znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 479/2017-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika, vo veci návrhu Vladimíra Kaššu, Naháč 99, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Maroš Prosman, na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Naháč schváleného uznesením č. 68/2017 z 5. júna 2017 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Naháč schválené uznesením č. 68/2017 z 5. júna 2017 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. z r u š u j e.

2. Obec Naháč j e p o v i n n á zaplatiť Vladimírovi Kaššovi náhradu trov konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júla 2017 doručený návrh Vladimíra Kaššu, Naháč 99, Naháč (ďalej len „navrhovateľ“), doplnený podaním doručeným ústavnému súdu 20. júla 2017, ktorým sa domáha preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Naháč (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) schváleného uznesením č. 68/2017 z 5. júna 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“). Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo navrhovateľovi doručené 22. júna 2017.

2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 479/2017-22 z 1. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh navrhovateľa na ďalšie konanie.

3. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi vo funkcii starostu obce Naháč bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vo výške 13 897,85 € z dôvodu porušenia „čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov tým, že porušil obmedzenia a povinnosti starostu obce pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem, zákaz uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a povinnosť zdržať sa všetkého, čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom...“.

4. Navrhovateľ s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí a uvádzajúc rozsiahle skutkové okolnosti danej veci navrhuje uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť. Okrem toho dôvodí procesnými pochybeniami konania (nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia a vedenie konania subjektom, ktorému ústavný zákon o ochrane verejného záujmu túto právomoc nezveril) a zároveň nesplnením formálnych náležitostí rozhodnutia (t. j. jeho výroku a odôvodnenia).

5. S cieľom preukázania prvého z vytýkaných nedostatkov – nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia navrhovateľ popisuje chronológiu prijatia napadnutého rozhodnutia: „Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa začalo schválením Uznesenia č. 10/2017 zo dňa 13.02.2017 zo strany Obecného zastupiteľstva obce Naháč na zasadnutí konanom dňa 13.02.2017. Výkon Uznesenia č. 10/2017 bol navrhovateľom ako starostom obce Naháč pozastavený. Uznesenie č. 10/2017 bolo potvrdené zo strany Obecného zastupiteľstva schválením Uznesenia č. 34/2017 zo dňa 27.03.2017 na zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Naháč konanom dňa 27.03.2017. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa začalo najneskôr dňa 27.03.2017 potvrdením Uznesenia č. 10/2017 Uznesením č. 34/2017. Lehota 60 dní na vydanie rozhodnutia uplynula dňa 26.05.2017. Rozhodnutie č. 2/2017 bolo Obecným zastupiteľstvom obce Naháč schválené až dňa 05.06.2017 na Obecnom zastupiteľstve konanom dňa 05.06.2017.“ V tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci ide o konanie sui generis, aj na tento typ konania primárne dopadajú princípy uplatňované v štandardných procesoch a sekundárne aplikácia základných princípov demokratického a právneho štátu, ktorého súčasťou sú aj zásady legality a právnej istoty. Slovami navrhovateľa „Zásada právnej istoty je tvorená niekoľkými primárnymi zásadami, medzi ktoré patrí aj zásada predvídateľnosti rozhodnutí štátnych orgánov, zásada, že konanie bude ukončené v primeranej lehote a nebude trvať po neobmedzený čas. Z dôvodu právnej istoty zákonodarca v článku 9 ods. 5 Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu stanovil pre orgán, ktorý bude konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov viesť lehotu na vydanie rozhodnutia. Orgán, ktorý vedie konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, je povinný vydať rozhodnutie v lehote 60 dní. Prekročením tejto lehoty by sa orgán, ktorý konanie vedie, dopustil porušenia zásady legality a článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnutie, ktoré by bolo vo veci vydané, by nemohlo byť v demokratickom a právnom štáte akceptovateľné.“. V nadväznosti na to uvádza, že „Orgán, ktorý vedie konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, je 60 dňovou lehotou bezpodmienečne viazaný a je povinný v tejto lehote rozhodnutie vydať. Prekročením tejto lehoty sa orgán vedúci konanie dostáva do pozície, kedy už uvedené rozhodnutie vydať nemôže, lebo nemá právomoc po tejto lehote rozhodnutie vydať a konanie by mal z tohto dôvodu zastaviť. Vydaním rozhodnutia po 60 dňovej lehote sa jedná o rozhodnutie vydané v rozpore s Ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu a Ústavou Slovenskej republiky.“. Napokon uzatvára, že „limitácia dĺžky konania, ktorého predmetom je zisťovanie porušenia právnej povinnosti subjektu a jeho penalizácia za takéto konanie, je vhodným nástrojom zabezpečenia právnej istoty subjektu, voči ktorému sa takéto konanie vedie“.

