znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 474/2014-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014 predbežne a podľa § 73b zákona Národnej rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov prerokoval návrh N. R. na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva B. sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 a takto

r o z h o d o l :

Návrh   N.   R. o d m i e t a   ako   zjavne   neopodstatnený   a rozhodnutie   Obecného zastupiteľstva B. sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. júna 2014 doručený návrh N. R. (ďalej len „navrhovateľka“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva B. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) sp. zn. 49/2014 z 25. apríla 2014 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

Z   obsahu   návrhu   a   jeho   príloh   vyplýva,   že   navrhovateľke   bolo   29.   mája   2014 doručené namietané rozhodnutie, ktorým   jej bola uložená podľa   čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o   ochrane   verejného   záujmu   pri výkone   funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) pokuta vo výške šesťnásobku jej mesačného platu s odôvodnením,   že   ako   starostka   obce   B.   porušila   povinnosť   uloženú   v čl.   5   ods.   2 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   keďže   v období   od   1.   novembra   2012 do 20. januára 2014 pôsobila vo funkcii členky dozornej rady spoločnosti M., a. s. (ďalej len „akciová spoločnosť“).

V   namietanom   rozhodnutí   obecné   zastupiteľstvo   uviedlo,   že   komisia   na   ochranu verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   na   základe   písomného stanoviska   označenej   akciovej   spoločnosti   zistila,   že   navrhovateľka   ako   starostka   obce zastávala   v uvedenom   období   funkciu   členky   dozornej   rady   tejto   akciovej   spoločnosti, v ktorej obec B. nemá majetkovú účasť. Obranu navrhovateľky, ktorá sa vyjadrila, že toto členstvo   bolo   iba „formálne,   bezodplatné“,   obecné   zastupiteľstvo   neakceptovalo a konštatovalo u navrhovateľky porušenie povinnosti zakotvenej v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   podľa   ktorého   verejný   funkcionár   nesmie   byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho alebo dozorného orgánu   právnickej   osoby,   ktorá   bola   zriadená   na   výkon   podnikateľskej   činnosti,   okrem valného   zhromaždenia   a členskej   schôdze.   Za   porušenie   povinnosti   uložilo   obecné zastupiteľstvo   navrhovateľke   podľa   čl.   9   ods.   10   písm.   d)   citovaného   zákona   pokutu vo výške šesťnásobku jej mesačného platu starostky obce, teda v sume 6 145,32 €.

V návrhu doručenom ústavnému súdu navrhovateľka uvádza:„1.   členkou   dozornej   rady   spoločnosti   M.,   a.s.,...   som   formálne   bola   v   období od 01.11.2012 do 20.01.2014, pričom spoločnosť M., a.s., po celú dobu môjho členstva v jej dozornej rade, reálne nevykonávala žiadnu činnosť. Zasadnutia dozornej rady sa počas môjho formálneho členstva ani raz nekonali a reálne som sa nikdy nepodieľala na žiadnom rozhodovaní, zasadnutí a pod., nakoľko spoločnosť zatiaľ existuje iba ako formálny subjekt a svoju činnosť mieni začať vykonávať až v budúcnosti,

2. taktiež uvádzam, že členstvo bolo bezodplatné, za celú dobu formálneho pôsobenia v dozornej rade tejto spoločnosti mi nebola vyplatená žiadna peňažná suma, ani poskytnutá iná forma odmeny alebo výhody,

3. členstvo v dozornej rade som prijala v dobrej viere v to, že spoločnosť M., a.s., ktorá má v úmysle v budúcnosti poskytovať sociálne služby na verejne prospešné účely v obci B. a jej okolí, prinesie v konečnom dôsledku prospech obyvateľom obce B. vo forme nových pracovných príležitostí, miestnych daní a samotných sociálnych služieb. Členstvo v dozornej rade som vnímala ako možnosť určitej obecnej kontroly nad jej činnosťou. Nikdy som nemala, ani len najmenšiu, motiváciu poškodiť obyvateľom obce, alebo priniesť sebe nejakú neprimeranú výhodu, či prospech,

4.   s   jednotlivými   spoločníkmi,   resp.   štatutármi   spoločnosti   ma   nespája   žiaden rodinný vzťah, ani bližší vzťah, naša spolupráca bola iba na profesionálnej úrovni z dôvodu záujmu spoločnosti poskytovať sociálne služby v obci B. a jej okolí, nakoľko túto myšlienku považujem za pre obec a jej ďalší rozvoj prospešnú,

5. predsedníčka predstavenstva Spoločnosti p. M. H. vo svojom stanovisku zo dňa zo dňa 27.03.2014 skonštatovala, že som bola síce členkou dozornej rady Spoločnosti ale moje členstvo bolo len formálne a bezodplatné.“

Na základe uvedenej argumentácie navrhovateľka žiada o preskúmanie namietaného rozhodnutia a o jeho zrušenie.

II.

Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár nesmie   vykonávať   funkcie,   zamestnania   a   činnosti,   ktoré   sú   nezlučiteľné   s   funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.

Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného   alebo   dozorného   orgánu   právnickej   osoby,   ktorá   bola   zriadená   na   výkon podnikateľskej   činnosti,   okrem   valného   zhromaždenia   a   členskej   schôdze.   Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

Podľa   čl.   5   ods.   3   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   zákaz   podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na členstvo verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára.

Podľa   čl.   5   ods.   4   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   zákaz   podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje ani na zastupovanie

a) štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu,

b) Fondu   národného majetku   Slovenskej republiky   v orgánoch   právnických   osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo

c) obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

Podľa čl. 5 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ustanovenie odseku 2   sa   nevzťahuje na verejného funkcionára   podľa   čl.   2   ods.   1   písm.   p)   a r)   [poslancov mestských   zastupiteľstiev,   poslancov   zastupiteľstiev   mestských   častí   v Bratislave a v Košiciach a poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov]. Zákaz podľa odseku 2 druhej vety (podnikanie) sa nevzťahuje na starostov obcí.

Podľa   čl.   5   ods.   7   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   ak   verejný funkcionár   vykonáva   funkciu,   zamestnanie   alebo   činnosť   podľa   odsekov   1   a   2   v   čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie   takú   funkciu,   zamestnanie   alebo   činnosť   skončiť   alebo   vykonať   zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Podľa čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vykonáva konanie vo   veci   ochrany   vereného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov,   ak   ide   o verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. o), teda o starostu obce, obecné zastupiteľstvo.Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje   aj   povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa pokuta ukladá   v   sume   zodpovedajúcej   šesťnásobku   mesačného   platu   verejného   funkcionára, ak verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b), teda proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata   mandátu   alebo   funkcie   alebo   ktorým   bola   uložená   pokuta,   podať   návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takého   rozhodnutia   pred   ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sa   konanie o preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva   konanie   o   návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona o ústavnom   súde   o   zjednotení   odchylných   právnych   názorov   senátov   ústavného   súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľka nijako nespochybňuje, že čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu predpísané zákonné obmedzenie zakotvujúce nezlučiteľnosť   funkcie   starostu   obce   s členstvom   v dozornom   orgáne   právnickej   osoby zriadenej   na   výkon   podnikateľskej   činnosti   nedodržala.   Z obsahu   právnej   úpravy   jasne vyplýva,   že   navrhovateľkou   prezentovaná   argumentácia   o formálnosti   a bezodplatnosti členstva v dozornej rade akciovej spoločnosti, ktorou sa snaží relativizovať porušenie tohto zákonného   obmedzenia,   je   zjavne   právne   irelevantná.   Inými   slovami,   normatívna   veta dotknutej právnej úpravy neobsahuje hypotézu, ktorá by podmieňovala uplatnenie zákazu opísaného   v dispozícii   právnej   normy   splnením   navrhovateľkou   prezentovaných podmienok,   ako   sú   odplatnosť   vykonávania   či   „reálnosť“   vykonávania   nezlučiteľnej funkcie. Ako zákonná výnimka [pozri čl. 5 ods. 4 písm. c) v spojení s odsekom 5 ústavného zákona   o ochrane   verejného   záujmu],   keď   by   sa   predpísaný   zákaz   voči   navrhovateľke neuplatnil, do úvahy by potenciálne prichádzalo zastupovanie obce v orgánoch právnickej osoby s majetkovou účasťou obce (bez finančnej odmeny), takáto výnimka však v prípade sťažovateľky, ako vyplýva z namietaného rozhodnutia, nebola daná.

Predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a   zamedzenia   rozporu   záujmov,   v   rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu rozhodujúceho   o   opravnom   prostriedku   proti   rozhodnutiu   obecného   zastupiteľstva,   je posúdenie   konania   verejného   funkcionára   z   hľadiska   jeho   konformnosti   s   príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní – zrušením namietaného rozhodnutia obecného zastupiteľstva (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdením   rozhodnutiu   obecného   zastupiteľstva   (ak   po   jeho preskúmaní   dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

V   prípade   navrhovateľky   zo   zisteného   skutkového   stavu   jasne   vyplýva,   že   ako verejný   funkcionár   –   starostka   obce   vykonávala vo   vymedzenom   období   funkciu   člena dozornej rady akciovej spoločnosti, v ktorej obec B. nemala majetkovú účasť, a preto je záver o tom, že navrhovateľka porušila čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí vecne správny a nezakladá dôvod na jeho zrušenie   ústavným   súdom.   Zjavná   neopodstatnenosť   posudzovaného   návrhu   vyplýva nepochybne z toho, že konanie navrhovateľky bolo v rozpore s povinnosťami uloženými jej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, preto ústavný súd návrh navrhovateľky už pri   jeho   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   a napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva podľa § 73b ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde potvrdil.

Takýto   postup   je   v   súlade   s   už   citovaným   uznesením   pléna   ústavného   súdu č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007, podľa ktorého „Na konanie o návrhoch vo veciach ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   čl.   9   a   nasledujúcich ústavného zákona... sa vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje“.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   o   návrhu   navrhovateľky   po   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014