znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 475/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra 2015   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, advokátska kancelária, Hlavná 7/13, Trnava,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 192/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2015 doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľ“), pre namietané   porušenie   jeho základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný   súd“) v konaním   vedenom   pod sp. zn. 13   C   192/2009   (ďalej   len   „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom napadnutého konania v procesnej pozícii   odporcu   o zaplatenie   sumy   510,26   €   s príslušenstvom.   Sťažovateľ   namieta,   že napadnuté konanie prebieha pomaly, okresný súd je vo svojom postupe nesústredený a koná neefektívne,   v dôsledku   čoho   je   sťažovateľ   presvedčený   o   tom,   že   okresný   súd v napadnutom konaní porušuje jeho označené práva. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poskytol aj stručný prehľad úkonov účastníkov konania, ako aj okresného súdu a k sťažnosti ako dôkaz   pripojil   aj   kópiu   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   zo   14.   júla   2015   adresovanú predsedníčke okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že v napadnutom konaní nie je rozhodnuté ani   po   šiestich   rokoch,   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že   v napadnutom   konaní   dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jeho označených práv, preto žiada, aby ústavný   súd   o jeho   sťažnosti   rozhodol   nálezom,   v ktorom   vysloví   porušenie   jeho označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   prizná   mu   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   500   € a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   v danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie   pred   ním.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7   a   §   62   ods.   1   a nasl.   zákona   o súdoch,   t.   j.   podanie   sťažnosti   na prieťahy   v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa   §   62   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV. ÚS 153/03). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Inak povedané, keďže proti sudcovi všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného zákona treba považovať za účinný prostriedok nápravy.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   nárok   sťažovateľa   na   ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy. Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho označených práv došlo najmä tým, že okresný súd dosiaľ o žalobe ani len nerozhodol.

Z prílohy k sťažnosti, na ktorej sa nachádza odtlačok prezentačnej pečiatky okresného súdu, je zrejmé, že sťažovateľ doručil predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní 14. júla 2015. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že v napadnutom konaní došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci samej na pojednávaní konanom 19. augusta 2015, pričom oznámenie o termíne pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, bolo expedované účastníkom konania 14. júla 2015.

Sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená   31.   júla   2015   (na   poštovú prepravu   odovzdaná   28.   júla   2015),   teda   sťažovateľ   odovzdal   sťažnosť   ústavnému   súdu na poštovú   prepravu   po   14   dňoch   odo   dňa   doručenia   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu a po tom, ako mal vedomosť o určenom termíne pojednávania.

Ústavný súd pripomína, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní orgánu štátnej správy súdov ústavný súd štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou   sa   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05).

Z uvedeného vyplýva,   že túto sťažnosť možno vyhodnotiť ako formálnu, pretože nevytvorila dostatočný priestor na to, aby predsedníčka okresného súdu mohla prijať účinné opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.

Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že okresný súd rozhodol o žalobe približne mesiac po doručení sťažnosti   na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania odmietol pre jej neprípustnosť.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2015