6. Ďalšou námietkou procesného charakteru je vykonanie konania neoprávneným subjektom. Navrhovateľ s poukazom na čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uvádza, že subjektom s právomocou viesť takéto konanie je obecné zastupiteľstvo. V prerokúvanej veci síce obecné zastupiteľstvo vydalo napadnuté rozhodnutie, avšak ostatné úkony spočívajúce v „oznámení o začatí konania, zaslaní žiadosti, aby sa navrhovateľ vyjadril, vo vykonávaní dôkazov, hodnotení dôkazov, príprave rozhodnutia“ vykonala komisia na ochranu verejného záujmu. „Ak konanie po procesnej stránke vykonala Komisia na ochranu verejného záujmu obce Naháč, napriek tomu, že táto právomoc bola zverená výlučne obecnému zastupiteľstvu, konala nad rámec svojich právomoci a v rozpore so zásadou legality uvedenou v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takéto konanie nemožno považoval za zákonné. Nezákonnosť tohto konania sa premieta rovnako do Rozhodnutia č. 2 Obecného zastupiteľstva obce Naháč, ktoré bolo vydané bez náležitého konania, ktoré by spĺňalo normy Zákona o ochrane verejného záujmu.“.

7. Námietku o formálnych vadách rozhodnutia navrhovateľ bližšie rozvádza osobitne vo vzťahu k jeho výroku a osobitne vo vzťahu k jeho odôvodneniu. Výroku rozhodnutia vyčíta, že „neobsahuje žiadne vymedzenie skutku, ktorý by napĺňal znaky konkrétneho protiprávneho konania alebo preukazoval porušenie normatívnej povinnosti“. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje podľa názoru navrhovateľa jasné, presné a zrozumiteľné vymedzenie skutočností, ktoré viedli obecné zastupiteľstvo k začatiu konania a rovnako neobsahuje právne posúdenie skutku a vykonaných dôkazov. Vzhľadom na to, že z výroku nie je navrhovateľovi zrejmý skutok, resp. skutky, ktorými porušil svoje povinnosti, „samotné odôvodnenie nie je spôsobilé tento nedostatok napraviť a nie je zrejmé, čoho sa vlastne odôvodnenie týka“.

8. V závere navrhovateľ sumarizuje, že všetky konania popisované v rozhodnutí sú konaniami, v ktorých sa obecnému zastupiteľstvu nepodarilo preukázať, že by jeho konaním došlo k porušeniu verejného záujmu uprednostnením záujmu osobného, a konštatuje, že „Ak aj Obecné zastupiteľstvo obce Naháč dávalo za vinu navrhovateľovi porušenie povinností podľa rôznych iných zákonov, porušením týchto povinností nebol poškodený záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom a nedošlo k rozporu verejného a osobnému záujmu. Ak malo Obecné zastupiteľstvo obce Naháč za to, že navrhovateľ porušil iné povinnosti podľa iných zákonov, tieto porušenia je možné primárne riešiť inými právnymi inštitútmi, ktoré právny poriadok pre riešenie takých situácií uprednostňuje.“.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada zrušenie napadnutého rozhodnutia a priznanie náhrady trov konania.

