu   zbytočných   prieťahov   okresného   súdu a krajského   súdu   v konaní   o schválenie   udelenia   príklepu   na   dražbe   nehnuteľností v exekučnom konaní je znemožnené nakladanie sťažovateľa s finančnými prostriedkami, ktoré boli zložené exekútorovi.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Ústavný   súd   vyslovuje,   že   nekonaním   OS   v Trenčíne   vo   veci   č.   k.   Er   521/01 a KS v Trenčíne vo veci č. k. 5 CoE 27/04 o schválenie udelenia príklepu vydražiteľovi Ing. J. M.... došlo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi J. M. titulom porušenia jeho základného práva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, pričom sumu 50.000,- Sk je mu povinný zaplatiť OS v Trenčíne a sumu 50.000,- Sk KS v Trenčíne do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 7.572,- Sk (dva úkony právnej služby po 3.650,- Sk + 2 x paušálna náhrada po 136,- Sk), ktorú sú povinní   spoločne   a nerozdielne   zaplatiť   OS   v Trenčíne   a KS   v Trenčíne   k rukám   jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Sťažovateľ požiadal, aby údaje o jeho osobe, ako aj osobe právneho zástupcu boli pre prípad zverejnenia uznesenia anonymizované.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podanie   sťažovateľa   možno   kvalifikovať   ako   sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené   len   tie   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   splnili   všetky   zákonné podmienky spojené s nadobudnutím   a uplatňovaním takýchto práv.   Z konania o ústavnej sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   na   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Sťažovateľ   má   v predmetnom   exekučnom   konaní postavenie   účastníka   pre   určitý úsek konania. Momentom zloženia stanovenej zábezpeky sťažovateľ nadobudol postavenie dražiteľa   a udelením   príklepu   exekútorom   sťažovateľ   nadobudol   postavenie   vydražiteľa. Teda aj v časti exekučného konania, v rámci ktorého sa rozhodovalo o schválení udelenia príklepu súdom, má sťažovateľ postavenie účastníka konania pre tento úsek exekučného konania, teda je aktívne procesne legitimovaný na podanie sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní pred súdom o schválenie udelenia príklepu, ktorým namieta porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd vyzval okresný súd na zaslanie predmetného súdneho spisu, ktorý bol doručený ústavnému súdu 20. januára 2005.

Z pripojeného   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   v právnej   veci   oprávnenej Prvej komunálnej banky, a. s., Žilina, proti povinnému Š. R. o zaplatenie 1 019 000 Sk s prísl. vedenej na okresnom súde pod sp. zn. Er 521/01 (EX 12/01) boli vykonané tieto úkony:

Dňa 1. apríla 2003 súdny exekútor vykonal dražbu nehnuteľnosti.Dňa   7.   mája   2003   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   schválenie   príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností.

Dňa   24.   septembra   2003   súdny   exekútor   urgoval   na   okresnom   súde   schválenie príklepu.

Dňa 1. októbra 2003 okresný súd vydal rozhodnutie o súhlase, aby najnižšie podanie na dražbe bolo 350 000 Sk.

Dňa 22. decembra 2003 okresný súd vydal uznesenie o schválení udelenia príklepu.Dňa 27. januára 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie manželky povinného J R.Dňa 26. februára 2004 okresný súd zaslal podané odvolanie na vyjadrenie súdnemu exekútorovi, oprávnenému, povinnému.

Dňa 29. marca 2004 došlo okresnému súdu vyjadrenie povinného.Dňa 18. mája 2004 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 19. júla 2004 súdny exekútor urgoval schválenie udelenia príklepu.Dňa   30.   septembra   2004   krajský   súd   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   5   CoE   27/04, ktorým   zmenil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   tak,   že   neschválil   udelenie   príklepu vydražiteľovi (právoplatnosť nadobudlo 18. októbra 2004).

Dňa 8. októbra 2004 sa spis vrátil okresnému súdu.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej   dobe.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí,   aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali rôzne úkony   bez ohľadu na ich počet (III. ÚS 8/04, III. ÚS 111/04).

Otázku existencie   zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).

Na základe sťažnosti a na základe spisu okresného súdu sp. zn. Er 521/01 dospel ústavný   súd   k záveru,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   Er   521/01 a v konaní   krajského   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   5   CoE   27/04   nedošlo   k zbytočným prieťahom ani nebolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote. V konaní na okresnom súde a krajskom súde sa vo veci urobilo niekoľko úkonov, čo spolu s charakterom konania,   ktorého   predmetom   je   schválenie   udelenia   príklepu   na   dražbe   nehnuteľností v exekučnom konaní, vylučuje záver, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Časové úseky medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu a krajského súdu sú prikrátke, aby ich v okolnostiach prípadu bolo možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní znamenajúce porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd návrh sťažovateľa zamietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2005