10. K návrhu navrhovateľa sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilo obecné zastupiteľstvo podaním doručeným ústavnému súdu 15. augusta 2017, v ktorom k jednotlivým námietkam navrhovateľa uviedlo: «Nedodržanie lehoty... bolo zapríčinené neodôvodneným pozastavovaním plnenia uznesení obecného zastupiteľstva starostom obce Naháč a obštrukciami, ktoré spočívali v tom, že starosta obce na žiadosť všetkých poslancov nezvolal zasadnutie obecného zastupiteľstva tak ako mu to ukladá § 12 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o obecnom zriadení“) a zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolal až po upozornení Okresného prokurátora v Trnave, ktorý reagoval na podnet zo strany poslankyne obecného zastupiteľstva a predsedníčky komisie na ochranu verejného záujmu... Ďalšie obštrukcie zo strany starostu spôsobili predĺženie lehoty, ktoré bolo zapríčinené náročným získavaním potrebných dôkazov, ktoré si museli poslanci získavať od starostu obce prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Napriek uvedeným neštandardným spôsobom získavania informácií poslanci nedostali odpovede v lehote a spôsobom, ktorý určuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Navyše boli neúplné a bolo ich potrebné žiadať opätovne.» V nadväznosti na uvedené obecné zastupiteľstvo poukázalo na to, že ide o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia i na to, že s prekročením tejto lehoty zákonodarca nespája žiadne právne následky (II. ÚS 284/2014). Vo vzťahu k subjektu, ktorý namietané konanie uskutočnil, obecné zastupiteľstvo na rozdiel od navrhovateľa uviedlo, že všetky úkony boli vykonané oprávneným orgánom v súlade so znením ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

11. K vytýkaným nedostatkom výroku rozhodnutia obecné zastupiteľstvo poznamenalo: „Konkrétne porušenia zákona sú... podrobne rozpísané a podložené dôkazmi v najrozsiahlejšej časti predmetného rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Vzhľadom na veľké množstvo zistených nedostatkov spočívajúcich v porušení zákonov zo strany starostu, OZ považovalo za potrebné výrokovú časť z dôvodu prehľadnosti zhrnúť do zákonného pomenovania a jednotlivým pochybeniam sa podrobne venovalo v odôvodnení, kde boli podrobne rozpísané zistené nedostatky a finančné dôsledky pre obecný rozpočet zavinené porušovaním zákona starostom. Pokiaľ je zo strany navrhovateľa napadnutá skutočnosť, že výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný, považujeme toto za účelovú obranu, nakoľko z rozhodnutia ako celku je jednoznačne zrejmé, za aké konkrétne pochybenia bola starostovi uložená pokuta a teda je jednoznačne preskúmateľné a riadne odôvodnené.“

12. Vo vzťahu k odôvodneniu svojho rozhodnutia, t. j. popísaniu protiprávneho konania, ktorým mal starosta porušiť ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, obecné zastupiteľstvo zdôraznilo, že „všetkými predloženými dôkazmi jednoznačne preukázalo, že konanie starostu obce súvisí práve s osobným záujmom zakryť pochybenia, ktorých sa ako verejný funkcionár dopustil“, pričom niektoré z týchto pochybení opätovne vymenovalo.

13. Ústavný súd následne zaslal podanie obecného zastupiteľstva právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2017, uvádzajúc:

„... Vyjadrenie nie je vyjadrením Obecného zastupiteľstva obce Naháč, ale iba vyjadrením jednotlivých poslancov Obecného zastupiteľstva obce Naháč, nakoľko toto Vyjadrenie nebolo prijaté obecným zastupiteľstvom spôsobom podľa § 12 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Nemôže sa teda jednať o riadne prejavenú vôľu obecného zastupiteľstva, a teda sa nejedná ani o vyjadrenie účastníka konania. Z tohto dôvodu nie je možné podľa nášho právneho názoru na Vyjadrenie prihliadať... K námietke uvedenej vo Vyjadrení, že členovia komisie na ochranu verejného záujmu sú zhodní s členmi obecného zastupiteľstva, si dovoľujeme uviesť, že tento fakt nemôže sám o sebe zhojiť skutočnosť, že konanie v podstatnej časti viedla komisia na ochranu verejného záujmu a nie obecné zastupiteľstvo. Komisia obecného zastupiteľstva na ochranu verejného záujmu nie je obecným zastupiteľstvom a naopak obecné zastupiteľstvo nie je komisiou na ochranu verejného záujmu. Uvedený výrok platí aj v prípade, ak sú členovia komisie na ochranu verejného záujmu rovnako aj členmi obecného zastupiteľstva... Enunciát Rozhodnutia č. 2/2017 Obecného zastupiteľstva obce Naháč je nedostatočný, nie je v ňom uvedený ani jeden jediný skutok jeho opisom, bez uvedenia miesta, času a spôsobu jeho spáchania a z pohľadu formálnej logiky predstavuje tzv. tautológiu, teda sa jedná o definíciu, ktorá sa vysvetľuje rovnakou definíciou povedanou inými slovami. Nedostatok výroku rozhodnutia je vždy závažným nedostatkom rozhodnutia a vždy dôvodom na jeho zrušenie.“

14. V závere navrhovateľ dodal, že zotrváva na svojich návrhoch a ich doplneniach v plnom rozsahu.

II.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

17. Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.

18. Podľa čl. 4 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa verejný funkcionár musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie

a) využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie,

b) žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov alebo získavať iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie; to sa nevzťahuje na dary poskytované zvyčajne pri výkone verejnej funkcie alebo dary poskytované na základe zákona,

c) sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej funkcie, obchodný styk so štátom, obcou, vyšším územným celkom, štátnym podnikom, štátnym fondom, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky alebo inou právnickou osobou zriadenou štátom, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou vyšším územným celkom alebo inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

d) nadobúdať majetok od štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe; to sa vzťahuje aj na blízke osoby verejného funkcionára,

e) uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve alebo nadobúdať akcie na doručiteľa inak ako dedením,

f) používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu,

g) používať symboly spojené s výkonom svojej funkcie na osobný prospech.

19. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

20. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

21. Podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa odseku 1, t. j. obecné zastupiteľstvo rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania. Toto rozhodnutie doručí verejnému funkcionárovi, proti ktorému konanie smeruje, a tomu, na čí podnet sa koná. Rozhodnutie orgánu podľa odseku 1 písm. b) sa doručí aj starostovi obce alebo zástupcovi starostu obce, ak konanie smeruje proti starostovi...

22. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

23. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

24. Citované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zakladá právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon o ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.

25. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

26. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

27. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

III.

28. Predmetom konania ústavného súdu (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde) je preskúmanie, resp. zistenie, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára bolo alebo nebolo v rozpore s dotknutými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, teda či povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce mu z čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu porušil alebo neporušil.

29. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu (konkrétne čl. 9 a nasl.), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1) v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom. Obecné zastupiteľstvo musí preto vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu konkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil.

30. Predtým, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musí prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (I. ÚS 356/08, II. ÚS 404/2014).

31. Inak povedané, ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže posúdiť, či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade obecného zastupiteľstva).

32. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu od takého rozhodnutia vyžaduje predovšetkým to, aby obsahovalo výrok, v ktorom sa uvedie v čom konkrétnom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).

33. Obecné zastupiteľstvo vo výroku napadnutého rozhodnutia vo všeobecnosti konštatuje, že „Verejný funkcionár... porušil povinnosti starostu obce podľa Čl. 4 ods.1 a ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.... tým, že porušil obmedzenia a povinnosti starostu obce pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem, zákaz uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a povinnosť zdržať sa všetkého, čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom...“.

34. Z takto koncipovaného výroku napadnutého rozhodnutia sa však navrhovateľ ani ústavný súd nedozvedel, aké konanie navrhovateľa považovalo obecné zastupiteľstvo za porušenie uvedeného článku ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ani to, v čom konkrétnom mal navrhovateľ podľa názoru obecného zastupiteľstva uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Napadnuté rozhodnutie sa tak v dôsledku zistených nedostatkov dostáva do pozície nepreskúmateľnosti už na úrovni samotného výroku. Vzhľadom na absenciu skutkovej vety (t. j. dostatočne konkrétneho a nezameniteľného popisu konania, ktoré sa navrhovateľovi kladie za vinu) bráni takto formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia jednoznačnej identifikácii eventuálneho protiústavného skutku navrhovateľa. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vydaných v týchto konaniach už viackrát zdôraznil, že iba výrok rozhodnutia (enunciát) je právne záväzný. Akékoľvek (do)vysvetlenia obecného zastupiteľstva, či už v odôvodnení rozhodnutia, alebo v jeho vyjadrení k návrhu navrhovateľa sú z analyzovaného hľadiska irelevantné.

35. V nadväznosti na tento nedostatok, ktorý už sám osebe spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, vyčítajúceho navrhovateľovi najmä tieto pochybenia: „... Napriek kontrole NKÚ a vytknutým nedostatkom hrubým spôsobom a opakovane porušoval zákony SR a uprednostňoval tak osobný záujem pred záujmom verejným najmä tým, že za obdobie výkonu funkcie rokov 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 opakovane porušoval zákony, nechránil majetok obce a nenakladal s majetkom obce spôsobom, aby zabezpečil nakladanie s ním hospodárnym a efektívnym spôsobom, sústavne maril prácu poslancov, nezverejňoval zmluvy v zmysle zákona, nezverejňoval informácie, ktoré boli od neho požadované, ani informácie, ktoré boli požadované poslancami, a členmi komisií, alebo občanmi podľa infozákona.

... dlhodobo neplní prijaté uznesenia OZ, nezverejňuje a neposkytuje informácie poslancom, nedodržiava zásady zverejňovania zápisníc a tak marí slobodný prístup občanov k informáciám.... Uvedeným postupom starosta obce uprednostňoval svoje súkromné záujmy, aby neboli preukázané jednoznačné pochybenia a nečinnosť, či naopak porušovanie zákonov, pred záujmami verejnými a sústavne porušoval právo občanov podľa § 3 ods.2 písm. d Zákona o obecnom zriadení, porušoval povinnosti starostu podľa § 13 ods. 4 písm. d) Zákona o obecnom zriadení, maril plnenie zákonnej povinnosti poslancov podľa § 25 ods. 1 písm. d - obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov, ods. 4 písm. b), písm. e) Zákona o obecnom zriadení a aj ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z. z. a zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, najmä v § 19, a § 20 uvedeného zákona.

... V priebehu prešetrovania boli zistené ďalšie porušenia zákonov a najmä uprednostňovanie osobného záujmu pred verejným, najmä tým, že... nezverejňovaním potrebných informácií, uzatvorených zmlúv, faktúr a objednávok, šírením klamstiev a dezinformácii kryl porušenia svojich povinností pri ochrane majetku obce najmä podľa § 8 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, ďalej porušenia § 7 ods. 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, svojim konaním porušoval schválené Zásady nakladania s majetkom obce Naháč, schválené zásady rozpočtového hospodárenia obce Naháč. Starosta obce Naháč... ako štatutár obce uzatváral so svojimi zmluvnými partnermi zmluvy zjavne nevýhodné pre obec Naháč, nedodržiaval a nekontroloval plnenie zmluvných povinností, čím spôsoboval obci škodu. V prípade zmluvy na prenájom priestorov pod poštou vznikla obci škoda nevyplatením energií, neplatením poplatkov za vývoz odpadov. Škodu svojim konaním spôsobil starosta obce... ktorý nedokázal ani predložiť výpočet úhrady za energie, nakoľko nedodržal povinnosti, ktoré sám v zmluve stanovil. Tým, že bez schválenia OZ dal príkaz na úhradu nedoplatkov za energie vznikla neschválením rozpočtového opatrenia 1/2016 škoda, ktorú starosta obce vyčíslil na 464,84 €. Podľa § 30 ods. 2 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy. Starosta obce teda opakovane porušoval rozpočtovú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. k zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na uvedené porušovania pritom obec upozornila aj kontrola NKÚ v roku 2016, keď poukázala, že OZ neschválilo starostovi obce kompetenciu vykonávať zmeny rozpočtu podľa ustanovenia zákona o obecnom zriadení, tak v roku 2015 porušil finančnú disciplínu prekročením čerpania rozpočtu vo výške 6 182 €. Tým, že Obec uvoľňovala k úhradám verejné prostriedky, ktoré neboli schválené v rozpočte starosta obce... konal v rozpore s § 19 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v rozpore so schválenými zásadami nakladania s majetkom obce Naháč a schválenými Zásadami rozpočtového hospodárenia obce Naháč i Štatútom obce Naháč. Tieto úhrady starosta obce nariaďoval opakovane i v roku 2016 a v roku 2017, napriek tomu, že bol na porušovanie zákonov poslancami i občanmi opakovane upozorňovaný. Poslancami neboli schválené už uhradené rozpočtové opatrenia v roku 2016. Napriek tomu starosta obce... v roku 2017 opätovne prikázal uhradiť rozpočtovým opatrením č. 3/2017 pokutu vo výške 950 € metrologickému úradu, ktorá bola obci Naháč udelená práve z dôvodu nečinnosti a neplnenia si povinností štatutárneho zástupcu obce... Za nečinnosť tiež obci je vyrúbená pokuta zo Životného prostredia vo výške 100 €, informácie ktoré žiadali poslanci v bode I. A za nedodržiavanie povinnosti podľa zákona o účtovníctve bola obci vyrubená pokuta Daňového úradu vo výške 2 000 €, za neplnenie povinnosti vykonávania inventarizácie majetku obce Naháč, na splnenie tejto povinnosti pritom starostu obce... opätovne upozorňovali poslanci i obyvatelia obce Naháč.

... Verejný funkcionár... porušil zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri používaní verejných prostriedkov a zároveň finančnú disciplínu tým, že sa v dodatku k zmluve č. 19/2015 s n. o Škôlkárík a Školáčik zaviazala obec uhrádzať z verejných prostriedkov náklady na energie, náklady na vývoz fekálií, náklady na telefón, bezplatne dala do užívania pozemok - majetok obce a nakoľko v zmluve nebol zapracovaný sankčný mechanizmus, tak obec dostatočne nechránila svoj majetok a nekonala v súlade s § 7 ods. 2 zákona o majetku obcí a § 9 Zákona o majetku obci ani v súlade so Zásadami nakladania s majetkom obce Naháč. Štatutár obce Naháč, aby presadil svoje záujmy a aby nevznikli podozrenia cielene zverejnil uzatvorené zmluvy... až po 7 mesiacoch, čím spôsobil ich neplatnosť, pretože podľa ustanovení zákona č. 546/2010 Z. z. je zmluva účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia a ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Tým, že zmluvy... neboli zverejnené do troch mesiacoch od ich uzavretia sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona neplatné a neúčinné. Okrem uvedenej skutočnosti zmluvy, ani neboli schválené OZ, takže nevznikol prejav vôle obce, a tým spôsobil ich neplatnosť... Pri prenájme majetku obce porušil § 9a zákona o majetku obcí, prevod majetku nebol zverejnený na úradnej tabuli, nebol prenajatý za cenu obvyklú. Hoci verejný funkcionár... na uvedené pochybenia a porušovania zákona bol upozorňovaný hlavnou kontrolórkou obce Naháč i obyvateľmi žiadnym spôsobom nekonal a preto dokázateľne uprednostnil osobný záujem pred záujmom verejným.

... V oblasti pracovno-právnych vzťahov a dodržiavania ustanovení Zákonníka práce a Zákona o výkone práce vo verejnom záujme starosta obce... porušil ustanovenia zákonníka práce § 63 ods. 1 písm. a. uzatváral dohody a zmluvy tak, že prichádzalo k vzniku vážnych rozporov, zmluvy nezverejňoval v lehotách daných zákonom a porušil finančnú disciplínu tým, že vyplatil napriek stanovisku IP mzdu za mesiac september 2015 a mimosúdne vyrovnanie za chyby, ktoré spôsobil ako štatutár obce nedodržiavaním zákonov. Zmluvu o mimosúdnom vyrovnaní uzatvoril bez vedomia a súhlasu OZ a zverejnil s oneskorením, čím porušil zákon č. 546/2010 Z. z. Nedodržaním zákonných postupov a nerešpektovaním zákonov nedodržal zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri používaní verejných prostriedkov, čím porušil finančnú disciplínu vo výške 7 000 €. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia, takže verejný funkcionár... v snahe zamaskovať vlastné pochybenia uprednostnil osobný záujem pred záujmom verejným.

Porušil ustanovenia zákonníka práce § 63 ods. 1 písm. a uzatváral dohody a zmluvy tak, že prichádzalo k vzniku vážnych rozporov, a porušil finančnú disciplínu tým, že vyplatil napriek stanovisku zaplateného právneho zástupcu obce... a IP mzdu, odstupné a odvody bez súhlasu OZ a schválených RO, a nedodržaním zákonných postupov a nerešpektovaním zákonov nedodržal zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri používaní verejných prostriedkov, čím porušil finančnú disciplínu v sume vo výške 4 567,28 €, čím uprednostnil osobný záujem pred verejným a z prostriedkov obecného rozpočtu zabezpečil úhradu vyplatených finančných nárokov zamestnankyni, ktorá mala podľa Zákonníka práce prevodom práv a povinnosti byť uhradená zo zdrojov n. o. Týmto konaním zabezpečil prospech zamestnankyni, ktorá je s ním v príbuzenskom pomere a takisto prospech právnickej osobe, n. o.

V oblasti pracovno-právnych vzťahov boli zistené porušenia zákona pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí služby, keď boli zistené pochybenia pri uzatváraní zmluvy, keď bola podpísaná až 18.6.2015 a uvedená pracovníčka nastúpila do práce 3.6.2015.... Na základe uzatvorenej zmluvy bola vyplatená odmena za výkon práce vo vyššej sume, ako bol plat zamestnankyne obce. Okrem toho tým, že pracovníčke z riadneho pracovného pomeru obec vyplácala odmenu za čerpanie dovolenky týmto postupom prišlo aj k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, písmena b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. Tým, že obec nepredložila doklady o splnení povinnosti predložiť riadne vyžadované doklady podľa §3 zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme prišlo k porušeniu uvedených zákonov, porušeniu ustanovení Zákona 245/2008 Z. z., Zákona o pedagogických zamestnancoch č. 317/2009 Z. z a Vyhlášky o materskej škole č. 306/2008 Z. z. Zároveň prišlo zo strany starostu obce... k   uprednostneniu osobného záujmu pred verejným a svojim konaním zabezpečil prospech inej právnickej osobe, či fyzickej osobe. Až z odpovede na infožiadosť sa poslanci dozvedeli, že starosta obce... mal minimálne v mesiaci jún 2016 vedomosť o tom, že sa od zákonných zástupcov detí v súkromnej materskej Škole sa neoprávane vyberajú poplatky vo vyššej výške, ako bola stanovená v zmluvách. Verejný funkcionár... napriek tomu reagoval na upozornenia zákonných zástupcov detí len listom s upozornením n. o. na porušovanie zmlúv a to až v mesiaci september 2016. Starosta obce... ďalej žiadnym spôsobom nepreveroval, či prišlo k náprave, ani nepodnikol žiadne zákonné kroky na zabezpečenie nápravy, čím uprednostnil osobný záujem pred záujmom verejným a takisto zabezpečil prospech inej právnickej osobe, či fyzickej osobe...“

36. Z dôvodovej správy k čl. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že sa ním ustanovujú všeobecné povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov, ktorých dodržiavanie pri výkone verejnej funkcie by malo zaručiť požadovanú ochranu verejného záujmu a zároveň vysoký morálny kredit verejných funkcionárov. Tieto zákazy a obmedzenia majú v čo najširšom rozsahu vylúčiť či obmedziť možnosť vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným, resp. by mohlo dôjsť k poskytnutiu nenáležitej výhody pre verejného funkcionára z výkonu jeho funkcie.

37. Odsek 1 uvedeného článku ustanovuje všeobecnú povinnosť pre verejného funkcionára presadzovať a chrániť verejný záujem a vykonávať svoju funkciu tak, aby z jej výkonu plynul verejný prospech a neslúžila na uspokojenie osobného záujmu verejného funkcionára. Odsek 2 tohto článku ustanovuje činnosti, ktoré nesmie pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár vykonávať, a právne vzťahy, do ktorých nesmie vstupovať. Ide o taxatívny výpočet takých činností a právnych vzťahov a úkonov, pri ktorých by verejný funkcionár mohol uprednostniť osobný záujem pred verejným a získať výhodu z výkonu verejnej funkcie, ktorú by inak získať nemohol.

38. V nadväznosti na toto vymedzenie je potrebné osobitne sa zaoberať pojmom verejný záujem a osobný záujem. Verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

39. Vychádzajúc z uvedeného považoval ústavný súd za kľúčový aspekt pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa ústavnoprávny rozmer problému, najmä preukázanie príčinnej súvislosti medzi obecným zastupiteľstvom vypočítanými pochybeniami navrhovateľa uvedenými v napadnutom rozhodnutí a tvrdením obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ svojím konaním uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom.

40. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva ústavný súd konštatuje, že síce obsahuje celý rad pochybení navrhovateľa, resp. porušení povinností podľa rôznych zákonov a interných predpisov obce, ale absentuje v ňom preukázanie akejkoľvek súvislosti s tvrdením obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ týmto postupom, resp. konaním vo funkcii starostu obce uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom. Tento nedostatok nemôže zhojiť iba strohé konštatovanie obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ „uprednostnil osobný záujem pred záujmom verejným“ bez toho, aby bolo toto konštatovanie naviazané na zdôvodnenie, akým spôsobom navrhovateľ svojím konaním uprednostnil svoj osobný záujem, do akého konkrétneho prospechu sa tento záujem premietol, t. j. bez toho, aby bol identifikovaný jeho individuálny prínos (finančný či nefinančný) alebo prospech osobám jemu blízkym.

41. Ak obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí čiastočne naznačilo zneužitie funkcie starostu obce tým, že vyplatil odstupné zamestnankyni, ktorá je s ním (údajne) v príbuzenskom pomere (s. 7 napadnutého rozhodnutia, pozn.), čím mal zabezpečiť prospech aj „právnickej osobe, n. o.“, takýto popis konania v spojení s nedostatočným vymedzením vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je postačujúci, pôsobí zmätočne a vytvára priestor pre mnohé dohady a dedukcie. Podľa názoru ústavného súdu musí byť skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia povinnosti uprednostniť verejný záujem pred osobným záujmom ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu identifikované v rozhodnutí dostatočne, presne a určito. Zároveň platí, že dodatočné vysvetľovanie skutočného dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia je právne irelevantné.

42. Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy). Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu (m. m. I. ÚS 356/08).

43. Ústavný súd po preskúmaní dôkazov, ktoré mu boli v tomto konaní predložené, nevylučuje, že navrhovateľ sa mohol dopustiť v rozhodnutí uvedených porušení ustanovení právnych predpisov, tak ako to uviedlo obecné zastupiteľstvo [t. j. zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce, pozn.], či interných predpisov obce, avšak zanedbanie povinností podľa týchto predpisov ešte nemusí automaticky znamenať porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (pokiaľ verejnému funkcionárovi z tohto porušenia zároveň neplynie prospech). Pokiaľ sa starosta obce dopustí porušenia, resp. zanedbania povinností pri výkone svojej funkcie, zákon o obecnom zriadení upravuje prostriedky, ktoré obecné zastupiteľstvo môže, resp. musí v takom prípade použiť na to, aby sa proti starostovi obce vyvodila zodpovednosť. Podľa § 13a ods. 3 písm. a) bodu 2 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

44. S ohľadom na charakter pochybení navrhovateľa popísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na to, že v rozhodnutí chýba prepojenie týchto pochybení na porušenie ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (konkretizácia uprednostneného osobného záujmu navrhovateľa a jeho profitu), dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva obce Naháč č. 68/2017 z 5. júna 2017 je nepreskúmateľné. Opačný záver ústavného súdu by mohol vytvoriť priestor na možné zneužívanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, napr. na „vyrovnávanie si účtov“.

45. Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy sa premieta pri ochrane práva do požiadavky rešpektovania postupu ustanoveného príslušným procesným poriadkom (v okolnostiach daného prípadu upraveným v čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu), pričom rešpektovanie tohto postupu je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého procesu, preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku na to, aby mohlo byť rozhodnutie orgánu verejnej moci považované za zákonné a ústavne konformné.

46. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo svoje závery „neoprelo“ o preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na to bolo potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými princípmi a v uvedenej podobe aj za arbitrárne. Ďalšie námietky navrhovateľa prednesené v jeho návrhu ústavný súd nepovažoval za potrebné meritórne vyhodnotiť, pretože zistené nedostatky napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy osebe postačujú na jeho zrušenie. Závery ústavného súdu o ďalších námietkach by tak nemali podstatný vplyv na zrušujúci výrok tohto nálezu.

47. Pretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie zastupiteľstva (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde), na základe už uvedeného zrušil napadnuté rozhodnutie. Zároveň platí, že toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).

IV.

48. Navrhovateľ žiadal priznať proti obci Naháč náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorú jeho právny zástupca vyčíslil sumou 312,34 €. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca bližšie špecifikoval ako odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia – doplnenie podania). K takto vypočítanej sume odmeny prirátal zodpovedajúci režijný paušál.

49. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

50. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

51. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma za dva úkony právnej služby je vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto boli trovy právneho zastúpenia priznané v požadovanej sume 2 x 147,33 €, k tomu 2 x režijný paušál 8,84 €, t. j. odmena advokáta za poskytnuté právne služby predstavuje celkovú sumu 312,34 € (bod 2 výroku nálezu).

52. Náhradu trov konania je obec Naháč povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

53. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017